Vydaj sa na cestu knižnými svetmi
a vyhraj kopu kníh!
Knižné putovanie - Vyraz na cestu knižnými svetmi, Martinus, 2024
Fantázia 2018 - Ivan Aľakša, Lucia Lackovičová, Fantázia, 2018

2,99 €

Pri nákupe nad 49 €
poštovné zadarmo
Fantázia 2018 - Ivan Aľakša, Lucia Lackovičová, Fantázia, 2018
Fantázia 2018 - Ivan Aľakša, Lucia Lackovičová, Fantázia, 2018

Fantázia 2018

sci-fi, fantasy, horor

Antológia fantastických poviedok žánrov sci-fi, fantasy a horor. Výber poviedok slovenskej literárnej súťaže Martinus Cena Fantázie 2018. Tie najlepšie fantastické poviedky 2018. Čítať viac

Vydavateľstvo
Fantázia, 2018
464 strán
6-7 hodín čítania

Antológia fantastických poviedok žánrov sci-fi, fantasy a horor. Výber poviedok slovenskej literárnej súťaže Martinus Cena Fantázie 2018. Tie najlepšie fantastické poviedky 2018. Čítať viac

  • Brožovaná väzba
  • Slovenčina
Vypredané

Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.

Dostupné v troch knižniciach. Požičať v knižnici

Naši škriatkovia odporúčajú

Knižné putovanie - Vyraz na cestu knižnými svetmi, Martinus, 2024

Viac o knihe

Antológia fantastických poviedok žánrov sci-fi, fantasy a horor. Výber poviedok slovenskej literárnej súťaže Martinus Cena Fantázie 2018.

Tie najlepšie fantastické poviedky 2018 • „Čo je to?“ „Slnečný lúč sa tomu hovorí. Na väčšine zemského povrchu ho už nemožno vidieť...“ • Podarí sa obmäkčiť Oslnivého vládcu galaxie novou pochúťkou z modrej planéty? • Sliačsky rozprávkový park bol kedysi skvostom. Najväčší v Európe, do vrecka schoval aj Disneyland... • Stretnú sa Gates, Musk, Zuckerberg, Putin, Merkelová a Soros v nebi... • Ako sa objavil mobilný telefón v hrobe z roku 1975? • Vyhrá lesníčka Rabera svoj boj s mágiou? A s nevraživosťou mužov a predsudkami dedinčanov? • Využije geniálny muzikant, ktorého komunistická spoločnosť spriemerovala životnú šancu na repete? • Na to, aby sa Bratislava, civilizovaná metropola 21. storočia vrátila v čase do temného stredoveku, stačili tri dni bez elektriny... • Zombík, upír, domáci škriatok, vílo-muž a ďalšie mytologické bytosti si otvoria bistro v Bratislave... Najlepšie poviedky zo 16. ročníka súťaže sci-fi, fantasy a hororu.

Obsah:

  • Ivan Aľakša: Fantastika je budúcnosť slovenskej literatúry (a budúcnosť je temná) (úvodník)
  • Ferdinand Žernovič: Sprievodca (sci-fi)
  • Martin Pitorák: Nekonečne veľakrát (sci-fi)
  • Lívia Lévyová: Z Gojáčova (sci-fi / horor)
  • Martin Pollák: Chuť Ríše (fantasy / sci-fi)
  • Rastislav Weber: Medená je smrť (sci-fi / horor)
  • Michal Kovačik: Hypnóza (horor)
  • Ivana Molnárová Dubcová: Zabudnutí (fantasy / horor)
  • Rastislav Blažek: Kremíkové nebo (sci-fi)
  • Martin Benkovič: Dokonalosť (sci-fi)
  • Ján Babarík: Statočný chlapík (horor)
  • Katarína Pivarčiová: Galanthus nivalis (sci-fi)
  • Adam Valenčík: Boh studne (horor)
  • Martina Vargová: 66 duší (fantasy)
  • Beáta Takáčová: Keď anjeli padajú na zem (sci-fi)
  • Martin Petro: Perpetuum immobile (sci-fi)
  • Veronika Sebechlebská: Mimozemšťanov na Kamennom námestí si nevšímajte (sci-fi / fantasy)
  • Marek Vaňous: Repete (horor)
  • Richard R. Senček: Chronos a jeho deti (sci-fi)
  • Anna Olejárová: Pod tlakom (sci-fi)
  • Simona Sádecká: Škára (horor)
  • Peter Bartoněk: Liga za pokoj v rodine (fantasy)
  • Jana Tabačková: V tuneli (horor)
  • Tomáš Hrábek: Peklo na tanieri (sci-fi)
Čítať viac
Počet strán
464
Väzba
brožovaná väzba
Rozmer
125×200 mm
Hmotnosť
485 g
ISBN
9788089823109
Rok vydania
2018
Edícia
Martinus Cena Fantázie
Naše katalógové číslo
434569
Jazyk
slovenčina
Pôvod
Slovensko
Vydavateľstvo
Fantázia
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

