Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
IG @evaoknihach
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky Moje aktivity
Ak vás na návštevu Prahy nenalákal nový Dan Brown, tak verte, že Julie Caplin to zvládne s prehľadom.
Vo svojej knihe Hostinec v Prahe nás vezme do zasneženej Prahy, mesta stoviek veží, dobrého piva a výbornej českej kuchyne. Anna prichádza do mesta ako súťažiaca v pivovarníckej súťaži, no namiesto pokojného pobytu ju čaká poriadne prekvapenie jej spolubývajúcim sa stane Leo, muž, ktorý jej kedysi zlomil srdce. A keď sa do mixu pridajú české chute, vôňa piva a staré spomienky, začne sa pomalý návrat k tomu, čo medzi nimi nikdy celkom nezmizlo.
Dej sa odohráva v období (dajme tomu) pred Vianocami, takže kniha má presne tú zimnú atmosféru, ktorá vás zahreje rovnako spoľahlivo ako hrnček horúcej čokolády. Nie je to síce vyslovene vianočný príbeh, ale číta sa presne vtedy, keď vonku sneží a vy máte chuť zaliezť pod deku s niečím milým a útulným.
Julie Caplin opäť dokázala, že vie zachytiť dušu miesta vône, chute aj náladu. Počas čítania som mala chuť zbaliť sa a vyraziť do Prahy, prejsť sa po Karlovom moste, ochutnať miestne jedlá a načapované pivo, o ktorých píše s takou láskou, že ich človek cíti až na jazyku.
Hostinec v Prahe je jemná, hrejivá „second chance“ romanca o tom, že niekedy sa oplatí dať šťastiu druhú šancu aj keď je to trochu riskantné. Ak hľadáte knihu, ktorá vás prenesie do útulnej kaviarne v centre Prahy a nechá vás veriť v lásku aj v ľudskosť, práve ste ju našli.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Prekliatie ma úplne dostalo. Bola to kniha, pri ktorej som si vravela, že YA horor asi nebude až taký strašidelný a potom som čítala po tme a mala som husiu kožu. Naozaj, niektoré scény boli tak explicitne desivé, že som mala pocit, že keby idem večer sama po ulici, radšej sa obzerám za každým rohom.
Prvých sto strán sa ešte len rozbiehalo spoznávame pätnásťročné dvojčatá Oriela a Silence, ich zvláštne schopnosti a tajomstvá, ktoré si nesú so sebou. Oriel má vízie, Silence počuje v hlave hlas, ktorý sa s ňou rozpráva. Keď sa po tragédii ocitnú v starobylom panstve u starých rodičov, celé mesto sa postaví na hlavu. Všetci vítajú chlapca ako dediča, no dievča doslova nenávidia. Nikto nevie prečo. A nikto vraj z mesta nemôže odísť.
Mestečko zahalené do hmly, nepriateľské pohľady, nevyslovené tajomstvá a zvláštne pravidlá všetko pôsobí hrozivo a strašne creepy. Tá scéna v kúpeľni? Čistý horor, žiadne „len pre deti“. Atmosféra pripomína Kingov Mist z hmly vychádzajú netvory, noc je smrteľne nebezpečná a za každým rohom číha niečo temné.
Autorka píše veľmi pútavo, rýchlo vás vtiahne a stránky miznú pod rukami. Knihu som zvládla za pár hodín a ten záver ma doslova dorazil. Potrebujem pokračovanie, hneď!
Ak hľadáte ideálne strašidelné čítanie na jesenné či halloweenské večery, Prekliatie je jasná voľba. Strašidelné panstvo, nepriateľské mestečko, démoni, záhady a napätie za mňa jedno z najlepších prekvapení tohto roka.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Svadobčania od Alison Espach je kniha, ktorá sa na prvý pohľad môže tváriť ako ľahká svadobná komédia, ale vo vnútri je všetko len nie ľahké. Hlavná hrdinka Phoebe prichádza do luxusného hotela v Newporte s jasným plánom ukončiť svoj život. Lenže osud ju vsunie priamo doprostred niekoľkodňovej svadobnej oslavy, a tak sa žena, ktorá už nechce žiť, ocitne uprostred deja romantickej komédie.
Tento kontrast je šialene silný. Na jednej strane absurdné situácie a bláznivé rozhovory so svadobčanmi, na druhej najtemnejšie myšlienky a depresia. Espach si dovolila to, čo máloktorý autor nechať svoju hrdinku hovoriť nahlas o samovražde a zároveň jej dať priestor na humor a spontánne reakcie. A mne to paradoxne pôsobilo veľmi úprimne a ľudsky.
