Prečítané (2022)

Už dlho sa mi nestalo, že by som knihu zhltla takýmto spôsobom za dva dni. Ani to nebolo tým, že by som bola tak zvedavá, čo sa stane, ako skôr tým, že to bolo tak ľahko a prirodzene napísané, že som ani nevedela, že čítam. Zrazu tu bolo 30%, 50%, 70% a hotovo. Autorkin štýl písania pripomína rozprávku a vlastne celé to bolo čarovné, magické, podmanivé a, nedá mi nepoužiť ten výraz znovu, rozprávkové. Kto nemá rád takýto typ literatúry, asi mu to príde len trošku naivné a nezaujímavé. No ja som zostala očarená. Veľmi som si pri čítaní oddýchla a úplne zabudla na všetko okolo. Páčilo sa mi to. Veľmi. A nutne potrebujem čítať druhý diel.

4,5* Z literatúry zameranej na psychológiu mám načítané žalostne málo. Dalo by sa povedať, že takmer nič. Možno aj preto ma náhľad do sedení pána Heretika tak bavil čítať. Bolo to pre mňa nové, neprebádané územie. Postupne ma navnadil aj na jeho knihy Sny a Humor, ktoré by som si tiež raz chcela určite zadovážiť. Na tejto knihe ma veľmi bavilo aj haiku nadväzujúce vždy na najbližšiu kapitolu. Čítala som si ho na začiatku aj na konci príbehu. Malé kresby krásne dotvorili celkový dojem. Knihu jednoznačne odporúčam ďalej. Dá sa prečítať ako krátka jednohubka alebo rozdeliť po kapitolách na dlhšie časové obdobie. Čítanie o terapii, o ľudských osudoch, o inklinácii človeka k dobru :) “Lebo bojovníkom sediacim na koni je vždy klient. My zaňho životné bitky nevybojujeme. My len kladené popri ňom a podávame mu zbrane - tu meč, tu kopiju, luk, štít. Byť Sanchom Panzom nie je také romantické ani hrdinské, ako byť Donom Quijotom. Ale aj tak uznajte, je to vzrušujúce.”

Tie Motýliky, to je taká láska.! Stotožňujem sa so všetkým kladným, čo už o nich bolo napísané a povedané. Súhlasím, že táto časť bola možno ešte kúsok lepšia ako predošlé (aj keď sa to zdá nemožné). Nielenže bola o pár strán dlhšia, ale rozoberala mimo všetkých tých cute vecičiek aj vážne témy duševného zdravia, coming outu a podobne. A aj tak si zachovala status úplnej comfort-book. Plus tie kresby. Ja naozaj neviem ako to tá Alice Oseman robí, ale ide jej to viac než dobre <3

V prvom rade chcem oceniť výber mien postavám. Sú naozaj originálne, zvučné. Dej je dynamický, človek sa ani chvíľu nenudí a zároveň nie je ani silený či až prehnaný. Je skrátka taký akurát, aby sa kniha nedala pustiť z ruky. :) Uznávam, že na začiatku je to celé možno trochu chaotické, pretože všetky vnemy a postavy sú nové (a že ich je dosť). Časom sa to však pekne ustáli. Po pár kapitolách som sa ľahko našla a všetko do seba krásne zapadlo. Koniec je veľkolepý a núti čitateľa čakať na ďalší diel. Neviem, čo iné ešte napísať, než to, že je to skrátka úžasné! :) Naozaj sa to oplatí čítať a autorka je veľmi nadaná.

Maggie O’Farrell je výborná spisovateľka. Jej historické fikcie sú vždy živé, reálne. Človek má pocit, že sa to tak naozaj stalo, aj keď v doslove, samozrejme, vždy prizná, že mnoho historických faktov bolo prispôsobených románu. V šestnástom storočí bola jedna Lukrécia, ktorá sa vydala do Ferrary za vojvodu Alfonsa. Po spoločnom roku však záhadne umiera. Povráva sa, že ju zabil manžel. Manželský portrét je jej príbeh. Musím povedať, že zo začiatku mi postava Lukrécie, tak ako ju vykreslila autorka, moc nesadla. Postupom času, čím viac som sa dostávala do príbehu, som jej však porozumela. Prispel k tomu najmä fakt, že som si uvedomila jej vek. Mala len šestnásť. V tomto ohľade autorka jej vnútorný svet vlastne zvládla veľmi dobre. Taktiež mi trvalo trochu dlhšie kým som sa začítala. Prvá polovica ma, úprimne, trochu nudila, až neskôr som sa naplno ponorila a už len dychtivo otáčala stránky jednu za druhou. Ak teda máte radi historické romány, určite choďte do toho! Bola to veľmi príjemná kniha, aj keď pre mňa je autorkin Hamnet stále číslo jedna <3