3,7 / 5

9 hodnotení

1
4
4
0
0

Ako sa páčila kniha vám?

Recenzie čitateľov

Eva
Neoverený nákup
2.8.2020
Fantázia nesklamala. Pre mňa síce trocha chaotické usporiadanie, no možno som iba ja nechápavá ;)
Našla som čo som hľadala. Ideálne na čakanie v čakárni, alebo pre život s malými deťmi, keď si čas na knihu skutočne musíte hľadať.
Kvalita poviedok zodpovedá kvalite ročníka súťaže a inšpiruje Vás k čítaniu konkrétnych autorov. Skvela prehliadka súčasnej slovenskej fantastiky :)
Čítať viac
Martin Petro
Neoverený nákup
24.4.2019
CF 2018 - Gastropunk zborník
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Sprievodca – F. Žernovič

Tento svet mal bohovský potenciál. Zapečatené domy s izolovanou časťou populácie na jednej strane. Špinaví, chorí a polomŕtvi bezdomovci žijúci v toxických sutinách na strane druhej. K tomu nebezpečné organizmy a tajomná inštitúcia, ktorá za svojimi dverami mohla skrývať riešenia. Tento setup ekologického úpadku ponúkal kopec možností.
Problém nastal, keď sa začal rysovať príbeh. Ten sa v spleti neprehľadných a prekombinovaných opisov nedokázal predrať na povrch a ostal utopený v hnijúcich mlákach. Postavy pôsobili skôr ako holografické projekcie. Evokovali dvoch stredoškolákov zatúlaných v lese, z ktorých jeden pozná cestu a ten druhý je tam iba na hlúpe otázky. Záver sa pokúsil ponúknuť filozofické rozhrešenie, no skôr podčiarkol rozpačitý dojem.
... 5 roztrhnutých igelitiek s organickým odpadom z 10.

Nekonečne veľakrát – M. Pitorák

Mrazivá jednohubka, v ktorej si hlavnú úlohu zahrala zima, beznádej a svinský hlad. O miestnom svete toho veľa nevieme a dozvieme sa iba to najnutnejšie, čo atmosfére príbehu prospieva. Sledujeme, ako sa z ľudí vytrácajú posledné zvyšky človečiny a ten, kto chce prežiť, musí akceptovať morálny bankrot.
Poviedka má aj s dvomi dejovými linkami dobré tempo – nemá veľmi kde nudiť. Martinovi by sa možno dalo vytknúť rýchle odpálkovanie kľúčových scén a rozhovorov, ktoré si pýtali viac napätia a menej šablónovitosti. Ak by sa vybrúsili dialógy a ak by sa akcií pridala šťava, bol by z toho skvost celého ročníka. Svojím spôsobom ním táto poviedka aj tak je. Z veľkej časti za to môže vynikajúci záver, ktorý bol taký dobrý, aký bol nevyhnutný.
... 8 spečených fašírok napichnutých na čepeľ z 10.

