Prečítané za rok 2020

Do tejto knihy som išla bez toho aby som si prečítala anotaciu a neľutujem to. Keby som sa dozvedela skôr o tom, že je o mimozemšťanoch tak by som do toho neišla a to by bola chyba. Začiatok kníh je väčšinou nudný a pomalý, ale tu to bol pravý opak. Začiatok bol zábavný a rýchly, potom to síce spomalylo, ale to vôbec nevadí, pretože som bola do toho už zažratá. Hlavnú postavu Katy som si okamžite obľúbila. Vlastne skoro všetky postavy som si okamžite obľúbila. Páčili sa mi scény, kde Katy blogovala o knižkách a je mi ľúto, že tam toho nebolo trocha viacej. Dee, Lesa a Carrisse boli skvelé kamarátky a taktiež je mi ľúto, že tu neboli takéto scény viac a že sa to viac menej točilo hlavne okolo Katy a Daemona. A Daemon, no to je kapitola sama o sebe. Vzťah Katy a Daemona mi strašne pripomínal vzťah Eleny a Damona z Upírskych denníkov, ale asi som jediná. Páčilo sa mi ich doberanie. Za takou polovičkou knihy asi, sa konečne objavili napínavé scény, ktoré ma držali pritom aby som pokračovala v čítaní a čím skôr sa dozvedela ako to dopadne. Možno mi trocha vadilo, keď jednu napínavú scénu vystriedalo viacej kapitol s "nudnejšími scénami." Čiže za mňa tam mohlo byť kľudne viacej a častejšie napínavé scény. Ale je to len prvá kniha a tie väčšinou bývajú také na zoznámenie sa s postavami a prostredím.

Príbehy neboli nijak hrozné alebo že by sa nedali čítať. Práveže boli čtivé. Ale necítila som z tých príbehov to vianočné kúzlo Vianoc, alebo resp. nedostala som od tej knižky to, čo by som od vianočnej knižky mala dostať. Necítila som žiadne Vianoce, žiadnu pohodu či uponáhlanosť kvôli zháňaniu darčekov na poslednú chvíľu. Dokonca som sa ani nerozplývala nad žiadnym šťastným koncom. Týchto 12 poviedok bolo na jedno kopyto a keď ste preplnený takým množstvom rovnakých príbehov, jednoducho stratíte chuť pokračovať v čítaní. Každá jedna poviedka začínala tým, že hlavná postava nemá úplnú rodinu, nie je šťastná vo svojom rodnom meste a túži odtiaľ vypadnúť, lenže zrazu príde do mesta alebo si všimne niekoho, koho si predtým v meste nevšimla a všetko sa mení. Zoznámia sa, zblížia sa a hádajte čo? Hlavná hrdinka či hrdina prestáva vnímať až tak negatívne svoju rodinu, svoj domov. Nehovorím, tie príbehy samy o sebe nie sú zlé. Páčili sa mi, ale čoho je moc toho je moc. Ale musím sa ešte vyjadriť k úplne poslednému príbehu, resp. poviedke. Tá sa mi absolútne nepáčila. Bolo čisté utrpenie to čítať. Tá poviedka nemala konca! A aby som len nepísala samé negatívne veci, tak ešte vyzdvihnem jednu poviedku (Vítejte ve Vánocích, CA- Kiersten Whiteová), ktorá bola nádherná. Bola smutná a nádherná zároveň. Pri nej mi vyšla aj slza von z oka. A vlastne ešte som zabudla zmieniť, že nielenže tie poviedky neboli cítiť Vianocami, ale boli všetky do jedného depresívne. Pri ich čítaní som sa cítila asi ako sa mohli cítiť postavy z Harryho Pottera pri príchode dementorov. Ak mi teda rozumiete, čo tým myslím. Takže, to je za mňa všetko k tejto knižke. Snáď ešte len to, že letná verzia (Letní dny a noci), je oveľa lepšia, slnečnejšia a veselšia. Tú vám určite odporúčam. Ale túto vianočnú bohužiaľ neodporúčam.