David a Mona Lisa. Michelangelo Buonarroti a Leonardo Da Vinci. Kniha rozpráva príbeh vzniku dvoch najznámejších umeleckých diel na svete. Vznikli v rovnakom období, v rovnakom meste. A hoci je kniha Olej a mramor len historická fikcia opierajúca sa o fakty, som presvedčená, že zhruba takto nejako to mohlo vyzerať. Stephanie Storey si ma obmotala okolo prsta a preniesla ma do Florencie na začiatku 16. storočia. A ja som si to nesmierne užívala! Niekoľkokrát som googlila Monu Lisu a Davida. Výlet do Florencie sa mi už pomaly plánuje v hlave. Touto knihou som objavila úplne nový vesmír. :) “Pretože láske sa nedarí, ak ju skúmajú zobďaleč, naopak, prospieva jej blízkosť a nezlomná viera. Rozkvitá v najhlbších zákutiach srdca, v tichu, ktoré nepripúšťa nijakú myšlienku. Ľúbiť sa dá iba naplno, a rovnako tajomstvu Mony Lisy sa dá porozumieť iba vtedy, ak sa jej človek oddá celým srdcom.”

Výborne napísaná kniha. Niekedy ľahká a úsmevná, inokedy popudlivá a ťaživá. Osobne mi prišla bez väčšej zápletky - sledujeme výsek zo života hlavnej hrdinky Elizabeth Zottovej, ktorá sa v 60tych rokoch musí ako žena - vedkyňa - vysporiadať s diskrimináciou na základe pohlavia v práci i v živote. Celý román je feministicky ladený a naozaj veľmi dobre sa číta. :)

Dostala som možnosť prečítať si medzi prvými pripravovaný preklad druhej časti satirického krimi Sústreď sa na vraždu. Musím povedať, že prvá časť bola trochu lepšia. Bolo to nové, svieže, originálne. Tu, v druhej knihe, už človeku môže trochu vadiť tá motivačná stránka, začne si viac všímať… Napríklad to, že autor asi nenávidí život a asi aj ženy. Celkovo sa kniha rozbiehala pomaly a mala viacero rušivých elementov. Občas som sa ale aj zasmiala a celý čas som sa nevedela rozhodnúť či je to úplne hrozné, alebo sa mi to páči. Napokon posledné kapitoly do seba tak krásne zapadli, že som neodolala a dala hodnotenie 4*. Ďalšie knihy tohto autora však už čítať nechcem.

Chyžná je feel-good príbeh o chyžnej Molly, ktorá upratuje v honosnom hoteli a je trochu iná, trochu čudáčka. Zhodou okolností práve ona nájde mŕtvolu bohatého podnikateľa a chtiac-nechtiac sa stane hlavnou podozrivou. Námet a obálka knihy je veľmi lákavá. Zápletka bola vcelku priemerná a príbeh ma chvíľami nudil. Molly mi však ako hlavná postava prirástla k srdcu. Vďaka jej pohľadu na svet vznikali rôzne komické situácie, no zároveň sa i bežné povedačky menili na životné pravdy. :)

Jedným slovom VÝBORNÁ. Síce som už videla niekoľkokrát film a poznala celú zápletku, kniha si ma získala. Daphne du Maurier má pokojný, podmanivý štýl písania. Hlavná postava veľa premýšľa, predstavuje si… Nie je to teda dynamická kniha plná akcie, ktorá by čitateľa k sebe priklincovala, no o to viac som si jej čítanie užila. Kniha na pokojné jesenné dni, aj tak by som ju opísala. :) Určite si prečítajte, stojí za to. Zvoľnite tempo a nechajte sa unášať tajomným príbehom Rebeky…