Z Gojáčová – L. Lévyová

Smutný príbeh o hlúpych ľuďoch napísaný veselým spôsobom. Starosvetský jazyk prešpikovaný krátkymi vetami so zápletkou ladil. Podobne ako Fero k Robovi. Hlavní protagonisti boli postavičky ako vystrihnuté z humoresiek Dušana Dušeka. Chvíľu však trvalo, kým sa v nich čitateľ zorientoval.
Dlho bol z Líviinho rozprávania cítiť magický realizmus. Kult ukradnutej súčiastky aj vnútorné svety pobláznených hrdinov na tom všetkom bavili najviac. V poslednej tretine je príbeh miestami repetitívny, prospel by mu kratší rozsah. Koniec patrične rozprávkový – dopĺňa aj zmysel, aj ponaučenie a súčasne na nás žmurkne nadprirodzenom.
... 7 ožiarených obličiek z 10.

Chuť ríše - M. Pollák

Tak toto bola špecialita šéfkuchára. Hladko plynúci text, kde sa na malom priestore rozpovedal pomerne jednoduchý príbeh. Síce vyústil do očakávaného konca, no ten mu celkový buket nepokazil. Tu však nešlo o žiadne dejové kotrmelce. Na plnej čiare zvíťazila hravosť a ľahkosť sympatického rozprávača.
Autor sa po formálnej stránke s príbehom vyhral, použil množstvo šťavnatého výraziva a z krás slovenského jazyka vydestiloval maximum – aspoň pokiaľ ide o gurmánsku terminológiu. Dialógy medzi imperátorom a jeho dvorným kuchárom sa čítali samé. Aj keď sa nedostavila žiadna výraznejšia emócia, úsmev vydržal až do poslednej bodky. V skratke, toto chutilo. Viac takéhoto Maťa Polláka.
... 8 bezbranných marinovaných novorodencov z 10.

Medená je smrť - R. Weber

Hlavný problém Medenej smrti bol v tom, že povýšila formu (a reálie sveta) nad všetko ostatné. Ako čitateľ som sa nevedel zbaviť dojmu, že na mňa ten príbeh svojou formou neustále máva rukami a kričí: „Aha, aký som umelecký, dramatický, akčný, nevšedný, zaujímavý a výnimočný.“ Vo výsledku to napokon skončilo iba ako zručne napísané wannabe.
Rasťo kvality má, len by sa nemal tak veľmi snažiť ich v každej situácií pripomínať. Dosť na to doplácala celková zrozumiteľnosť scén. Málo z nich som si dokázal prirodzene vizualizovať a preniesť sa tak do deja. Inými slovami, ostal som na svojej strane papiera a osudy protagonistov mi boli ukradnuté. A to je zle. Schéma prepojenia na česko-slovenských rozprávkarov stojí za zmienku, no tento koncept sama neuniesla.
... 6 zväzkov prostonárodných povestí z 10.

Hypnóza – M. Kováčik

Jedna z najväčších anomálií Zborníku. Snaha dať dokopy mrazivý príbeh o reinkarnovanej bosorke bola očividná, no text bol napísaný prvoplánovo, doslovne, občas až infantilne (napríklad pasáž o dohadzovaní frajerky). Z konverzácií išiel pocit, akoby mali desať rokov všetci účinkujúci, nielen posadnuté dievčatko. Jej prejav bol jediný, ktorý znel v tomto texte prirodzene.
Príbeh inak obaľovalo množstvo zbytočného balastu – zo sujetu by sa dala vyhodiť možno aj polovica a fabula by ostala neporušená. Na jednu nohu krívali pokusy o opis odborných postupov, na obidve logika správania sa postáv. Po latinsky licitujúci prefajčený hlas bol asi jediný solídny moment poviedky. Strach sa síce skloňoval na každej strane, no Michal ho k čitateľovi pretláčal silou mocou. K hororovým zimomriavkam malo toto spracovanie, bohužiaľ, ďaleko.
... 4,5 rituálne uhorených psychologičiek z 10.