Túto knižku alebo respektíve scenár k filmu som čítala v roku 2017. A tento rok som si dala jej rereading. Príbeh sa mi páči a aj to spracovanie scenára. Pre mňa je to akési obohatenie toho filmu. V scenári sú pripísané emócie, ktoré majú postavy cítiť a vďaka tomu im lepšie rozumiem. Dokonca som si tam všimli scény, ktoré som si akousi náhodou nevšimla vo filme a normálne som rozmýšľala či to tam vôbec bolo alebo nie. Ale najviac zo všetkého som nadšená a unesená z toho dokonalého prebalu a obálky pod ním. To spojenie modrej so zlatou je perfektné. A nie len vonkajší výzor stránky je dokonalý, ale aj vnútorný. Pri každej novej scéne je nakreslený/načrtnutý nejaký tvor, ktorého sme mali možnosť vidieť aj vo filme.

Tretia a zároveň posledná kniha zo série Záhrada rozpráva príbeh z pohľadu mladej ženy Hayley. Hayley sa mi ako postava neuveriteľne páčila. Nielenže bola odvážna, ale najviac sa mi na nej páčilo to, že vždy mala poruke nejaký úplne odveci, ale zároveň zaujímavý fakt/ informáciu o čomkoľvek. Od rastlín cez zvieratá až k ozaj úplným blbovinám. Vďaka tomu bola pre mňa snáď najlepšia postava zo série. Bola takou akou by som chcela byť ja. Romantická linka tu bola oveľa zaujímavejšia ako v predchádzajúcom diely, ale na prvý diel aj tak nemá. Hlavný aktéri tejto romantickej linke boli len o pár rokov starší ako ja, takže som k nim mala najbližšie a ľahšie som sa do nich vedela vžiť. Desivá atmosféra, ktorá mi chýbala v druhom diely sa opäť vrátila. Knižka bola napínavá a to rozuzlenie skvelo vymyslené. Vôbec ma ani len takáto možnosť nenapadla. Čiže to je pre mňa ďalšie veľké plus. Zmietali mnou protichodné pocity presne tak ako s hlavnou postavou Hayley. S duchom ženy z harperovského domu som súcitila, ale zároveň som bola... Ako by som to len nazvala. Znechutená? Nahnevaná? Asi niečo medzi tým. Moje najobľúbenejšie scény boli opäť tie, kde sa zišli všetky podstatné postavy a tvorili taký obraz rodiny.

Je možné, že sa tu vyskytnú nejaké spoilery, takže ak sa chystáte čítať túto sériu nečítajte prosím. Príbeh má viacero postáv, ktoré sa nás budú sprevádzať až do úplného konca. Ale táto prvá kniha zo série Záhrada sa venuje najmä Stelle. Stellu som si hneď od začiatku obľúbila. Bola mi sympatická a niektorým by mohla liezť na nervy jej povaha, ale mňa tak nejako asi skôr ukľudňovala. Ak chcete dá sa prirovnať k postave Hermiony Grengerovej z Harryho Pottera. Štýl písania autorky bol príjemný. Do príbehu som sa ponorila okamžite a doslava ma ten príbeh do seba ponoril. Romantická linka medzi Stellou a Loganom ma naozaj bavila a veľa som sa pri nich nasmiala. Zo začiatku mali medzi sebou také to hate to love, čo sa mi neuveriteľne páčilo. Boli úplne protiklady, ktoré si liezli na nervy a rozčuľovali sa. Ale kvôli spoločnej práci sa museli naučiť spolupracovať a vychádzať. V knihe sa okrem romantickej linky nachádza aj istá desivosť, strašideľnosť. Reálne som sa pri scénach s tajomným duchom bála. Tie scény boli napínavé, vzrušujúce a najmä strašidelné.

