Kukolka - Lana Lux
Kukolka
14,99 €
Pri nákupe nad 49 € máte poštovné zadarmo

Ukrajina, divoké 90. roky. Samira uteká z detského domova, kde nemá žiadnu šancu na adopciu a už viac nedokáže znášať tamojšiu brutalitu. Túži sa dostať Nemecka, kam bola adoptovaná jej jediná kamarátka. Namiesto toho sa ocitá na...

Čítaj viac

Ďalšie formáty

14,99 €
Na sklade, objednávajte však rýchlo

Odporúčané tituly a kolekcie

Viac o knihe

Ukrajina, divoké 90. roky. Samira uteká z detského domova, kde nemá žiadnu šancu na adopciu a už viac nedokáže znášať tamojšiu brutalitu. Túži sa dostať Nemecka, kam bola adoptovaná jej jediná kamarátka. Namiesto toho sa ocitá na ulici, kde si ju spolu s ďalšími deťmi osvojí muž, ktorí ich využíva na pouličné žobranie a krádeže. Samirin sen o emigrácii do Nemecka je stále živý, na ceste za ním však bude musieť zaplatiť vysokú cenu.

Nemilosrdný román o vykorisťovaní, násilí a živote na okraji spoločnosti z čias, keď celý východný blok oslavoval nástup demokracie, no nikto si s ňou nevedel dať rady. Lana Lux bez sentimentu rozpráva o hrôzach postsovietskej reality z perspektívy dieťaťa, ktoré zo dňa na deň muselo dospieť.
Čítaj viac

Všetky formáty tohto titulu

Knihy

Kniha
Na sklade, objednávajte však rýchlo
14,99 €

E-knihy a audioknihy

Okamžite na stiahnutie
Ako čítať e-knihy?
PDF
EPUB
MOBI
10,50 €
Ďalšie
Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti?
Dajte nám o tom vedieť.

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Počet strán
3224-5 hodín čítania
Väzba
brožovaná väzba
Rozmer
125×190 mm
Hmotnosť
290 g
ISBN
9788099944405
Rok vydania
2021
Naše katalógové číslo
975193
Téma
história
Štýl
tragický
Jazyk
slovenčina
Preklad
Vydavateľstvo
Literárna bašta

Recenzie

Ako sa vám páčila kniha?

4,8 / 5

12 hodnotení

11
0
1
0
0

13
7.1.2022
Surové, kruté, no výborne napísané
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kukolka – žeby domácke pomenovanie pre dievčatko?

Môj tip nebol ďaleko od pravdy. Obálka knihy síce veľa napovie, ale aj keby bola čierna, slovo Kukolka rozhodne patrí dievčatkám (oficiálny preklad „bábika“ je pre mňa skoro to isté). Pri dodatočnom googlení som dokonca natrafila na nový poznatok z oblasti rybolovu, ale o návnade na rybišky sa v tejto knihe nedočítame. Veľkým pútačom bola pre mňa Ukrajina v 90-tých rokoch. Celkovo mám radšej príbehy z východu, ako tie smerom na západ.

Naša malá Kukolka je len 7 ročné dievčatko menom Samira. Bohužiaľ, nie prvá a ani posledná, ktorá v živote zažila to, čo zažila. Keď vám poviem, že po jej dočítaní som rýchlo siahla po rozprávke s „happyendom“, bude vám to stačiť? :(
~
„Slnko sa k studenému strachu vo mne nejako nehodilo. Bolo zaujímavé pozorovať, ako slnko a strach o mňa bojujú.“
~
Samira, krásna ako morským slnkom opálená bábika s hustými mihalnicami a tmavou korunou krásy. Špinavá cigánka – tak po nej kričali v detskom domove, kde vyrastala, a kde sa k deťom vychovávatelia ani zďaleka nesprávali tak, ako by sa mali. Prvá fyzická aj psychická šikana, utláčanie, teror, bitky a tresty, ktoré akurát tak pohonili dospelým ego a rovesníkom vlastne tiež. Všetko to, čo by malo deti obchádzať. Už ako malá sa nám javí ako múdrejšie dieťa. Dieťa, ktoré poslúcha, lebo vie, že vzdor mu nepomôže. Skôr naopak. Inteligentnejšia a vnímavejšia ako ostatné deti a naivitu hodnú jej veku jej nemožno vyčítať. Mala až jednu kamarátku Marinu, na ktorú sa usmialo šťastie - adoptovali si ju voňaví a vyfešákovaní, a teda podľa Samiri, bohatí manželia z Nemecka. Lúči sa so svojou jedinou kamarátkou a ostáva opäť sama. Stačil jediný list od šťastnej Mariny, ktorý spôsobil, že naša malá Kukolka uteká z detského domova. Nečudujem sa jej a zároveň obdivujem jej pevnú vôľu zrealizovať svoj sen - dostať sa z Kyjeva do Nemecka za kamarátkou, ktorá jej drží miesto vedľa svojej postele. Zakaždým mi stislo hruď, keď nechápavé dievčatko zisťuje, že to nebude také ľahké. Celý príbeh je rozprávaný z pohľadu malej Samiri a je veľmi vierohodný. Obzvlášť som jej zhltla všetky tie otázky na nepoznané veci a situácie a „ako chodia deti na svet?“.
~
„Nevedela som ani, že človek z niekoho vyjde. Myslela som si... myslela som si, že niektoré deti mamu nemajú, ale že ich nájdu. A ony sú potom v domove a čakajú, kým ich niekto nebude chcieť.“
~
Spisovateľka, ktorá sa narodila na Ukrajine do židovskej rodiny a v 10 rokoch s rodinou emigrovala do Nemecka, sa s príbehom naozaj vyhrala a aj vďaka tomu sa kniha číta veľmi dobre a rýchlo. Štýl je nenáročný, aj keď téma ťaživá. Toto rozprávanie vás doslova pohltí. Chcela som vedieť, či sa Samira dožije šťastného konca, ale dostala som facku jak hovado. Za vznikom hlavnej postavy stoji autorkin 2,5 ročný prieskum o živote podobných opustených detí a žien, žijúcich prevažne na ulici, kde brali drogy, kradli alebo sa predávali. V 90. rokoch to bol bežný a ničím výnimočný život, tak isto ako únosy žien na prostitúciu do cudzích krajín. Neviem, či by som takýto prieskum ustála, o živote sa ani nebavme, ale zadosťučinením pre autorku je výborne napísaná kniha a o tom to predsa celé je.