3,5/5* Pomerne veľká časť knihy ma veľmi bavila. Autor ma držal ako na ihlách. V deji sa striedalo napätie-uvoľnenie-napätie-uvoľnenie. Zápletka bola originálna a vyzerala sľubne. No a potom… … potom prišiel koniec. V recenziách si ho všetci chválili a ostali z neho odvarení. Mne prišiel nedôveryhodný, nedomyslený, pritiahnutý za vlasy. Podľa môjho skromného názoru bol koniec - nie myšlienkou, ale štýlom písania - odfláknutý. Vopred som vedela, čo sa stane a wau efekt, na ktorý som sa tešila, neprišiel. Škoda. Ja som síce z knihy mierne sklamaná, ale viac-menej sa čítala dobre. Bola dynamická, stránka letela za stránkou. Ak vás zaujme anotácia pokojne si ju prečítajte, môj názor najmä na koniec knihy je vysoko subjektívny :)

Och wau! Asi som sa zamilovala. Do tejto knihy, di vedeckého prostredia, do autorkinho humoru, do slniečkovej Olive a samozrejme do Adama Carlsena <<33 Túto romantiku chcete čítať!

Talkshow s bývalými je svieže enemies-to-lovers čítanie vhodné akurát na knižný relax. Prostredie verejného rádia bolo zaujímavé a z môjho pohladu aj veľmi originálne; hlavné postavy mali medzi sebou dobrú chémiu; text je celkom vtipný a sex scény tak akurát spicy. Mňa čítanie veľmi bavilo a osobne nerozumiem tým zlým recenziám. Ak hľadáte niečo ľahké a romantické na čítanie, určite odporúčam aj ďalej :)

Posledná časť série za mnou. Splnila som prianie malej Adriky - prečítať celých Vampirátov, ale, úprimne, som rada, že už mám konečne po tom. Z Vampirátov a záhadnej hmly v prvej časti sa zrazu stali astrálne návštevy, rybochvostky, liečenie cez stužky, zázračná kniha a podobne. Všetko nie tak úplne domyslené a presýtenosť fantazijnými prvkami sa tam už moc nehodila. Keby mám sériu súdiť v mojom veku, s aktuálnou už odčítanou literatúrou a bez veľkej dávky nostalgie, ktorá ma čítaním sprevádzala, povedala by som, že je to čitateľský brak. Postavy však boli sympatické, dej dynamický, mladšiemu čitateľovi má séria ešte stále čo ponúknuť :)

Ak sa ma niekedy niekto spýta, ktorú knihu by som si chcela vziať za svojho zákonitého životného partnera bola by to táto. Pretože som sa vždy tešila, kedy ju uvidím. Pretože ma vie rozosmiať. Pretože sa vďaka nej rozvíjam. Pretože mi s ňou život pripadal ako rozprávka, aj keď je to v skutočnosti realita, ktorú vidíme ledva pod mikroskopom. Celý rebríček kníh, z ktorých som na konci roka chcela vybrať tú najlepšiu môžem zahodiť, pretože táto to už vyhrala. Keby som si mala vybrať jednu knihu, ktorú budem čítať do konca života, pokojne by to mohla byť táto. Ešte mnohé čítania mi bude mať čo ponúknuť. Jediná vec, ktorá mi je ľúto, je to, že má len 340 strán. Imunológia má toho ešte veľa v rukáve a v podaní Philippa Dettmera by som si prečítala aj zoznam do obchodu. Neviem, aké superlatíva by som k nej ešte napísala. Skrátka, prečítajte si ju. Pochopíte. Imunita je hotová ríša divov…

Hans Rosling je veľmi inšpiratívna osobnosť. Predtým som ho vôbec nepoznala - vedela som iba to, že napísal známu knihu Moc faktov (ktorú som samozrejme ešte nečítala). Po dopočúvaní audioknihy Ako som sa naučil rozumieť svetu, som veľmi vďačná, že som sa k jeho autobiografii vôbec dostala. Je neuveriteľné, koľko toho dokáže poňať ľudský život. Jeho pohľad na svet a myšlienky mi samej trochu otvorili oči a myslím, že kúsok z neho si v sebe ponesiem ešte dlho. :)

No wau! Počas tohto dielu som stihla sympatizovať asi so všetkými postavami, vrátane tých záporných. Zvratov a zmien bolo ako maku! Mne sa v hlave ozývalo počas čítania jediné prianie - kiež by som pri čítaní mala zase 15 :) Inak tie moje hodnotenia jednotlivých častí sú úplne bláznivé. Minulej časti som dala 3* a tejto 5*. A teraz neviem či mne šibe alebo sú jednotlivé knihy kvalitatívne naozaj tak rozdielne.. potrebujem asi náhľad nejakej tretej strany do problematiky. :D