Phoebe je postava, ktorá sa ti okamžite dostane pod kožu. Mala som pocit, akoby som nesledovala „literárnu postavu“, ale reálneho človeka, ktorý sedí oproti mne a rozpráva mi svoj príbeh. A to je obrovská sila tejto knihy. Veľmi som si užila aj jej interakcie s Lilou ženou, ktorá sa najprv zdá ako typická „bridezilla“, no postupne z nej vypadávajú vrstvy neistoty, strachu a snahy naplniť očakávania. Ich zvláštne priateľstvo bolo pre mňa jednou z najzaujímavejších línií.
Scéna s virtuálnym zvieratkom a improvizovaným pohrebom na lodi ma úplne rozložila. Na chvíľu som zabudla, že čítam román mala som pocit, že stojím vedľa Phoebe a Juice, a že aj ja púšťam niečo, čo ma bolelo.
Espach tu skvelo ukazuje, ako ľudia balansujú medzi spoločenskými očakávaniami a vlastnou pravdou. Svadba je ako obrovské divadlo všetko musí vyzerať perfektne. A práve uprostred tejto dokonalosti sa Phoebe odváži byť brutálne úprimná. Ten kontrast je nielen vtipný, ale aj bolestne trefný.
Svadobčania je pre mňa kniha o tom, že aj v najhoršej chvíli môže prísť niečo, čo ťa donúti zastať, usmiať sa, a nakoniec si priznať, že ešte stále máš dôvod žiť. Nie je to letné čítanie na pláž je to príbeh, ktorý ťa rozosmeje a zároveň rozplače, a práve tým je taký nezabudnuteľný.
Musím sa priznať k druhému dielu série Anarchorance som sa dokopávala poriadne dlho. Nie preto, že by sa mi jednotka nepáčila, ale skôr takým tým štýlom „raz sa k tomu dostanem“. A potom prišiel večer, kedy som otvorila Riján… a zavrela ho až nadránom po poslednej stránke. Doslova som ho zhltla na jeden záťah.
A poviem vám tu vôbec neplatí to klišé, že pokračovania bývajú slabšie. Riján je dôkaz, že dvojka môže predbehnúť jednotku na plnej čiare. Príbeh začína presne tam, kde sme skončili v prvej časti, a rovno nás vrhá späť do diania. Sled udalostí tentoraz vidíme opäť očami troch hlavných postáv Lyry, princeznej Vanille a Shada.
Lyra sa po neúspešnom pokuse o útek musí vyrovnať so zraneniami a vrátiť sa do tvrdého výcviku, ktorý je po posledných udalostiach ešte náročnejší. Shade sa ocitá na špeciálnom oddelení P+, kde naráža na veci, aké nikdy predtým nevidel, a zisťuje, že vnímať všetkých len ako pokusné subjekty možno nebude také jednoduché. Vanille už nie je len „milá princeznička“ pribúdajú jej povinnosti, situácia na Valakrii sa vyhrocuje a ona sa púšťa do pátrania na vlastnú päsť. To, čo odhalí, ďaleko presahuje jej očakávania.
Každá linka prináša akciu, napätie aj prekvapenia. Romantika tu síce je, ale autorka sa jej dotýka len jemne a vôbec neodvádza pozornosť od hlavného deja. Vtipné podpichovačky medzi postavami, dramatické momenty a skvelo vystavané zvraty držia čitateľa v napätí až do poslednej stránky.
Iveta Pernišová zvláda držať tempo bez hluchých miest 450 strán som prešla bez toho, aby som mala chuť si dať pauzu. Každá kapitola končí tak, že ju proste musíte otočiť ďalej. A ten koniec?
Jednoducho Riján má všetko: napätie, akciu, humor, romantiku, zvraty, a hlavne to „niečo“, čo vás donúti čítať, kým neotočíte poslednú stránku. A ten koniec? Nuž… po ňom potrebujem tretí diel okamžite.
Na ostrove Lightlark sa každých sto rokov koná hra, v ktorej šesť vládcov prekliatych ríš dostáva jedinečnú šancu prelomiť kliatbu, ktorá ničí ich národy. Isla, mladá vládkyňa Divokraja, prichádza s tajomstvom a odhodlaním. No čo spraví, keď sa do hry zamiešajú city?