Na ulici sa pohybujú rôzni ľudia a presné tí horší hľadajú to, čo Samira svojim vzhľadom ponúkala. Krásu, neskúsenosť, smútok, naivitu a kričiacu potrebu niekomu dôverovať. Sledujeme tak životnú etapu, kde sa behom pár dní z malého dievčatka stáva žobráčka, ktorej nikto neodolá, lebo.. zeleno-modré oči so žltými bodkami. Ktoré cigánča ma takéto jedinečné oči? Kým je malá, vyžobre všetko, ale čas je neúprosný a treba sa vzdelávať ďalej, tj. treba sa naučiť kradnúť. Nepočujem prvýkrát o spôsobe života, kde jediný dospelý poskytne deťom strechu nad hlavou, ale deti si na ňu musia zarobiť. Na smradľavú, špinavú dieru páchnucu cibuľou, mužským potom a nohami, cigaretovým dymom a hnilobou. Keď to Samira nazvala domovom, skoro som hodila slzy! :'(

Čo mi to len pripomína? Žeby klasiku s názvom Oliver Twist? Tiež sa mi nie ľahko čítalo o „ručnej práci“ 10 ročnej Kukolky, ktorá ňou každý večer uspokojovala ich „záchrancu“ a chlebodarcu. Proste OTRASSS!!! Neviem ako mám ďalej opísať knihu, v ktorej sa dejú tak hrozné veci - čítate o pedofílii, predaji mladého mäsa na prostitúciu vďaka šikovnej psychologickej manipulácii (darmo, slová sú večné kráľovstvo a tí chrapúni, čo na ne nalákajú mladé dievky to dobre vedia). Násilne zdrogovanie mládeže za účelom jeho povoľnosti a necítenia bolesti (ešte aj to vám vyúčtujú) a keď stojíte za hovno, tak... plus okolo toho stále čítate o osudoch iných detí, ktoré napr. oslepili kyselinou (pre istotu), ktoré fetujú lepidlo, lebo „po práci (okrádaní ľudí v autobusoch)“ je doma nuda alebo... :/
Jednoducho si to treba prečítať a zas raz si uvedomiť, aké máme šťastie, že sme mali detstvo, aké sme mali a že aj keď sa nám zdá, že naša krajina ide do veľkej prdele, stále vie byť a JE HORŠIE!