Svet divých jednorožcov bol… zaujímavý. Niekedy nelogický, niekedy trochu fantasy klišé, ale podmanivý. Fascinujúci. Hlavné postavy boli veľmi sympatické a mne je jedine ľúto, že autorka nevenovala viac času budovaniu atmosféry. Asi prvýkrát som sa stretla s tým, že dynamický dej vie byť aj na škodu. Ale ako fantasy oddychovka pre veľkých, či úžasne dobrodružné čítanie pre malých je to fantastické! :)

Veľmi pekne vizuálne spracovaná kniha! Síce útla, no bohatá obsahom. K jednotlivým rozprávkam je vždy priradený aj posudok Albusa Dumbledora, ktorý nám odkrýva zase kúsok viac z čarodejníckeho sveta. Milá jednohubka na privolanie čarov do bežného dňa :)

Uff, tak toto bola silná kniha. Smutná a ťaživá, no tak majstrovsky napísaná, že sa zaradila k mojim tohtoročným topkám. Priznám sa, aj som si poplakala, sem-tam som si musela dávať prestávky. Knihy s tématikou druhej svetovej vojny nečítam. Viem, že to bolo zlé, nepotrebujem sa tým týrať. Ale k tejto ma niečo ťahalo a som veľmi rada, že som túto svoju zásadu porušila. Niektorí písali, že si museli zvykať na autorkin štýl písania, mne však sadol okamžite. Do knihy som sa zamilovala od prvej kapitoly. Všetky situácie autorka podala tak dôverne, akoby som tam sama stála. Keď písala o zime, ktorá sa zarýva do kostí, cítila som ju, aj keď som sedela v horúcom autobuse. Zároveň je to napísané tak, že nemáte inú možnosť len zbesilo otáčať stránky, až kým, samozrejme, nepríde časť, kedy už srdce nevládze a treba si dať pauzu. Ak teda zvažujete či si prečítať niečo z obdobia 2 svetovej vojny, ak sa chcete psychicky zdeptať, ak chcete cítiť ťažobu na srdci pri čítaní, ak uvažujete, ktorou knihou sa necháte najbližšie zlomiť, zvoľte si túto. Napokon budete za všetky tieto pocity vďační. Veď vďaka nim vieme, že žijeme. A obrovský literárny zážitok bude len bonus :)

Pol roka dozadu som čítala Vampirátov 1. Čisto z nostalgie, keďže sme to zvykli čítať, keď sme boli decká. Vtedy som neprečítala viac než dve časti. Rozhodla som sa teda, že je čas malú Adriku potešiť a dočítať Vampirátov. Po prečítaní druhého dielu musím povedať - aká škoda, že som to nedočítala vtedy. Hlavné postavy sú takmer o desať rokov mladšie ako ja a je to teda cítiť. Niektoré dialógy sú nepresvedčivé a pár zvratov mi nedávalo zmysel. Ale inak sa to číta rýchlo, svet pirátov je podmanivý a pirátska akadémia hotový sen. Chvíľu som uvažovala, že možno aj tentoraz skončím pri druhej časti. Vraj je však Príliv hrôzy najslabšia časť zo série a tak idem ďalej. Dúfam že to bude už len lepšie a lepšie, potenciál to má plus som ochotná prižmúriť oči :)

Nakoniec si ma tá Anna celkom získala. Je zaujímavé čítať takúto literatúru - úplne inú než na akú sme v dnešnej dobe zvyknutí. Žiadny úvod, žiadne jadro, žiadny záver. Len pohľad na ruskú spoločnosť v určitom období. Začína aj končí v strede diania. Učí trpezlivosti, predsalen to nie je kniha, ktorá sa dá prečítať za dva dni ako nič. A trošku odkrýva aj históriu, ako sa nie tak dávno žilo. Napokon som vďačná, že si o tej dobe môžem len čítať a nemusím ju žiť :)

Hlásim, že túto útlu knižôčku treba do každej domácnosti! Veľmi zaujímavá, jednoducho napísaná, krátke kapitolky, informačne nabitá. Za pár eur dá toho do života celkom veľa. Stotožňujem sa s názorom ostatných čitateľov, že niektoré témy by si zaslúžili viac priestoru. Ale koniec koncov, každého zaujíma niečo iné a kto chce si doštuduje. Mňa napríklad zaujalo, že najjedovatejší jed na svete používame v beauty priemysle. Uhádnete, ktorý to je? Mimochodom úžasné tvory tí ľudia, ešte aj najjedovatejší jed využijú vo svoj prospech :)

