Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje odznaky
Moje aktivity
Kniha, ktorá aj vás prinúti zamyslieť sa a prekontrolovať si svoje údaje na sociálnych sieťach. Príbeh je hlboký a poučný ako pre mladých tak i starších a rodičov. Odohrávajú sa v ňom aj iné problematiky dnešnej doby, najmä rozvody rodičov, platonické lásky, ktoré nie sú tak dokonalé ako si predstavujeme, sexting, internetová závislosť, nová rodina a podobne. Štýl písania je jednoduchý, k veci a pútavý. A hlavne pravdivý. Autorka v poslednej kapitole a závere dáva rady prevenciou a pomocou ak sa vám niečo podobné stane na internete ako Blanke.
Nebuďme naivní a dôverčiví. Majme oči otvorené a žijme v reálnom svete, kde na nás čakajú rodina a kamaráti, ktorí nepotrebujú nás aj s mobilom ale čisto iba nás a načúvajme im, pretože niekedy nám chcú povedať niečo naozaj dôležité...
Barbora Astor nás opäť zoznamuje so svetom a životom v šoubiznise. Bulvár a popové hviezdy však nie sú dominantné v tomto príbehu. Autorka sa vo svojich knihách skôr špecializuje na vzťahy a to nie len hlavných postáv ale i vedľajších. Charaktery sú prevažne veľmi priateľské a bez manierov. Fotografka, telom i dušou, Jessica Walshová, po spackanom vzťahu, začína v novej práci ako súkromná fotografka na turné speváka Neala Hollisa s jeho kapelou. Už v predchádzajúcej časti série som si tohto speváka veľmi obľúbila, preto som sa potešila, že druhá časť bude písaná práve o ňom. Na môj vkus, bol opis Jessicinho príchodu, ako novej fotografky, do zabehnutej skupiny ľudí, ktorí sú potrební pre chod hudobného turné, vrátane kapely, až priveľmi veľkou zmenou, respektíve novým vetrom. Stala sa totiž ich peknou (ale naozaj šikovnou) atrakciou, okolo ktorej bolo až priveľa pozornosti a haló. Na začiatku som mala z Jessici divný pocit, všade kam prišla sa niečo stálo, buď meškala, riešila svoje problémy (naozaj som mala chuť ju vyhodiť ale ostatní boli k nej veľmi zhovievaví) alebo si z nej ľudia robili dobrý deň tým, že ju hodili do bazéna.
Romantická linka bola určite pomalšia ako v Tak trochu môj, v tejto som sa však stretla až s príliš zalaskovaným chalanom, ktorý pôsobil ako cukríček a jeho dievča mu bolo princeznou. Sladké však strieda aj strašné, ktoré súvisí s expriateľom Jessici.
Barborin štýl písania milujem. Vyjadruje sa jednoducho, bavia ma dialógy a sms konverzácie, občas sa objavia aj vtipy, na ktorých sa z chuti zasmejem a pod. Teším sa na pokračovanie celej tejto série.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Majka Danihelová nás v druhej časti Kroník strateného impéria oboznamuje s ďalšími záhadami a odhaleniami týkajúcich sa Ametystového lesa. Meggie sa stáva menej tvrdohlavou, pretože jej život sa v tomto svete obráti o niekoľko stupňov iným smerom. Najviac ma u knihy oslovilo možné prepojenie fantasy sveta s naším svetom. Najmä teda bájny koniec, o ktorom sa dozviete, keď si knihu prečítate do konca.
Začiatok príbehu ma nudil, knihu som mala chuť nedočítať do konca. Nebola som vôbec s príbehom doma a to som si prečítala aj rekapituláciu obsahu V znamení ametystu na Majkinom blogu. Takmer väčšinu prvej časti som si nepamätala, až v polovici, V znamení rubína, som začala byť ako tak v obraze. Ostal mi iba jeden jediný pocit, ktorý sa nezmenil od prvej časti a preniesol sa aj do tejto knihy - romantická linka. V tej som sa najviac vyžívala. Majka je vo vytváraní vzťahov a chémiou medzi postavami bravúrna, môžeme sa o tom presvedčiť aj v Dedičke ruže.
Knihu by som odporučila pravým milovníkom fantasy, pretože autorka má svoj svet do bodky premyslený, vie presne o čom píše a prečo sa vydáva takým a onakým smerom. Autorkin štýl písania mi príde veľmi profesionálny a vyspelý.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Druhá časť Školskej Odysey nám prináša pokračovanie spoločného nažívania žiakov a profesorov za múrmi strednej školy. Daniel Riečan sa dostane do situácie, z ktorej niet cesty von. Ako veliteľ 1.B sa snaží porozumieť novým prírastkom a v rámci možností nájsť spoločnú reč. Jeho žiaci, tak ako v predchádzajúcej časti, majú svojho triedneho veľmi radi a lepšieho si už ani nemôžu priať. Pre mňa je Riečan stále veľkou záhadou, pretože pôsobí ako čudák a stále sa nemôžem rozhodnúť či je mi sympatický alebo nie. Možno to zistím neskôr v ďalších pokračovaniach série. V knihe sa spoznávame s novými postavami: Denisom - drsným rockerom, Andym - introvertným maliarom, Kristiánom - modelom triedy a Adrianou - vo všetko excelujúcou. Tieto decká navonok pôsobia úplne inak než o tom vypovedajú ich duše, ktoré sú pod paľbami rôznych problémov.