Chcela by som vyzdvihnúť aká je detská naivita krásna, no v tomto prípade skôr bolestná. Tak veľmi som Samire držala palce, aby ju čo najskôr osvietilo, aby neverila všetkému, aby nerobila všetko, čo jej dospeláci povedia - že takto je to okej a správne. Lenže dieťa, ktoré nemá rodičov, nevie, čo je správne a čo nie. Keď prvýkrát ochutnala „kokakolu“, keď otvorila balíček čipsov a skoro odpadla od blaženosti, následne obal umyla a nechala vysušiť. Keď si lámala hlavu nad tým, prečo je saláma nakrájaná, kto ju stihol nakrájať a zabaliť do umelého obalu, do toooľkých obalov. Čo je to mikrovlnka? WAW, čistý zázrak. Prvé zaľúbenie, prvý sex, fajka a že to bolo drsné? Tak to ale má byť!!! A podobné klamstvá, ktoré jej boli vtĺkané do hlavy.
~
„...silná bolesť. Opäť zavretá vo väzení vlastného tela, zase cítiť to, čo so mnou robili. Toto strašné telo s toľkými otvormi. Chcela som ich všetky navždy zatvoriť, dať si telo zataviť do nezničiteľnej plastovej fólie, do ktorej v Nemecku zatavia všetko cenné. Ale moje telo nebolo dostatočne cenné. Ja som nebola cenná. Bola som nikto. Ešte horšie, kto je nikto, môže byt všetko. Ja nie. Bola som kurva. To bola konečná stanica.“
~
Ak máte radi nekomerčné filmy, možno trochu drsné, ktoré sa neboja ukázať skutočný trpký život, toto je kniha, ktorá je jedným z nich. Mala som pocit, že som tento príbeh už kdesi videla alebo počula. Kukoliek je na svete mnoho a aj keby som chcela nejako pomôcť, nemám ako a to ma najviac zožiera. Vieme, čo sa deje v detských domovoch. Vieme, čo dokáže manipulácia s dospievajúcim zaľúbeným dieťaťom. Vieme veľa vecí, ktoré deti s podobným osudom nevedia.

Kukolka je ťažká kniha, hlavne pre rodičov a po dočítaní je vám naozaj na prd, ale ďakujem za ňu! Za to, že môžem byť do konca života vďačná svojim rodičom, že som ich mala a že sa mi neudiali takéto strašné až ohavné veci, ako jednej z viacerých, Kukolke.
~
„Číru vôľu žiť má človek iba vtedy, keď už je skutočne len krôčik od smrti.“
~
Čítaj viac
11
3.11.2021
Príbeh, ktorý Vám zlomí srdce...
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Tento príbeh mi učaroval...nevedela som sa od NEHO odtrhnúť a prečítala som ho na jeden dych...
Je o sirote, ktorá uteká z detského domova za vidinou krajšieho a lepšieho života...Jej najlepšiu kamarátku si adoptovali bohatí nemeckí rodičia a cieľom jej života je ísť za ňou a žiť tam s nimi...
Naozaj sa o to pokúša celý svoj život...pri úteku z ,,decáku,, stretáva muža Rokyho, ktorý vedie tlumu malých zlodejov a žobrákov...zarába na deťoch, mladých učí ich žobrať, kradnúť, sľubuje lepší život...a pritom sa na nich len SÁM obohacuje.
Malú KUKOLKU (Samiru) má rád, je jeho obľúbený miláčik...
Samira sa časom od žobrania a kradnutia presunie k inej práci je to spev...spieva na ulici pod mostom, kde si ju všimne jeden mladý muž ktorý ju obalamutí a oklame, že je do nej zamilovaný a prehovára ju aby s nim odišla...Samira uverí jeho sladkým rečiam...časom konči ako maloletá prostitútka...
Stále však sníva o Nemecku a svojej kamarátke z decáku, že pôjde za ňou a ostane v bohatej nemeckej rodine....
Podarí sa jej to nakoniec? A ako sa bude uberať jej život ďalej? To VÁM už neprezradím, začítajte sa....
Za MŇA túto knihu jednoznačne O D P O R Ú Č A M :-) :-) :-)
Priznám sa, aj mi bolo ľúto, že už končí :-)
Čítaj viac
12
24.9.2021
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kukolka je jeden z najintenzívnejších románov, aké som tento rok čítala. Od prvých riadkov sa mi Samirin príbeh okamžite dostal pod kožu a som si istá, že tam ešte pobudne dlho...

"Vedela som, že ma čaká taký istý osud ako Dašu a Lydiu. Vedela som, že nepatrím k nikomu a nič nie som hodna. Že som jednoducho tu - ako šváby. Nikto nevie, odkiaľ sú. Nikto ich nepotrebuje. Žijú, kým ich niekto nezabije.”

Ukrajina, 90. roky, časy, keď nástup demokracie niektorým otvoril nevídané možnosti a iní toľko šťastia nemali. Ani Samira. Jej príbeh sa začína v detskom domove, kde si jej priateľku adoptujú do Nemecka. A odvtedy má Samira v živote jasný cieľ - aj ona sa chce dostať do Nemecka za svojou kamarátkou. Sedemročná naivne opustí detský domov a ocitá sa na ulici. Hoci detský domov nebol žiadna výhra, jej životné podmienky sa výrazne zhoršili. Odrazu sa z nej stáva Kukolka, vyrastá v dome bez elektriny, teplej vody a ďalších vymožeností, spolu s ďalšími deťmi ju zneužívajú na žobranie a kradnutie, no jej sen o idylickom živote v Nemecku ju drží nad vecou.