4,5* Táto kniha obrátila všetky moje predstavy o svetovej politike naruby a ukázala mi, aká naivná som bola :) Mimo to je to skvelý a poučný úvod do sveta geopolitiky. Geografia a politika idú ruka v ruke, aj keď si to možno ani samotní lídri krajín neuvedomujú. Nie je to úplne jednoduché čítanie (minimálne pre mňa začiatočníka v tejto oblasti nebolo), no oplatí sa knihou prelúskať. Rozšíriť obzory, vidieť veci v novom svetle, naučiť sa zase niečo nové. Pol hviezdičky dávam dole, pretože by sa knihe hodilo lepšie členenie na odseky/podkapitoly, prípadne viac máp a infografiky. Niekedy sa človek v texte stráca, keď autor preberá niekoľko zložitých krajín (napr. Blízky východ alebo Afrika) v jednej kapitole. "Geografia je vždy istým typom zajatia - a to takým, ktoré definuje, aká dotyčná krajina je alebo môže byť, prípadne takým, z ktorého sa naši svetoví predstavitelia často pokúšali vyslobodiť."

Hoci sa táto kniha označuje za autobiografiu či reportáž, mne sa javila ako skvelý cestopis. Vydávame sa do Číny, Karibiku, Afriky a Ruska v časoch pre nás už dávno minulých a je to mimoriadne zaujímavý pohľad. Martha Gellhorn je rozhodne šialená ženská. Nechápem ako to všetko dala a zároveň jej smekám. Jej novinárska kariéra sa odrazila aj tu - kniha je veľmi čtivá, miestami vtipná. Oplatí sa prečítať, ja som sa teda rozhodne nenudila :)

Výborná kniha o desiatich historických bojoch feminizmu v Británii (posledná, jedenásta kapitola bola skôr len zhrnutím). Veľmi by ma zaujímal rovnaký koncept pre naše Slovensko! A celkovo by sa takáto kniha vlastne hodila každej krajine (niektoré by však všetkých 11 bodov nenaplnili všakže…). Zase som nabitá novými informáciami, aj keď som sa pri čítaní asi viac mračila ako usmievala. Mnohé veci vnímam z novej perspektívy a na niektoré “problémové” ženy budem ešte dlho myslievať. Oplatí sa prečítať :) “V máji 2017 francúzska ilustrátorka komiksov Emma vymyslela pre tento fenomén názov: “mentálne bremeno”. V komikse nakreslila scénu, kde vyčerpaná mama stráži deti a popritom varí, až jej vykypí hrniec. Vojde jej partner a vyhlási: “Mala si mi povedať! Pomohol by som ti!” Komiks sa vitálne rozšíril, lebo zachytil jeden aspekt deľby práce: vedieť, čo všetko treba urobiť, je práca sama osebe.” A ešte jeden klenot na záver: “Trénera Manchester City Pepa Guardiolu sa 17. mája 2019 opýtal športový novinár, akú majú šancu vyhrať Pohár FA, ligu aj pohár Carabao. “Zajtra máte možnosť získať historicky prvé domáce treble v tejto krajine,” povedal reportér. “Mužských tímov,” povedal Guardiola bez zaváhania. Reporter si išiel ďalej svoje: “Aké pocity to vo vás vyvoláva?” Guardiola si povzdychol. “Prvý raz v histórii mužských tímov. Ženy ho už vyhrali.””

Na klasiku musí mať človek náladu. Keď som mala chuť čítať, nevedela som sa od Anny odtrhnúť. Stránky s ľúbostnými peripetiami Anny a Vronského či Kitty a Levina sa obracali samé. Naopak, keď som čítala z dlhej chvíle, všetky zbytočné omáčky okolo ma išli unudiť. Jeden si predsalen musí uvedomiť, že toto nie je električkové čítanie a niektoré pasáže vyznejú úplne inak s vhodným prostredím a načasovaním čítania. Takže tak - bavilo ma to, ale len niekedy.