Do knihy som sa pustila s očakávaním romantickej oddychovky. To som nedostala, ale dostala som niečo čo v konečnom dôsledku není zlé. Dej bol rozprávaný z piatich rôznych pohľadov a pre mňa to bolo oživenie príbehu. Dej vďaka tomu nestagnoval a zároveň som videla danú situáciu z rôznych pohľadov. Tiež tu máme viacero problémov, okolo ktorých sa točí celý príbeh. Na jednej strane tu máme "zradu" a záchranu morských živočíchov, ktoré vedú k problémom malých podnikateľov (rieši sa to iba okrajovo). A nakoniec tu máme tajomstvo hlavnej postavy Lizy, ktorá mi nebola moc sympatická. Počas celej knihy sa nám naskytujú otázky typu "Prečo prišla až sem, na druhú polku sveta?", "Čo sa stalo takého strašného, že je ako telo bez duše?" a ďalšie podobné. Tu musím podotknúť, že to nebolo až také tajomné ako autorka zamýšľala. Pretože to čo som tušila sa nakoniec ukázalo, že je presne tak. Takže pre mňa sa žiadny prekvapujúci prevrat alebo odhalenie nekonalo. To ale neznamená, že kniha ako taká sa mi nepáčila. Knižka vo mne po celú dobu zanechávala pochmúrne pocity a takú temnú náladu. Presne to odzrkadlovalo škaredé počasie vonku. Knižka sa však i tak čítala príjemné a rýchlo.

Knižka sa mi príjemne čítala a ja osobne som sa od nej nevedela odtrhnúť. Hollis, hlavná hrdinka, bola sympatická, ale možno trocha naivná v tom ako verila niektorým ľuďom, ktorí si to očividne nezaslúžili. Viz Delia Grace, ktorá bola "najlepšia kamarátka" Hollis, bola žiarlivá a závistlivá a takto teda najlepšia kamarátka nevyzerá. Čo sa týka chémii medzi Hollis a kráľom Jamesonom, tú som cítila len na začiatku príbehu. Potom akosi záhadné zmizla, čo má mrzelo. Ďalej chémia medzi Hollis a Silasom neexistovala vôbec. Verím, že ak by autorka dej trocha spomalila, tak tu vznikne niečo čo by som cítila alebo videla medzi riadkami. Ale autorka sa akosi náhlila a to mi trochu pokazilo moju radosť z tejto knižky. Napriek týmto chybám som si príbeh užila až do konca a som zvedavá na pokračovanie.

Po dlhej dobe mojej emocionálnej čítacej kríze som našla knižku, ktorá má odtiaľ dostala. Vyvolala vo mne nadšenie a vzrušenie a smútok a radosť. Toto všetko som dlho neprežívala pri knižke. Hlavná hrdinka Selah mi bola od začiatku sympatická a bola radosť sledovať ako sa po malých krôčíkoch vyvíja. Takisto vedľajšie postavy boli úžasné. Aj tie záporné boli dobre vykreslené. V tejto knižke som dostala hádam všetko čo mám rada- záhadu, princov a princezné, tajomné postavy, záchranu sveta, dobrodružstvo a lásku. A preto má mrzí, že má tie najväčšie chyby na svete. Prvá chyba je autorkina chyba- bola som zmätená jej vysvetľovaním toho ako funguje ten svet, ktorý vytvorila. A druhá chyba bola spôsobená našim prekladateľstvom- boli tam štylistické chyby a tým myslím že ich tam bolo naozaj plno. Nebyť týchto pre mňa veľkých chýb tak knižka odo mňa dostane 5 hviezdičiek.

Prvých pár strán som si zvykala na autorkyn štýl písania, pretože bežné nečítam takýto žáner kníh. Vlastne táto kniha bola moja premiéra tohto žánru. Akonáhle som si na to zvykla, tak som sa do toho príbehu ponorila a nevedela som sa ani na sekundu odtrhnúť od neho. Veľká škoda je, že som film videla skorej ako som čítala knihu a vlastne som vedela celé rozuzlenie príbehu. Práve preto mi chýbali pocíti vzrušenia pri hádaní kto je vrah a aký bol jeho motív. No knihu som si užila i tak. Mohla som sa vďaka tomu sústrediť na správanie postáv, na to ako zavádzajú a klamú a najmä na to ako na všetko pomaly prichádza Hercule Poirot. Veľmi sa mi páčilo spracovanie knihy. Bola rozdelená na tri časti: 1. Fakty 2. Výpovede svedkov 3. Hercule Poirot si sadne a uvažuje Veľké plus bolo pre mňa aj samotné predstavenie postáv na prvej strane a tiež nákres vagóna, kde sa vražda uskutočnila. Kniha bola čtivá a rozuzlenie prípadu perfektné. Určite si plánujem v budúcnosti prečítať aj iné diela od Agathy Christie.