A teraz úprimne Lightlark je moja nová knižná OBSESIA. A keď hovorím obsesia, myslím tým, že mi absolútne vyliezla na piedestál obľúbenosti. Po strašne dlhej dobe som si zamilovala romantickú linku tak, že som miestami zadržala dych a moje fangirl srdiečko tlčie ešte teraz. Áno, bola tam náznak milostného trojuholníka (čo normálne fakt nemusím), ale tu mi to nevadilo. Práve naopak o to viac ma bavilo hádať, komu držím palce. A teda… ten MÔJ vyvolený? Ach. Ach. A ešte raz ach.
Hlavná hrdinka Isla bola skvelý paradox navonok chladná a vycvičená, vnútri neistá a občas konala fakt ako naivka. Ale bolo to realistické (na fantasy). Uveriteľné. A ja som ju milovala práve pre tú nedokonalosť.
Zápletka bola napínavá, plná intríg, akcie a krásnych magických scén. Áno, možno tam boli maličké mušky, ale úprimne? Bolo mi to jedno. Tá romantika mi to vynahradila tisíckrát. A ten záver?! Ja som nebola pripravená. Záporák ma totálne zaskočil. A to sa už často nestáva.
Čítala som, že niektorí tvrdia, že kniha vykráda iné príbehy. Absolútne nesúhlasím. Tropov je vo fantasy kopec, ale toto stálo pevne na svojich vlastných nohách. Bolo to svieže, pútavé a NAOZAJ ORIGINÁLNE. A áno, dávam si to na poličku vedľa kníh od Masovej. Lebo presne tam to patrí.
Taylor Jenkins Reid je pre mňa stávka na istotu. Keď som zbadala, že vychádza jej novinka, neváhala som anotáciu som ani nečítala, rovno som ju brala. A nesklamala. Zasa raz.
Možno v inom živote nie je klasický romantický román. Je to presne ten typ príbehu, ktorý vie Taylor napísať hlboký, premyslený, plný emócií, s postavou, ktorú nechceš opustiť, a s témami, ktoré ťa prinútia cítiť aj premýšľať.
Hannah je nepokojná duša. Nikde sa necíti úplne doma. Keď bola tínedžerka, jej rodičia sa presťahovali do Londýna, no ona ostala bývať v Los Angeles s najlepšou kamarátkou Gabby. Odvtedy žije ako nomád chvíľu tu, chvíľu tam, neustále na úteku pred pocitom prázdna. Keď sa po nevydarenom vzťahu so ženatým mužom vracia z New Yorku späť do L.A., nemá takmer nič pár úspor, chaos v duši a otázniky nad budúcnosťou.
A presne v tomto bode sa príbeh rozvetvuje jedno rozhodnutie spustí dve alternatívne línie, dve rôzne verzie života, ktoré sledujeme paralelne. Čo ak sa rozhodla ísť s Gabby domov? A čo ak nie?
Každá z týchto realít by obstála ako samostatný román Taylor im dáva rovnakú váhu, silu, emóciu. No spolu vytvárajú nádhernú úvahu o tom, čo je osud, čo nás formuje, a či existuje len jeden „ten pravý“. A čo ak nás v rôznych verziách nášho života napĺňajú rôzni ľudia? Rôzne lásky, rôzne verzie seba?
Silným motívom je aj priateľstvo Gabby a jej rodina sú pre Hannah útočiskom, miestom, kde môže na chvíľu zakotviť. Príbeh Gabby je navyše srdcervúci a krásne dopĺňa celkový obraz knihy.
Taylor opäť dokazuje, že aj jeden život má mnoho tvárí. A že možno neexistuje len jedna správna cesta. Možno v inom živote… alebo možno práve v tomto.
Taliansko, vinice a krabička plná tajomstiev
(alebo ako si vychutnať leto medzi vínom, baletom a štipkou orieškovej nátierky)
Talianska dcéra je jedna z najnovších knižiek z vydavateľstva DOT a za mňa je to presne ten typ pohodového letného čítania, aký milujem. Máme tu zaujímavý príbeh, trošku drámy, ale nie priveľa, sympatickú hrdinku, charizmatického hrdinu a úžasné prostredie. A keďže sa ocitneme v Taliansku čo môže byť lepšie?
Všetko to začne zapečatenou krabičkou, ktorá Lily privedie na stopu jej koreňov. Úplne náhodou sa však do Talianska chystá tak či tak má tam pomáhať vo vychýrenom vinárstve. A áno, stretáva tam aj syna majiteľa. Všetci vieme, kam to smeruje ale presne tak to máme radi.