Po takmer troch mesiacoch pomalého dávkovania som dočítala túto majstrovsky zhotovenú knihu. A bol to zážitok. Spoločné večery i posedenia pri kávičke sme si užili dosýta a ja sa s ňou lúčim nabitá zaujímavými informáciami a novými poznatkami. Osobne si myslím, že táto kniha je must-have každého knihomoľa. A nezabúdajte ju aj čítať priatelia, nielen odložiť do poličky :)

Kniha Duna je nepochybne výnimočné veľdielo vo svojom žánri a myslím, že ani druhý diel sa nenechal zahanbiť. Rozsahovo síce kratší, no na ničom mu to neubralo. Musím prehlásiť, že Arrakis si ma podmanil. :) “Večnosť si vezme, čo jej patrí. Naše telá nakrátko rozčerili tieto vody, roztancovali sa, omámené láskou k životu a k svojmu ja, zaoberali sa niekoľkými zvláštnymi nápadmi a potom sa podrobili nástrojom času. Čo o tom možno povedať? Vyskytol som sa. Nie som… a predsa som sa vyskytol.”

Veľmi náročné a zaujímavé čítanie. Kniha začína 116 dní pred zhodením prvej atómovej bomby na mesto Hirošima. Detailne popisuje ľudí, ktorí s ňou prišli do kontaktu a všetky procesy s tým spojené. Som rada, že som si zase rozšírila obzory o takú zaujímavú tému. Keby samotná atómová bomba nebol taký hrôzostrašný a desivý vynález, celé by to bolo veľmi fascinujúce. Roky na nej pracovalo tisíce zamestnancov bez toho, aby čo i len tušili, čoho sú súčasťou. Obrovský projekt, ktorý trval roky a vedela o ňom len hŕstka ľudí. Wau. “Každý z nás má však iste výčitky. Zahynulo priveľa ľudí. Všetko je to svojim spôsobom ťažké. Cítite vinu za všetky tie životy, ale, samozrejme, skutočným problémom je vojna. Nie zbrane, ktoré používate.” - Lili Hornig

Príjemná, sladká, oddychová teen romantika, akurát vhodná na únik mimo reality. :) Zhrniem to: Prostredie Paríža - top Svet baletu - zbožňujem Autorkin štýl písania - číta sa to samé Zápletka - eeeeh, nemôže byť všetko perfektné… Ako sa dalo očakávať, je to klasický slaďák. Niektoré scény boli milučké, pri niektorých veciach som len prevracala oči. Za mňa však určite lepšia kniha ako Anna a francúzsky bozk, ktorú som čítala minulý rok. Takže ak si chcete oddýchnuť pri niečom cukríkovom, choďte do toho! Plus tá obálka je naozaj snová. <3

