Knihu som prečítal. Alebo kniha bola prečítaná. Vôňa navlhnutých novín. Prečo sa však nevraví, že kniha prečítala vás? Práve skrz ňu sa lepšie spoznáte. Načriete do svojho vnútra. Ako do studňe. Temnota, fetiš. Sypké, slnkom vyblednuté tehly. Úzkosť a beznádej. Avšak stále držia pokope. Ako kasty. Gilead. Zrada? Ležím v posteli a nedokážem prestať. Otupený a bezmyšlienkovitý, zhrozený. Zbavený názoru. Rozporcované kusy ženských tiel sa mi kotúľajú poza myseľ. Ako pomaranče. Musím kúpiť pomaranče. Mlieko, vajcia, kuracina, vysiace, vetrom rozhýbané telá na sivom múre. A sex. Chýba mi sex. Priesvitné vzorované záclony. Neznášam sex. Som len stroj. Cítim ešte? Vôňa cigaretového dymu. Som stále schopný emócií? Prestávam existovať. Chcem však pred tým ešte niečo ukradnúť. Pero, knihu, uschnutý kvet. Nemôžem. No verím. Kontext je všetko.
“Nolite te bastardes carborundorum”.
Čítať viac