Kniha je úplná oddychovka, pre niekoho môže byť nudnou, pretože sú v nej hluché pasáže. Mrzí ma, že príbeh nebol tak vtipný ako prvá časť, pretože tú som si užívala plnými dúškami. Druhá časť je skôr o psychológii postáv - o prvotných dojmoch, nových priateľstvách, susedských a (ne)manželských vzťahoch a podobne. Autorov štýl písania je veľmi sympatický, určite dokáže osloviť mladého aj staršieho čitateľa. Kniha je unikát v tom, že spisovateľ sa pozerá na obe strany katedry. Dospelácky život je vyvážený s tínedžerským.
Oceňujem písaný rozhovor s autorom na konci knihy, myslím, že každá kniha by mala mať podobné stránky navyše a čitatelia by sa tak mohli dozvedieť viac zo zákulisia tvorby.
Príbeh zo slovenského stredoškolského prostredia vás zoznámi so zákulisím učiteľského zboru. Daniel Riečan, mladý slovenčinár, obľúbenec študentov, musí čeliť výzve - novej mladučkej kolegyni v kabinete. Lívia Smolná, učiteľka dejepisu a etiky, bojuje s nevraživosťou prísediaceho kolegu a robí dohľad mladšiemu bratovi Markovi, ktorý je v maturitnom ročníku na rovnakej strednej škole.
Okrem učiteľov sa zoznamujeme aj s viacerými študentmi a ich problémami.
Kniha akoby nemala hlavného hrdinu ale skôr určité dvojice, na ktoré je sústredený ich vzájomný vzťah - Daniel + Lívia, Lívia + Marko, Marko + Lukáš, Marko + Mirka a podobne.
Každá kapitola začína krátkou "múdrosťou" profesorov, ktorí vystupujú v knihe. Príbeh, postáv prinášajú rôzne emócie, od veľkého smútku po šťastie a lásku. Kniha sa číta ľahko, neodohravajú sa v nej veľkolepé zvraty, je to pohodové čítanie a predovšetkým vtipné. Už dlho som sa nenasmiala nad nejakou knihou, preto som rada za takúto pozitívnu zmenu.
Páči sa mi, ako autor pojal príbeh zo svojho profesijného hľadiska učiteľa. Ukázal nám, čo všetko učiteľstvo obnáša, respektíve, čo je očiam obyčajných ľudí a študentov skryté.
Mira, Mira, čo ti to urobili? Kniha bola jedným slovom - neskutočná. Dlho som nemala tak vymytý mozog počas čítania. Čitateľ je celý čas zmätený, rovnako ako hlavná hrdinka Mira, ktorá ako detektív pátra po okolnostiach dňa, kedy stratila pri autonehode pamäť.
Príbeh ukrýva v sebe napätie, zmätok, chaos, pochybnosti, nedôveru voči takmer všetkým postavám. Niekto vám príde ako psychopat, niekto ako klamár, atď. Dokonca aj Mira vám bude liesť na nervy.
Teším sa, že takýto skvost je z pera slovenskej spisovateľky. Príbeh sa odohráva v Bratislave a na Senci.
Vytkla by som dĺžku kapitol (cca 20 strán na jednu kapitolu), možno je to pre niekoho málo, ja však bývam nervózna, lebo nechcem dať záložku niekde uprostred kapitoly keď si potrebujem odskočiť.
Celkový dojem z knihy mám naozaj pozitívny. Písanie príbehu muselo autorke priniesť veľkú trpezlivosť, oceňujem prepracovanosť a jazyk - vtipný, sarkastický, aktuálny dobou.
Na začiatok musím pochváliť krásnu obálku knihy, ktorá je doslova pastvou pre oči.
Moja recenzia zrejme nebude úplne pozitívna, pretože táto Mirkina kniha mi sadla azda najmenej. Dôvod je, že by som si s hlavnými postavami nerozumela. Vystupujú ako voľnomyšlienkári, ktorí bojujú za umenie so silným zmyslom pre ekológiu. Príbeh je antiromantický, pretože ani tomu minimu romantiky, čo sa nachádzalo v knihe, som neverila. Dôraz sa kladie na priateľstvo.
Zvrat v knihe som neprežívala tak intenzívne ako pri iných Mirkiných knihách. Áno, rozoberá sa tu ťažká téma, ale nie v takom podrobnom rozsahu ako by som chcela. Možno je to tým, že daný problém nie je hlavnej hrdinky, ale jej kamaráta.