Prečítať túto knihu mi trvalo mesiac a pol. Uznávam, nebolo to ľahké čítanie. Ale za to také komplexné a detailné, že neľutujem ani jednu prečítanú stránku. Kniha mi ponúkla ucelený obraz o histórii autizmu. Od dvoch pánov - pána Aspergra a pána Kannera - ktorí ako prví nezávisle od seba definovali autizmus; cez Lornu Wingovú, ktorá mu dala ucelený obraz až po dnešné podmienky. Autor informácie dávkoval pomaly, dielik po dieliku až kým do seba krásne nezapadli. Toľko ku knihe. —- “Sám Priquet vydržal v Baltimore iba rok a pol, potom sa vrátil do Viedne, lebo mu ponúkli iné, prestížnejšie miesto. Roku 1929, po dlhom obdobie hlbokej depresie, spolu s manželkou spáchal samovraždu a zanechal za sebou kuriózne dedičstvo - dve budovy na dvoch kontinentoch, kde dvaja výskumníci nezávisle od seba ako prví v dejinách diagnostikujú autizmus.” Čo sa týka samotnej histórie poruchy autistického spektra… z tej mi je ešte teraz ťažko. Neviem či boli horší premotivovaní psychológovia alebo rodičia. A o podmienkach v Nemecku počas druhej svetovej vojny ani nehovorím. Niektoré pasáže (a nielen tie vojnové) mi vyrazili dych. —- “Deti často podstupovali zložité procedúry, ako napríklad lumbálna punkcia alebo pneumoecenfáografia, pri ktorej im nahradili mozgovomiechový mol vzduchom alebo héliom a röntgenovali ich, než im dovolili zomrieť.” Celé desaťročia sa robí výskum na zistenie pôvodu autizmu a ako ho vyliečiť. Bohužiaľ len veľmi málo inštitúcii sa zaoberá výchovou autistiov a tým, ako im a ich rodičom zjednodušiť život. Tým, ako im pomôcť zaradiť sa do šialenej a chaotickej spoločnosti. —- “Snaha vykoreniť autizmus z genetického fondu by mohla ohroziť budúcnosť ľudstva, lebo by sme sa spolu s poruchou pripravili aj o vlastnosti, ktoré tisícročia posúvajú dopredu našu kultúru, vedu a techniku, upozornila Temple prítomných. Ten, kto vyrobil prvú kopiju s kamenným hrotom, bol podľa Grandinovej osamelý autista zamýšľajúci sa kdesi v kútiku jaskyne nad drobnými rozdielmi medzi druhmi kameňov, zatiaľ čo ostatní “mlátili prázdnu slamu” niekde pri ohni.” Na záver je tu aj jedna vec, ktorú by som autorovi chcela vytknúť. Autistov niekedy staval do svetla priam nadľudí. Áno, je úžasné, že končia vysoké školy, majú závratnú inteligenciu a dobré pracovné pozície. Ja im to naozaj veľmi prajem. A nijakým spôsobom nevyvraciam fakt, že spoločnosť POTREBUJE takýchto ľudí. Ale aj ja ako laik viem, že toto predsa zďaleka nie sú všetky prípady. V istej chvíli ich opisoval tak dobre, že aj ja sama som si povedala, že by som chcela mať malého autistu. A vtom som sa zarazila, že to asi nie je ok. Napriek tomu to bolo úžasne podnetné čítanie, ktoré odporúčam každému, koho záujmy sa čo i len trochu pohybujú týmto smerom. Alebo vlastne - odporúčam ju každému. Vzdelávajte sa. Autisti strávili až príliš dlho času tým, že boli prehliadaní. —- “Po tom, ako mu v dvanástich rokoch diagnostikovali Aspergerov syndróm, musel z milovanej školy odísť. Sám sa nijako nezmenil, transformáciou však prešiel prístup ostatných k nemu. “Najprv žasli, aký mám potenciál,” spomína Ne’eman, “a potom, zo dňa na deň, boli ohromení, sotva som urobil nejakú maličkosť.”” Ja s touto témou ešte určite nekončím a som šťastná, že mám vďaka titulu NeuroKmene taký dobrý a solídny základ :) —- “A keď prechádzajú v aute okolo jeho obľúbenej predajne šišiek, obrnil sa pred prípadným sklamaním tým, že zopakuje, čo raz dávno potichu zamrmlala jeho mama: “Dnes, kurva, určite nijaké šišky nebudú.””

Táto kniha sa mi vôbec nečítala ľahko a bohužiaľ zďaleka nesplnila očakávania. Kým ja som čakala zaujímavé čítanie o mozgu a o tom ako si zlepšiť bystrosť a pamäť, dostala som príručku, ako sa v budúcnosti vyhnúť kognitívnemu úpadku a najmä demencii a Alzheimerovej chorobe. Hoci autor na začiatku načrtol, že kniha je určená všetkým vekovým kategóriám, z neskoršej rétoriky jednotlivých kapitol som skôr mala pocit, že na čítanie tohto diela som vo svojich 22 rokoch ešte asi príliš mladá. Taktiež mnohé veci, ktoré som si prečítala, som už dávno poznala z iných kníh (napr. z knihy Prečo spíme a z Kniha, ktorá vám možno zachráni život). Subjektívne je táto kniha pre mňa len veľmi málo zaujímavá a jej čítanie som si moc neužila. Napriek tomu som jej dala 4* z jednoduchého dôvodu - stále verím, že je to odborná a hodnotná publikácia, ktorá len mne osobne nesadla. :) Knihu odporúčam hlavne - starším ľuďom, ktorí sa obávajú kognitivneho úpadku - ľuďom, ktorí majú v rodine niekoho s demenciou alebo Alzheimerovou chorobou