Zabudnutí – I. Molnárová - Dubcová
Kvalitná robota, táto Ivana remeslo ovláda. Všetky vety mali svoje správne miesto a sedeli ako na šerbli. Atmosféra sa postupne budovala od zázemia hlavnej postavy až po ústredný konflikt, ktorý si šikovne nechával otvorených niekoľko možných cestičiek. V expozícií poviedky nič nevyrušovalo, čo udržalo streh čitateľa na maxime.
Bolo to úžasne rozbehnuté na taký slovenský remake skvelej kingovky o Misery. Boxer namiesto spisovateľa – nech sa páči. Potom sa však odkryla zápletka, do ktorej vstúpila mystická sila lesnej čarodejnice a trochu kostrbatý pakt s (dovtedy dobre napísaným) antagonistom. Aby to celé držalo pokope, muselo prísť aj zopár deus ex machina momentov: polopriepustná stena, kruh nedotknuteľnosti, akčné scény, či záverečná krvná vstupenka, ktorú démon nemusel odobriť. Keby sa text udržal iba v rovine hororu (bez fantastiky), patril by do finále.
... 7 modlitbou opradených drevených úlomkov z obetiska z 10.

Kremíkové nebo – R. Blažek
Rasťo vo svojom medailóne napísal, že poviedku písal tesne pred uzávierkou a že jeho sen je písať tak, aby sa dobré nápady nestrácali v slabej realizácií. Dokonalo to vystihol a zároveň aj odhalil svoj problém. Nápad to bol zaujímavý a odvážny, vo svojej podstate parodický aj vtipný, čo mu dávalo istú mieru imunity. Tá však netrvala večne a druhá polovica textu ochabla.
Celok skutočne pôsobil tak, akoby bol napísaný na jeden nádych a neprešiel ani len základným autorským prepracovaním. Dej sa hýbal tak, ako práve fúkalo. Rasťo strieľal po holuboch so samopalom od boku, občas nejakého trafil, no v konečnom dôsledku minul množstvo kvalitnej munície na úlovok, z ktorého nebola veľká hostina. Pri ďalšom príbehu obetovať viac času, aby sa našla hlava a päta a môže z toho byť veľmi dobré čítanie.
... 5,5 premazaných pamäťových blokov z 10.

Dokonalosť – M. Benkovič
Pekná premisa. Ľudia sa kŕmia živou a navyše celkom inteligentnou riasou, ktorá z nich robí takmer nepokaziteľné superbytosti. Svet je to sterilne perfektný, no niekde v pozadí hlavného príbehu zúri rebélia. Pôvodne banálny detektívny prípad dovedie hrdinu-policajta k záverečnému odhaleniu, ktoré nepatrí k tým predvídateľným. Napísané je to hladko, Martin má cit pre tempo, dávkovanie aj výber slov.
Tam, bohužiaľ, pochvala končí. Celý príbeh pozostáva z množstva šablón, ktoré sa skrývajú v detailoch, rozhovoroch aj situáciách. Akoby to autor celé poskladal z predpísaných esemesiek. Prvoplánový výber mien, detektív pijúci whisky, fazuľa so slaninou, či repliky ako „Nerob nám to ťažšie, než to už je“ by sa dali odpustiť. Klišé je však cítiť aj z hlavných dejotvorných pilierov.
... 6 biolattéčiek s príchuťou revolučnej riasy z 10.

Statočný chlapík – J. Babarík
Zaslúžený multikategoriálny víťaz. Poviedka, ktorá je možno ešte lepšia na druhé prečítanie. Keď už čitateľ pozná osud statočného chlapíka, môže si naplno vychutnať prirodzenosť a ľahkosť, s ktorou Jano Babarík prezentuje celý príbeh. Trojuholník postáv a ich interakcie sú napísané znamenite, dialógy v texte spievajú.
Hodnotu nájdeme aj drobnostiach nepodstatných pre dej (kult pitia kávy), či v rôznych odbočkách, ktoré napokon nikam neviedli (druhý prípad). Práve tieto elementy urobili z poviedky plastický a uveriteľný materiál. Príbeh je síce uzavretý uspokojivo, no pred poslednou bodkou mohol dať ešte doslov sympatický rozprávač. Možno scéna, ako sa vyšetrovateľ pri západe slnka vracia domov k tehotnej žene? Žartujem. V každom prípade, záverečný dojem je takýto: „Ale nie, Jankovi došli znaky.“
... 9 hrnčekov instantnej nesky z 10.

