Autorke Majke Danihelovej ďakujem za to, že mi knihu poslala a mohla som si ju prečítať.
Ide o moje úplne prvé fantasy a mala som obrovský rešpekt, jednak, že ide o slovenského autora a po druhé o daný žáner. Obavy sa nenaplnili.

Začiatok bol pre mňa vcelku zložitý a bojovala som s ním. Majka nás zoznamovala s prostredím, s postavami. Nielen pre Meggie bolo všetko nové, ale aj pre nás ako čitateľa. Strany mi plynuli pomalšie, dej stagnoval, som však rada, že ma to neodradilo a pokračovala som.

Meggie je nebojácna, drzá, no zároveň má problém a od ľudí si drží odstup. Najskôr môže niekomu liezť na nervy, ako sa nechce zmieriť s osudom, je sebecká a pod., no napokon sa prispôsobí. Ide o atraktívnu ženskú hrdinku, pretože má v sebe obrovskú silu, odvahu a chtíč.

Jej opakom je skvelá Lia, ktorú nejde nemilovať. Dobrá, nežná, srdečná. Páčilo sa mi, aké puto medzi nimi autorka vytvorila a budovala. Taktiež i malá Mai, tej sme však po čase mali podstatne menej.

S Wenom podľa mňa zamiešala karty a zahrala sa s nami. Fakt som čakala úplne iné napredovanie a napokon aj dozvuky jeho vzťahu s Meggie. Začínam mať pocit, že Majka sa vyžíva vo vzťahových motaniciach. A to nie sme stále na konci.

Treba sa pripraviť na množstvo miest, pojmov, postáv, legiend, vlastného jazyka. Všetky postavy sú však špecifické, dominujúce znaky a odlišujú sa od ostatných. Majka všetko krásne vymyslela, preplietla, dala tomu úroveň. Od polovičky je tam množstvo akcie a nenudíte sa. Nehovoriac, ten infarktový koniec. Keby mám čakať štyri roky na pokračovanie ako iní, asi by som sa zbláznila.

,,Ale v skutočnosti je na svete veľmi veľa vecí, ktoré zmysel nedávajú. Niektoré náhody sú také vzácne, že chceme nájsť hocijakú zámienku, aby sme si ich vysvetlili. Je to zbytočné. Je oveľa lepšie prestať sa snažiť a zmieriť sa s tým, ako to je. Život potrebuje tajomstvá a záhady, inak by bol nudný a predvídateľný." - str, 320, Cudzinec

Bojové scény sú akčné, plynulé, posúvaju nás ďalej. Sú tu i humorné momenty (keď Meggie hodila Wena do kríkov, bola pre mňa konečná), no aj tie trošičku romantické a vzrušujúce. Musím vyzdvihnúť osudové stretnutia s cudzincom a na záver šokujúce odhalenia ohľadom jeho osoby.

Záverečné hodnotenie
I keď ide o Majkinu prvotinu, tak skrátka vie písať. Jej štýl je špecifický, pamätateľný, necháva v napätí a naťahuje, že sa chcete dozvedieť, čo bude ďalej. I obyčajným zazeraním vytvorí medzi postavami dokonalú chémiu a nechcete, aby išli hrdinovia od seba. Ametystový les je prepletený s množstvom šmyčiek a chodníčkov pripravených na ďalšie otázky a udalosti. Bodík som strhla za pre mňa pomalší rozbeh a šetrenie na ďalšie diely. Určite odporúčam. 4/5.

Je mi až ľúto napísať o knihe niečo takéto, ale proste je to odpad, ktorý je nelogický, pôsobí na mňa, akoby ho písalo 13 ročné dieťa, ktoré vlastne nevie, čo chce, a takto to vlastne celé aj dopadlo a vzniklo toto dielo. Nechcem sa vyjadrovať k obsahu viac, aby som neovplyvňovala ďalších ľudí.

Keďže som sledovala autorku už nejaké tie mesiace a tešila som sa veľmi na túto knihu, tak pár slov by som rada venovala aj autorke. Zameraj sa menej na boxy, ktoré sú síce pekné, ale tie to nezachránia, radšej by som prijala obyčajnú knihu, ktorá ma dostane :-(