Pandémia
1 / 9
„Nemohla sa niečím predávkovať?“ spýtal sa Jack.
„To si naozaj nemyslím,“ ubezpečil ho Bart. „Z bohatých skúseností viem, že takto sa predávkovanie neprejavuje. Myslím si, že ide o prípad náhlej a zdrvujúcej vírusovej alebo bakteriálnej pneumónie. Táto žena kamsi cestovala a veľmi pekne sa obliekla.
Podľa toho, ako sa nahodila, mohla pokojne smerovať na obed do hotela Ritz.“
„Viete, čo mi to pripomína?“ opýtal sa Jack a vzpriamil sa.
„Desivú chorobu,“ odvetil Bart. „Čosi ako ebolu.“
„Mal som na mysli niečo obyčajnejšie, no v konečnom dôsledku hrozivejšie,“ naznačil Jack. Dovolil, aby sa mu do hlasu vkradli prvé príznaky vzrušenia. Nechcel si robiť priveľké nádeje, no odrazu sa mu zdalo, že natrafil presne na taký prípad, aký potreboval, aby zabudol na Emmu, autizmus a svokrinu inváziu. „Počas katastrofálnej pandémie chrípky z roku tisícdeväťstoosemnásť, čo pripravila o život vyše sto miliónov osôb, sa zjavovali príbehy o ľuďoch, ktorí do metra v Brooklyne nastúpili bez príznakov, no kým dorazili na Manhattan, zomreli na vírusový zápal pľúc. Nikto si nie je istý, či sú tieto historky vymyslené, alebo pravdivé. Ja si však myslím, že zodpovedali realite, pretože daný kmeň vírusu chrípky bol mimoriadne virulentný. Dnes sa domnievame, že tí ľudia zomreli preto, lebo ich imunitný systém zošalel a rozpútal takzvanú cytokínovú búrku.“
„Počul som rovnaké príbehy,“ priznal Bart.