Na konci samoty

Mám z nej rozporuplné pocity. Do polovice veľmi nudná. Hlavný hrdina zažíva všelijaké strastiplné momenty, ktoré definitívne ovplyvnia jeho život, no autor dej jednoducho nedokázal preniesť na papier v pútavej forme. Za všetko hovorí to, že teraz, dva týždne po prečítaní, si ani len nepamätám jeho meno. Dej mi prišiel viac scenáristický; vo filme má zmysel, ak sa zrazu uprostred deja vynorí nejaká kľúčová spomienka, ktorá divákovi pomôže pochopiť konanie hlavného hrdinu, ale v knihe, ktorá je písaná v prvej osobe jednotného čísla, nemôže zrazu uprostred deja vysvitnúť, že človek, s ktorým som mala byť stotožnená od prvej strany sa trápi pre to, že sa pohádal s otcom pred jeho smrťou. Takže prvú polovicu som sa spytovala, prečo práve túto knihu všetci ospevujú, čím má byť výnimočná.
Dej sa rozbehol po opätovnom stretnutí s hrdinovou celoživotnou láskou, Alvou. Druhá časť mala spád a čítala sa pomerne zmysluplne. Ale...Alva dostane leukémiu a zomiera. Tento dejový zvrat je násilný, prvoplánovo vykonštruovaný s úmyslom zabrnkať čitateľovi priemernou romancou poriadne na city. To sa aj podarilo, posledné strany som preplakala a nakoniec som si povedala, že kniha bola výnimočná mimoriadne citlivým a bolestivým opisom priebehu choroby a rozlúčkou s milovanou osobou. Záverečná časť je realistická a výrazne zlepšuje dojem z celej knihy.

Tato kniha podava pohlad aj na "neštatsne" osudy a ukazuje ako ludia plavaju svojim zivotom zakial cas plynie a kazdy z nich si neustale vybera ....
Zvlastny no jedinecny pribeh kt som si velmi oblubila
Mlady Nemec to napisal v roznych casovych usekoch nie iducich po sebe, takze Vas to nuti premyslat a prepajat udalosti