The best of sci-fi/fantasy Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2021
2023
2022
2021
2020
2019
2018
2017
2016
2014
2013
2012
2011
2010
2009
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Sú knižky, ktoré prečítame a takmer okamžite na ne zabudneme. Potom sú tu knihy, ktoré svojím príbehom, spracovaním alebo svojou odbornosťou dokážu obohatiť našu myseľ a srdce. A presne takéto knihy nájdete v našom výbere Knihy roka. Sme radi, že niektorý z titulov Knihy roka 2021 nájdeme aj vo vašej knižnici :-)
Veľmi príznačný názov. Na prekvapivé pointy je čitateľ pri poviedkach zvyknutý, priam ich očakáva a vyžaduje. Tokarczuková však zdokonalila zvláštnosť najmä témami, od bežnej reality života sa posúva niekam za jej hranice, neváha sa presunúť do histórie alebo technologicky vyspelej budúcnosti či skočiť do úplne iného fantazijného sveta. Čítanie jej poviedok je ako cesta strojom času na horskej dráhe v lunaparku. Prekvapenie, pocity strachu a zmätku, miestami závrate. Nakoniec však najmä nádherný pocit spokojnosti a obdivu k literatúre, slovu, príbehu, k schopnosti jedného človeka vyrozprávať príbeh a možnosti iného nechať sa ním fascinovať.
„Co dělám? Kreslím a píšu, má milá. Přemýšlím. Analyzuju. Pojmenovávám. Je to málo? Vydělávám peníze. Živím nás. Žijeme z toho, že vymýšlím dosud nevytvořené příběhy. Proto musím spát a snít. Z morálního hlediska je sporné, že je vůbec možné se živit lžemi a výmysly, ale lidi dělají i horší věci. Vždycky jsem byla lhářka, a teď jsem si z toho udělala řemeslo.“
Z poviedky „Návštěva“
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Bol by to úplne obyčajný hipisácky cestopis, keby ho nenapísal majster. Tak pokojná atmosféra a pocit absolútnej vyrovnanosti a harmónie so svetom na mňa naposledy vykukla z Murakamiho románov.
Pomalé, ale plynulé rozprávanie o výprave v Nepále pozdĺž tibetských hraníc, ktorú si Paolo prial ku svojim štyridsiatym narodeninám, skrýva pointy, ktoré treba hľadať. Nie je to jednoduchá záležitosť, ale ani prešpekulovaný marketingový produkt. Príbeh, ak je to vôbec príbeh, je naozaj ako prechod horským hrebeňom vo výške štyroch tisíc metrov nad morom. Malé postupné kroky, pomalé nádychy a výdychy, žiadne bombastické ohurujúce udalosti, iba prírodné a prirodzené krásy života a nakoniec hlboká vďačnosť za existenciu.
Paolo nepochybne musel prejsť veľa kilometrov, aby k tomuto pokoju a vyrovnanosti došiel. Nám, čitateľom, však ukazuje skratku, ktorú nevyužiť by bola veľká škoda.
Niet lockdownu, asi by som nemala trpezlivosť takúto vecičku čítať, ale v dnešnej dobe je takáto oddychová rozprávková detektívka ideálna.
Nečakajte prepracovanú zápletku ani mrazivé napätie severských detektívok. Tu nájdete trochu naivný príbeh, ale napísaný dostatočne zručne na to, aby sa dobre čítal a udržal nás minimálne zvedavých. Nechýba love story, a to hneď niekoľko stories, trochu napätia, trochu záhad a možno priveľa mŕtvol.
Tiež je tu trochu príliš hovenia si vo svete spisovateľov, dramatického umenia, literatúry a literárnych časopisov. Na osvieženie trochu ruskej exotiky.
Postavy sú vykreslené americkou každodennosťou presne tak, ako ju môže vidieť švajčiarsky spisovateľ. Možno preto sa nájdu aj sympatické. Všetci hrdinovia sú nepochybne opísaní ľudsky a uveriteľne, hoci ich konanie je často silene podriaďované deju a najmä jeho mierne vykonštruovaným zvratom.
Veľkú pripomienku mám k prekladu, alebo aspoň k editorovi. Na nijakom mieste činu určite nezaznie veta ako „Všetko nechajte ako je, kým neprídu z oddelenia vedeckého vyšetrovania“ a slovo „obchendoši“ tiež nemá miesto ani v oddychovej literatúre.
Celé je to ako víkendové kakao k vianočke s maslom a medom. Odporúčané čítanie do karantény, keď na chvíľu nechcete na nič myslieť.