Galanthus nivalis – K. Pivarčiová
Krásna ukážka, ako v literatúre dokáže fungovať ten povestný a abstraktný X faktor. Neviem prečo, no tomuto príbehu som mal chuť odpustiť takmer všetko: jednorozmernosť postáv, menšie zmätky v časových rovinách, štylistické rezervy, samoúčelnú prítomnosť násilia, aj množstvo logických dier. Napríklad doteraz neviem, ako sa v strede lesa zrazu objavil hasiaci prístroj. Ale prijal som ho rovnako ako všetko ostatné.
Napriek značným nedostatkom tento príbeh z hlavy nevyšumí. Dokonca čitateľa donúti zahľadieť sa po prečítaní na chvíľu do prázdna. Možno sa po ňom budete inak dívať na včielky, možno na ženy, možno na robotnícku triedu, ktorá nám opravuje cesty a vynáša odpadky. V každom prípade, Katke sa podarila originálna metafora.
... 7 rasovo skrížených blanokrídlovcov z 10.

Boh studne – A. Valenčík
Horor, ktorý tento žáner mohol (a mal) reprezentovať vo finále. Banálny úvodný incident – psie uhryznutie – príbeh veľmi rýchlo skatalyzuje. Perfektnú prácu s gradáciou nenarúša ani občasné prepaľovanie opisov. Ak totiž prijmete autorove pravidlá hry a najmä jeho formu storytellingu, hltáte každé slovo a neriešite, koľko ich je navyše.
Adam ukázal, ako sa píše atmosféra. Dom, pivnica, studňa, kukuričné pole a jedno príliš horúce leto – všetko to spolu ladilo. Postavy dostali aj na malom priestore možnosť prejaviť sa. Výjav nahej babizne, ktorá blúzni a pritom močí, je pre mňa žánrový hajlajt celého zborníka. So zúfalstvom hrdinu cíti každý, komu sa niekedy stratilo dieťa na preľudnenom námestí. Výsledok pátrania tušíte už od tretej strany, lebo sa to autor tajiť ani nepokúša. Ťaží v nás úplne iné pocity.
... 8,5 naporcovaných spolužiakov s mávajúcimi kypťami z 10.

66 duší – M. Vargová
Príliš generická a fádna fantasy, ktorá na svoju výstavbu používa iba staré známe barličky a neponúka nič nové. Chýba kvalitnejšia zápletka, spád, moment prekvapenia, či postavy, ktoré by mali čo povedať. Nezachraňuje to ani autorkin štýl, ktorý sa topí v nudných opisoch a neprináša spôsobom podania želaný čitateľský pôžitok.
Rozmýšľam, čo Martinke do budúcna poradiť, aj keď očividne nie som cieľovka. Asi väčšia odvaha pustiť sa do neprebádaných kútov tohto žánru – nebáť sa vybočiť mimo vyšľapaného chodníka. Zároveň si to pýta väčší dôraz na postavu a dialóg, ktorý v tomto texte takisto vŕzgal.
... 4 vytrhnuté srdcia z tiel stredovekých chlipníkov z 10.

Keď anjeli padajú na zem – B. Takáčová
Štart ako z učebnice How to open short stories. Okamžité nastolenie atmosféry a jeden z najzaujímavejších úvodov celého zborníka. Plynulý flow a zdravá drzosť rozprávača pomáha udržať pozornosť aj v miestach, kde príbeh stráca prehľadnosť. Príbeh neustále prekvapuje tým, ako v hraniciach anonymného pochmúrneho mestečka posúva a kam sa posúva.
Veľká škoda slabšej druhej polovice, na ktorú v zborníku dopláca viacero textov. Zo zápletky o transformácií tajomných tvorov sa napokon vyťažil iba vývar. Myslím, že v závere nepodali dostatočný výkon opisy. Obrazy, ktoré mala autorka v hlave, nepresiakli na papier. Ale ako čitateľ by som dal Beáte kedykoľvek šancu znovu. Bez váhania.
... 7 potajomky metamorfujúcich frajeriek z 10.