Séria od Jenny Han ma nijak neohúrila. Je to klasická oddychovka. Hlavné postavy Lara Jean a Peter Kavinsky mi neboli sympatické a vôbec sa mi k sebe nehodili. Viac chémie mali medzi sebou Lara Jean a John než ona a Peter. Lara bola ufňukaná a nerozhodná. Peter bol na mňa moc namyslený. Prvá a druhá časť ma moc nebavila, ale tretiu časť som si viac užila. Možno preto, že téma vysoké školy bola pre mňa pred pár mesiacmi aktuálna a vedela som sa vžiť do pocitov hlavnej postavy. Na celej sérii má najviac bavilo čítať scény kde boli spolu všetky sestry Songové. Najobľúbenejšia postava bola pre mňa najmladšia sestra Kitty. Kniha sa mi navzdory nesympatie k hlavnej postave čítala dobre a rýchlo.

Pokrevní pouta je séria, ktorá nadväzuje na svet zo série Upírska akadémia. Je z pohľadu Sydney (alchymistky) a neskôr aj z pohľadu Adriana (moroja). Prvé tri knihy boli pre mňa úžasným návratom do tohto fantasy príbehu. Hlavné postavy, Sydney a Adrian, mali medzi sebou skvelú chémiu a aj vedľajšie postavy som si veľmi obľúbila. Tvorili totiž nerozľučiteľnú partiu. Každú chvíľu sa tam niečo dialo. Ale ako som sa dostala na štvrtú časť tak som zostala nemilo prekvapená. Zasekla som sa a dostala som takú menšiu čítaciu krízu. V tejto časti sa objavilo striedanie pohľadov a to ma na začiatok dosť brzdilo v čítaní. Pozitívum tejto knihy bol pre mňa vývoj postáv. Ku koncu sa dej našťastie rozbehol a skončilo to napínavo, čo má navnadilo na pokračovanie. V piatej časti sa pre mňa iskrenie medzi hlavnými postavami vytratilo. Taktiež som bola sklamaná z toho ako autorka v tejto sérii všetky napínavé scény urýchľovala. Podľa môjho názoru mohla radšej vynechať niektoré scény a mala sa sústrediť na kľúčové napínavé scény a poriadne ich rozpísať. Pretože som sa vôbec nevedela v tej rýchlosti, ako sa všetko možné dialo, vžiť do pocitov postáv a to mi veľmi chýbalo. V poslednej časti autorka spravila najhlavnejšiu postavu z Adriana aj keď príbeh mal byť najmä o Sydney. Ale nebolo to až také veľké mínus. Koniec knihy a teda aj celej série bol úžasný a prekvapivý. Chvíľu mi trvalo kým som sa zmierila s tým, že je koniec.