Koniec knihy bol pre mňa smutný, už len z toho dôvodu, koľko trápenia dostala hlavná hrdinka okolo svojho dedka. Obdivovala som jej obrovskú obetavosť pre blízkych.
Štýl písania je typický pre autorku. V knihe sa nachádza veľmi veľa vtipných hlášok a sarkastických odpovedí, pri ktorých sa z chuti zasmejete ako ja.
Kniha prečítaná jedným dychom. Doslova. Ďalší príbeh z pera slovenskej autorky, ktorý je pre mňa dôkazom kvalitnej slovenskej YA literatúry. Ak obľubujete dievčenské knihy Mirky Varačkovej, alebo Simonky Kutišovej, bude sa vám páčiť aj tento príbeh od Lucie Braunovej.
Všetko, na čom záleží ma príjemne prekvapila napriek tomu, že po dočítaní knihy vo vzduchu visia iste otázniky. Autorka sa zaoberá vážnymi témami, ktoré veľmi šikovne zakomponovala do deja. Kniha sa veľmi jednoducho číta. Príbeh prioritne rozprávajú Adrián a Júlia, neskôr aj vedľajšie postavy. Obe hlavné postavy sú sympatické, každá má svoje osobné/rodinné problémy, ktoré každou stránkou gradujú. Ich stretnutie nie je ideálnym, preto môžem pomenovať začiatok knihy hate-love. Z knihy srší láska, napätie, šťastie a strach.
Knihu odporúčam všetkými desiatimi.
Ako som sa dozvedela, že vyjde táto kniha a budem ju konečne držať v ruke, som vedela, že ma nemôže sklamať. Od autorky som čítala Draculovu ženu (skvelý príbeh) a vnímam ju ako úspešnú spisovateľku ženských románov, ktoré sa odohrávajú v rôznych historických obdobiach. Netopierka sa zaraďuje medzi YA príbehy a bola písaná presne podľa môjho gusta.
Linda je sympatické dievča, ktoré si prešlo traumou a je neskutočne talentovaná speváčka, vystupuje pod menom Netopierka. Nikto nevie o jej identite, okrem členov kapely (chvíľami mi pripomínala Hannu Montanu). Lindin školský psychológ od prvého stretnutia sa snaží nadviazať kontakt, aby sa mu hlavná hrdinka zverila s problémami. Terapia vzájomnou komunikáciou nefunguje, preto sa rozhodne zvoliť slová na papieri. Nakoniec predsa len zvíťazia hovorené slová, ktoré budú krásne, trpké, milé a klamlivé.
Veľmi sa mi páčil stred knihy. Rockové prostredie pohladilo moju rockerskú dušu.
Záver knihy a celkové rozuzlenie konfliktu s jednou Lindinou rivalkou mi prišiel jemne filmový a klišé. Hajduková píše naozaj pútavo a zaujímavo, pre mňa osobne to bolo "práve orechové. " Vytkla by som dĺžku knihu, pretože by to chcelo o niečo viac strán. Nechcela som, aby príbeh skončil, bažila som po pokračovaní.
Knihu musím odporučit všetkými desiatimi. Ďalšie plus je za slovenské prostredie, v ktorom sa kniha odohráva.
Ako prvé poviem, že táto kniha bola úplne mimo mňa. Celý príbeh sa nesie v "drogistickom" prostredí a vlastne v celej knihe ide iba o drogy. Hlavná postava - Dayson - ma neskutočne štval a občas som mala chuť kričať, nech sa konečne zobudí. Nechcela by som si vymeniť miesto so žiadnou postavou v knihe. Chápem, hocikto môže spadnúť na dno. Nerozumiem však tomu, keď to niekto robí pre frajerinu a mladícku zvedavosť. Veď skúsim neee?
Všetci vystupovali sebecky, išlo im len o ich šťastie a nehľadeli na nikoho. V knihe som nenašla štipku dobra, ktorá by ma aspoň trochu presvedčila, že tá a tá postava síce koná zlé skutky, ale pre dobrú vec. Som rada, že Dayson skončil na konci knihy, tak ako si zaslúžil.
Dosť o negatívach knihy. Napriek tomu, že sa mi príbeh nepáčil má aj svoje pozitíva. Oceňujem humor, jednoduchý štýl písania, kniha sa číta rýchlo. Občas mi chýbali detailnejšie opisy prostredia, aj ľudí. Kniha sa odohráva na Slovensku a na Floride. Najviac sa mi páčila časť keď Dayson priviedol Američana na Slovensko, za akým účelom neprezradím, nebol to výlet.
Od Dezilúzie vás nechcem odradiť. Adam si určite zaslúži vašu pozornosť. To, že sa mne kniha nepáčila, nič neznamená. Každý čítatel si musí vytvoriť svoj názor na túto netradičnú knihu.