Drsný, surový príbeh je napísaný fantasticky, bez hluchých miest. Nonstop emocionálna nálož. Lana Lux si servítku pred ústa nedávala, ani trochu mi nedovolila vydýchnuť a atmosféru vykreslila naozaj perfektne, autentickosť dosiahla aj výberom ostrejších jazykových prostriedkov. Všetky tie hrôzy, ktorými si Kukolka musela v takom mladom veku (!!!) prejsť, mi doslova driapali srdce na drobné kúsky, no nedalo sa pustiť ju z rúk, kým som sa nedozvedela, ako Samira nakoniec dopadne.

Koľko takýchto Kukoliek si vtedy prešlo niečím podobným? “Kde všetka tá špina ide?”

Možno keby sme čítali viac takýchto príbehov, naučili by sme sa byť menej ľahostajní voči osudom ľudí z okraja spoločnosti… Fakt si ju prečítajte.
Čítaj viac
21
28.8.2021
Mám pocit, že čokoľvek napíšem, nedokáže ani zďaleka vyjadriť moje rozhorčenie a podstatu Kukolky od ukrajinskej autorky Lany Lux. Niečo tak príšerné som už dlho nečítala a aj keď nejde o skutočný príbeh, tam vonku je takých bábik, ktoré si museli prejsť podobným zachádzaním, kopa.

Ocitáme sa na Ukrajine v 90. rokoch minulého storočia a do príbehu nás uvádza dievčatko s tými najkrajšími uhrančivými očami na svete, Samira, Kukolka. Vyrastá v detskom domove a netúži po ničom inom, len po milujúcej rodine. Keď jej najlepšiu priateľku adoptujú dvaja bohatí Nemci, rozhodne sa utiecť na vlastnú päsť za ňou, za životom, aký si vysnívala. Detské túžby sa rozplynú, dospeje behom jedinej noci.

Na jednu stranu som nedokázala pokračovať v knihe ďalej, no moje zvedavejšia časť nedočkavo hltala slová a bažila po šťastnom konci. To, čo si Kukolka musela prežiť, si ja ani po prečítaní tejto knihy nedokážem (a nechcem) predstaviť. Roky týrania, zneužívania na krádeže, kruté telesné tresty, psychické manipulácie ju poznačili, no táto drobná fascinujúca osôbka nikdy nestrácala nádej v lepšie zajtrajšky. Práve jej priebojnosť jej nikdy nedovolila vzdať sa, bojovala do posledného okamihu a stala sa tak vzorom mnohým.

Lana Lux píše autenticky, akoby vychádzala z vlastných skúseností, nezachádza do zbytočných detailov, no čitateľa neušetrí podrobným opisom situácie, z ktorých sa ježia chlpy na rukách. Pevne verím, že nám vydavateľstvo prinesie aj jej druhú knihu.

Cením si prácu skvelej prekladateľky Paulíny Čuhovej a taktiež jej doslovu, sama by som to lepšie nezhrnula.

Kukolku treba čítať, o Kukolke treba rozprávať, na Kukolku sa nesmie zabudnúť.
Čítaj viac
11

Ťažko sa vyberá päť diel a zopár obľúbených autorov. Milujem literatúru! Deň bez knihy je pre mňa neúplný. Aspoň stránku musím prečítať :-)

Ivana Zacharová
26.8.2021
Ani neviem, ako začať. Román Kukolka sa mi skutočne dostal pod kožu. Keby len to, zasiahol ma priamo do srdca, pretože utrpenie, ktoré musela od útleho detstva znášať hlavná hrdinka Samira, je nepredstaviteľné. Príbeh je emocionálne náročný a svojou surovosťou a otvorenosťou doslova vyráža dych. Od prvej strany vás pohltí a aj napriek hrôze, ktorú vyvoláva, budete chcieť vedieť, ako sa s krutým osudom dieťa bez rodičov vysporiada.
Lux píše drsne, bez príkras a zjemňovania. Násilie, drogy, nútená prostitúcia, psychické týranie, hrubé zaobchádzanie so ženami ako s kusmi mäsa, to všetko sa autorke podarilo realisticky zobraziť. Je až desivé vnímať, že stredobodom románu je dieťa a dospievanie. Hlavná hrdinka by v normálnom svete navštevovala základnú školu! Rovnako náročné je spracovať informáciu, že autorka dva a pol roka „skladala“ Samiru z osudov rôznych žien, ktoré si prešli podobným peklom (hoci si bolestne uvedomujeme, že toto sa dialo a deje stále).
Veľmi silný román. Hoci je príbeh detí ulice nemilosrdný, naozaj stojí za prečítanie. O týchto témach sa musí písať, čítať a hovoriť.
Čítaj viac

Čítaj viac

„Niet krajších rozprávok než tie, ktoré napíše sám život.“

Hans Christian Andersen