Musela som si dojmy z tejto knihy chvíľu nechať prejsť hlavou, než som bola schopná niečo k nej aj napísať. Jednoznačne to bol silný príbeh. O to viac, keď je podľa skutočnosti a odohral sa v nie tak dávnej minulosti. Je to zvláštne precitnutie, že aj takíto ľudia naozaj existujú. Plní až chorobnej viery v Boha a presvedčenia, ktoré nikto a nič len tak nezmení. Ja fakt neviem, kto bol horší. Či otec, ktorý bol všetkému na čele. Alebo matka, ktorá bola ako chameleón a vždy hrala na dve strany. Alebo ten jej psychopatický brat. Ani nespočítam koľkokrát som pri tých ich rečiach prevrátila oči. Príbeh Tary bol fascinujúci. Jednak je úžasné, čo dokázala a za akých podmienok. Na druhej strane bolo zaujímavé sledovať jej príbeh a hlavne psychiku. To ako ju ovplyvnil život s rodinou. Z malého dievčatka, ktoré slepo nasledovalo; cez mladú slečnu, ktorá začína pochybovať o svete okolo seba; po uvedomenú ženu s doktorátom. Nebola to ľahká cesta a určite pre ňu nebolo ľahké ani napísať túto knihu. O to viac som vďačná, že som tento príbeh mohla počuť. Budem naň ešte dlho myslieť. Knihu Vzdelaná som počúvala vo forme audioknihy. Na záver chcem ešte pochváliť Táňu Pauhofovú, ktorá Tare požičala hlas. Bol to zážitok! :) P.S.: Ak budete túto knihu čítať/počúvať, nejedzte pri nej. Túto radu oceníte neskôr.

Táto kniha mi už dlhšie ležala v poličke a som rada, že som sa do nej konečne pustila. Mala jednoznačne tie najzaujímavejšie postavy, s akými som sa kedy stretla. Veď uznajte - Libby, bývalá najtučnejšia tínedžerka v Amerike a Jack, ktorý trpí zriedkavou neurologickou poruchou a nedokáže rozoznávať tváre. A áno, tá choroba naozaj existuje. Volá sa prosopagnózia, googlite. Vo svete, kde každá postava v knihe umiera na rakovinu, som vďačná za autorku, ktorá nechala umrieť Libbynu matku na aneuryzmu a Jackov otec rakovinu prekonal. Lebo áno, je to zákerná choroba, ale milí autori, niektorí ľudia ju aj prekonajú. Trochu reálnosti v knihe nikdy nezaškodí. “Je to ona. Vždy. Je to nepredvídateľnosť, s akou sa život mení, preto som nervózna, keď spím, a musím sa prehovárať, aby som neprestala dýchať, keď bdiem.” Príbeh to bol milý, sem tam sladký a najmä o vnútornej sile a hľadaní seba samého. Už som popravde zabudla, aký je to pocit, keď tvoje najväčšie starosti sú, čo si o tebe pomyslia spolužiaci na strednej. :) Skrátka príjemná teen oddychovka s neskutočne zaujímavými postavami. “Dve veci, ktoré mi na Libby najviac chýbajú: 1. To, ako sa cítim, keď som s ňou. Akoby som zhltol slnko a jeho lúče mi žiarili z každého póru. 2. Všetko.”

Druhá kniha prečítaná v tomto roku a hneď si ju ukladám do priečinka top-2022. Teda, vedela som, že bude dobrá. Ale že ma až tak chytí za srdiečko? Hlavná postava je Kalmann. Muž. Má niečo vyše tridsiatky. Jeho najväčšou túžbou je mať ženu. Rád loví žraloky a vždy dodrží sľub. Je jednoduchý a bezprostredný. Hovoria o ňom, že má o koliečko menej. A veru má možno aj o dve. Ale pozná svoje hodnoty. Anotácia hovorí, že sa za každú cenu snaží pomôcť polícii vyriešiť vraždu Róberta McKenzieho. S týmto úplne nesúhlasím, ale áno Róbert tam umrie. A nebude jediný. Netreba sa toho však ľakať. Celá kniha je totiž veľmi úsmevná. Mimo to aj hlúpučko milá, smutná, šokantná, nechutná, vtipná, zaujímavá. Ale hlavne úsmevná. Na začiatku čítania som si povedala, že dobrá kniha, ale asi nie pre každého. Na konci hovorím - dajte jej šancu všetci. Je to totálna oddychovka, s akou sa človek len tak nestretne. A to rozuzlenie!! Kalmann minn. Prirástol si mi k srdcu! “Keď som prišiel k domčeku, bolo mi zle a povracal som sa vedľa vchodu. Krátko a prudko. Z posledných síl som vošiel dovnútra. Myslím, že aj filmoví hrdinovia by hlúpo stáli, keby ich prekvapila zásahovka a pritisla na zem, odistila poloautomatické samopaly na zátylku a všetko to ostatné. No tí v Hollywoode ani len netušia, aký je skutočný život. Presne takýto: na povracanie.”