Pokrevní pouta je séria, ktorá nadväzuje na svet zo série Upírska akadémia. Je z pohľadu Sydney (alchymistky) a neskôr aj z pohľadu Adriana (moroja). Prvé tri knihy boli pre mňa úžasným návratom do tohto fantasy príbehu. Hlavné postavy, Sydney a Adrian, mali medzi sebou skvelú chémiu a aj vedľajšie postavy som si veľmi obľúbila. Tvorili totiž nerozľučiteľnú partiu. Každú chvíľu sa tam niečo dialo. Ale ako som sa dostala na štvrtú časť tak som zostala nemilo prekvapená. Zasekla som sa a dostala som takú menšiu čítaciu krízu. V tejto časti sa objavilo striedanie pohľadov a to ma na začiatok dosť brzdilo v čítaní. Pozitívum tejto knihy bol pre mňa vývoj postáv. Ku koncu sa dej našťastie rozbehol a skončilo to napínavo, čo má navnadilo na pokračovanie. V piatej časti sa pre mňa iskrenie medzi hlavnými postavami vytratilo. Taktiež som bola sklamaná z toho ako autorka v tejto sérii všetky napínavé scény urýchľovala. Podľa môjho názoru mohla radšej vynechať niektoré scény a mala sa sústrediť na kľúčové napínavé scény a poriadne ich rozpísať. Pretože som sa vôbec nevedela v tej rýchlosti, ako sa všetko možné dialo, vžiť do pocitov postáv a to mi veľmi chýbalo. V poslednej časti autorka spravila najhlavnejšiu postavu z Adriana aj keď príbeh mal byť najmä o Sydney. Ale nebolo to až také veľké mínus. Koniec knihy a teda aj celej série bol úžasný a prekvapivý. Chvíľu mi trvalo kým som sa zmierila s tým, že je koniec.

Julie Klassen patrí medzi moje obľúbené autorky historických románov. Zatiaľ ma nesklamala ani jednou jej knihou a Učiteľova dcéra nie je žiadna výnimka. Je to krásne ľahké čítanie na leto. Okrem romantického príbehu sa tu môžte stretnúť s myšlienkami o viere a taktiež aj s tajomstvami, ktoré povedú k nečakaným zvratom. Túto knižku som zhltla za jeden deň a rozhodne potrebujem k životu viac takýchto kníh.

Autorka stavila na prepletanie prítomnosti s minulosťou a musím povedať, že sa jej to podarilo. V prvej polovici knihy ma omnoho viac bavilo citát o minulosti Belliných rodičov. Autorka vystavila úplne nový svet spolu s postavami a vôbec by mi neprekážalo ak by napísala príbeh len o tomto svete bez Belly a zvieraťa. V druhej polovici knihy sa konečne rozbehol príbeh Belle a to pre mňa do nečakaného smeru. Koniec bol otvorený, čo ja osobne moc nemusím. Ale pri tejto knihe my to vôbec neprekážalo.

Za mňa je každá jedna kniha od Klassenovej poklad. Odporúčam všetkými desiatimi. Zatiaľ ma nesklamala ani jedna jej vydaná kniha a verím, že to tak zostane aj naďalej. Veľmi sa teším na ďalšie jej knižky.

Príbeh obyvateľov z mestečka Ivy Hille  pokračuje a prináša nové tajomstvá, lásky, starosti a tiež nové postavy. Z anotacie na zadnej strane knihy vieme, že príbeh sa zväčšej časti zameriava na Rachel Ashfordovú, jednu z troch hlavných ženských postáv. Rachel prišla o otca, prišla o domov a čaká ju neistá budúcnosť. Otec jej však zanechal obrovskú zbierku kníh a Rachel sa tak naskytá možnosť zarobiť si na živobytie otvorením knižnice. Ani tu nesmie chýbať pomoc od miestnych žien. Počas triedenia kníh a otvorenia knižnice naráža na skryté tajomstvá, ktoré jej pomáha odhaliť muž, ktorý jej kedysi dávno zlomil srdce. Mercy Groveová je druhá žena z hlavných postáv a nečaká ju zrovna najšťastnejšie obdobie. Jane Bellovej sa po zachránení hostinca darí avšak stále je čo riešiť v osobnom živote. Každá jedna dejová linka má veľmi bavila a hltala som každú stranu. Bolo vidieť ako sa postavy posunuli oproti prvej knihe. Ako dospeli a začali si vážiť to, čo majú. Páči sa mi ako dokáže autorka do príbehu jemné vsunúť vieru v Boha. Ako vždy príde postava, ktorá v neho neverí alebo prestala veriť z osobných dôvodov a ako sa nakoniec znovu vráti na tu správnu cestu. Tie prvky mi prídu nenútené a pekne spracované. Opäť odporúčam všetkými desiatimi