Zároveň sledujeme druhú dejovú líniu z minulosti, kde sa z mladučkej dievčiny stáva úspešná baletka v La Scale a zamiluje sa do svojho zasnúbeného priateľa. Väčšinou ma viac baví historická linka, ale tu to bolo naopak mňa úplne dostalo to vinárstvo, atmosféra, leto, ľudia. Dokonca aj excentrická mama hlavnej hrdinky, ktorá sa objaví len na chvíľu, ma pobavila. A áno máme tu aj pekársku rodinu, tajný recept a nátierku, ktorá síce nie je Nutella, ale je to Nutella.
Táto kniha sa na nič nehrá nesnaží sa byť veľký literárny počin, ale ani nemusí. Je to presne tá talianska oddychovka, na akú máš chuť. A pozor ide o prvú časť série, pokračovanie bude Kubánska dcéra a ja sa už teraz teším!
Zázračný sumec je výnimočný YA román, ktorý sa vymyká žánrovým škatulkám. Je to magicko-filozofické rozjímanie o čase, smútku, identite a zlomoch, ktoré zanechávajú stopy nielen v krajine, ale aj v duši človeka.
Po veľkom zemetrasení v Japonsku, ktoré otriaslo nielen zemou, ale aj jej životom, sa Sora spolu s otcom vracia z Kanady späť do krajiny svojho pôvodu. Stratila matku aj starého otca a ich telá sa nikdy nenašli. V krajine zničených domov aj rozbitých časových rovníc hľadá zmysel, odpovede a možno aj nádej, že mama nie je úplne preč.
Po zemetrasení totiž v krajine vznikli zvláštne časové zóny. Miesta, kde čas tečie inak niekde sa spomaľuje, inde zrýchľuje. A Sora je z nejakého dôvodu s týmito zónami zvláštne prepojená. Cíti ich, vníma ich rytmus, a napriek nebezpečenstvu sa do nich neprestáva vracať.
Kniha kombinuje folklór (legendu o sumcovi, ktorý spôsobuje zemetrasenia) s príbehom o strate, identite a vedeckých hypotézach o čase. Je plná atmosféry, neurčitosti, otázok bez odpovedí. Rozprávanie je poetické, miestami náročné, ale ak si raz naladíš svoju čitateľskú vlnu na jeho frekvenciu, ťažko sa od neho odtrhneš.
Nie je to klasické sci-fi ani bežné fantasy. Je to skôr pocit. A áno niektoré pasáže môžu byť mätúce, nie všetko sa vysvetlí. Ale to je na tom krásne.
Pre fanúšikov Štúdia Ghibli, čarovných svetov a príbehov, ktoré si potrebuješ ešte pár dní spracovávať.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Stôl pre dvoch od Amora Towlesa bola moja prvá kniha od tohto autora áno, viem, napísal aj známeho Gentlemana v Moskve, ale k nemu sa ešte len dostanem. A možno ma tam dovedie práve táto zbierka lebo aj keď ide o súbor poviedok, nie je to nijaká oddychová vata. Je to literárne vybrúsený klenot, ktorý si treba čítať pomaly, vychutnávať a nechať v sebe doznieť. Niektoré príbehy mi sadli viac, iné menej, ale ako celok je to nesmierne kvalitná kniha, ktorá si zaslúži svojich čitateľov.
Začala som ju čítať úplne naopak najprv poslednú časť, novelu Eve v Hollywoode, a až potom som sa pustila do poviedok. A úprimne? Som za to rada. Keby som šla klasicky odzadu, možno by som sa do knihy tak rýchlo nezamilovala.
Poviedky majú rôznu dĺžku, štýl aj tón niektoré sú veľmi jemné, niektoré majú satirickejší nádych, iné sú vyslovene melancholické.
Rad bol podľa mňa príjemný úvod, ktorý by som ohodnotila 4 z 5. Balada o Timothym Touchettovi, Hasta luego a I Will Survive boli pre mňa slabšie nie zlé, ale jednoducho také menej zapamätateľné (3 z 5). No keď som sa dostala k poviedke Podvodník, vedela som, že už som úplne naladená. Sledujeme manželský pár, ktorý si kúpi predplatné do Carnegie Hall. Každú sobotu sedia na rovnakých miestach a vedľa nich starší pán, ktorý si koncerty potajme nahráva. Muža to neuveriteľne vytáča miesto toho, aby si vychutnal hudbu a umelecký zážitok, neustále rieši, že ten pán porušuje pravidlá. Až keď sa dozvie, že ide o rituál spojený so zosnulou manželkou toho pána, príde silný moment precitnutia. A s ním aj pocit viny, ktorý ho sprevádza do konca života. Pre mňa silná pripomienka, aby sme sa nesústredili na hlúposti a nenechali si unikať to krásne, čo sa deje priamo pred nami.
