Dvanástka
1 / 7
Keď vypadla elektrina, Bernard Kittridge, celému svetu známy ako Posledná denverská bašta, pochopil, že nadišiel čas zmiznúť. Čudoval sa, že to trvalo tak dlho. Mestská elektrická sieť predsa nemôže fungovať bez ľudskej obsluhy, a podľa toho, čo Kittridge videl z devätnásteho poschodia, v celom Denveri už nebolo živej duše. Neznamenalo to však, že by bol sám. Niekoľko prvých ranných hodín – jasné, bezoblačné ráno na začiatku júna, teploty okolo dvadsiatich piatich stupňov, navečer s možným výskytom krvilačných príšer – strávil tým, že sa opaľoval na balkóne apartmánu, v ktorom býval od druhého týždňa po začiatku krízy. Bol obrovský, hotový zámok v oblakoch. Jeho majiteľ mal strohý vkus, lesklé kožené kreslá boli skôr na pozeranie než na sedenie, na lesklých travertínových podlahách ležali malé chlpaté koberčeky, sklené stolíky akoby sa vznášali vo vzduchu. Prekvapivo ľahko sa dali rozbiť. Keď Kittridge dospel k rozhodnutiu, polovica mesta bola mŕtva, preč alebo nezvestná. Policajti zdupkali medzi prvými. Rozmýšľal, že sa opevní v nejakom veľkom dome v bohatej štvrti, ale podľa toho, čo videl, usúdil, že sa musí ubytovať niekde vysoko.