Didomenicov fragment bol pre mňa druhý highlight poviedkovej časti. Príbeh staršieho muža, ktorý sa kvôli vzácnemu umeleckému dielu pokúsi zblížiť so vzdialenou rodinou spočiatku z čisto vypočítavých dôvodov no postupne začne cítiť, že ho niečo skutočné mení. Toto bola veľmi silná poviedka o tom, že peniaze nie sú všetko. Že rodina, vzťahy a schopnosť otvoriť sa druhým ľuďom majú väčšiu hodnotu, než si pripúšťame. Navyše celý príbeh rámcuje rozprávanie o renesančnom umení, o jednom konkrétnom fiktívnom obraze, o jeho symbolike, o zjaveniach a spôsoboch zobrazovania čo knihe dodáva obrovskú estetickú aj filozofickú hĺbku.
A nakoniec Eve v Hollywoode novela, ktorú som čítala ako prvú, a ktorá pre mňa zostáva absolútnym vrcholom tejto knihy. Eve je mladá žena s jazvou na tvári, ktorá sa jedného dňa vo vlaku rozhodne nevrátiť domov, ale pokračovať až do Los Angeles. Tam sa ubytuje v hoteli, spozná niekoľko zaujímavých postáv starnúceho herca, mladú hviezdu, bývalého detektíva a rozvinie sa príbeh, ktorý má atmosféru starej dobrej noir detektívky. Nie je to len príbeh o Eve, ale o tom, ako ju vnímajú ostatní. Ona sa v texte objavuje len v niekoľkých kapitolách ako rozprávačka, inak ju spoznávame cez pohľady iných. Autor tak vytvára postavu, ktorá má hĺbku, tajomstvo a šarm bez toho, aby sa sama neustále opisovala. Celé to má eleganciu, ktorá ma úplne pohltila.
Stôl pre dvoch nie je úplne vyrovnaná zbierka ale ktorá v živote je? Je to ako večera so siedmimi chodmi nie každý vás nadchne rovnako, ale ako celok si ju budete pamätať. A možno, ak ju ochutnáte netradične ako ja, bude vám chutiť ešte viac.
Myslela som si, že viem, kto je Winter. Že viem, komu v tejto sérii fandím. A potom prišlo Pokušenie plné klamstiev… a všetko sa obrátilo naruby.
Pokušenie plné klamstiev od Riny Kent nás vracia na začiatok ešte pred udalosti z prvej knihy. A zistíme niečo, čo zmení úplne všetko. Hlavnou postavou nie je Winter, ako sme si mysleli. Je ňou Lia Volkovová, brilantná primabalerína s minulosťou plnou bolesti, úzkosti a samoty.
Lia trpí psychickými problémami depresia, úzkosti, izolácia. Nemá žiadnych priateľov, žije len pre balet a honbu za dokonalosťou. Jej život je pevne nalinkovaný až kým sa v ňom neobjaví Adrian Volkov. Mafián, ktorý si zvykol brať, čo chce. A teraz chce ju.
Ona sa ho stránila. Bála sa ho. Vedela, že z jeho sveta nemôže vzísť nič dobré. Ale Adrian bol posadnutý. Uchvátený. A kúsok po kúsku si ju k sebe pripútal manipuláciou, silou a svojou neústupnou vôľou.
Ich prvé stretnutie? Ona, čistota a disciplína baletu. On, surový svet násilia a moci. Ona ho vidí, ako zabíja. A napriek tomu neutečie. Nie preto, že nechce… ale preto, že nemá kam.
“Uverila som, že tento muž, tento vrah, je mojou jedinou nádejou na nápravu môjho života. Alebo toho, čo z neho zostalo.”
Nie je to láska v tradičnom zmysle. Je to posadnutosť, kontrola, pomýlená potreba niečo vlastniť a zároveň chrániť. On je drsný, majetnícky, manipulatívny. Ale v pozadí sa črtajú útržky jeho detstva, ktoré odhaľujú, prečo je taký, aký je dieťa vyrastajúce v chladnej, skazenej rodine bez lásky.
Ich vzťah je hraničný. A presne o tom je táto kniha. Nie je romantická v klasickom zmysle. Je temná. Bolestivá. Znepokojujúca. A zároveň ťa núti čítať ďalej. Pretože ich príbeh jednoducho nedokážeš nechať tak.
A keď sa objaví skutočná Winter… budeš ešte viac zvedavá, čo sa naozaj stalo.