Mimozemšťanov na Kamennom námestí si nevšímajte – V. Sebechlebská

Hviezda na vianočnom stromčeku tohtoročného zborníka. Príbeh, v ktorom si nemáme všímať mimozemšťanov na Kamennom, je ako jednorožec prichádzajúci po koľajniciach namiesto električky, ktorý vás donúti nasadnúť na sedlo, potom za pomoci bazúk a plameňometov (no bez vodičáku a techničáku) vzlietne niekam do výšky tretieho poschodia a odtiaľ vás nechá sledovať, ako vám ani za boha nechcú zhniť zelené spomienky na tento skvostný príbeh.
Spôsob hravej a šialene nápaditej kompozície okamžite prebije všetky očakávania, ktoré máme od klasických dejotvorných postupov. Metaforická a podľa všetkého autobiografická detektívka plná epických oblúkov však nebola vystavaná samoúčelne. Tento text nie je iba zhluk ventilujúcich WTF momentov a ČTJB scén. Drží pokope aj tam, kde by mal byť rozsypaný ako čaj. Je to tá najúprimnejšia poviedka celého ročníka a keby sme túto súťaž nebrali tak strašne vážne, Veronika by v nej skončila posledná od konca. DÖKELU!
... 9,5 stroskotaných vzťahov slúžiacich ako inšpirácia z 10.

Repete – M. Vaňous

Pri expozícií poviedky má človek chuť vykríknuť: „Konečne postava!“ Konečne naozajstná, živá, neopozeraná a komplexná postava, ktorá nešla zachraňovať svety, chytať vrahov, či cestovať v časoch alebo vesmíroch. Vsadilo sa na mikrosvet hrdinu. Karol mal svojich osobných démonov, s ktorými sa snažil vysporiadať. Vďaka poctivému backgroundu sme ho mohli rýchlo pochopiť a vybrať si, aký osud by sme mu dopriali.
Príbeh sa rozvinie do rukojemníckej drámy, opäť raz na samotku do slovenských lesov. Nevyvoláva hororové zimomriavky, prítomné je skôr napätie z akčného rozuzlenia. Záver patrične trpký aj symbolický. Akurát ten fantastický prvok sa vo finále sa objaví akoby iba preto, aby príbeh splnil žánrovosť. Celkový dojem znižuje aj nevýrazný antagonista.
... 7,5 na objednávku otextovaných socialistických hitov z 10.

Chronos a jeho deti - R. R. Senček

Táto poviedka nemala čo povedať a na niektorých miestach to dokonca sama priznávala. Umelohmotné, urečnené a nezaujímavé vo všetkých aspektoch. Rozpačito napísaný úvod, ktorého reálie napokon nikam neviedli, bol najlepšou časťou tohto príbehu. Celý text paberkuje okolo dišputy troch častí jednej osobnosti – nie príliš bystrého vedátora a jeho dvoch imaginárnych kamarátov, ktorí sú na tom podobne. Spoločne sa snažia autosugesciou ohnúť rozmer času a zachrániť tak... plesnivý chleba!
Keby sa ukázalo, že hlavný hrdina je v skutočnosti ľahkými drogami omámený druhák miestnej učňovky, ktorý zablúdil vo vlastných nápadoch, mohla by z toho byť celkom slušná paródia. Ibaže tento príbeh to myslí celú dobu smrteľne vážne, čo z neho robí tú najväčšiu anomáliu v zborníku.
... 3 hypnózou navodené samovraždy z 10.

Pod tlakom – A. Olejárová

Poviedky Anny Olejárovej sú ako káva z Kolumbie. Alebo ako tamojší kokaín? Jednoducho ich môžete distribuovať s nálepkou GARANCIA KVALITY, ktorú vám v zrýchlenom konaní oštempluje aj Európska únia. Tentokrát sa skladala poklona steampunku, ktorý sa nám tam objavil v doslovnej v podobe. V hlavných úlohách: paroplynový cyklus a pankáč investigatívny novinár – predpokladám, že neobsadený náhodne.
Napísané je to znamenite, strhujúco, takisto vtipne. Ale kým minuloročný splatter bol dokonalou poviedkovou jednohubkou s lineárnym útokom na poisťovňu, tento príbeh zavŕtal hlbšie a načrtol komplexnejšie vzťahy. Stihol ich však naozaj iba naznačiť. Žiadalo si to väčší rozsah, pretože tento námet by utiahol pokojne aj celý román. Tam by sa vystužili motivácie a kauzality... a hlavne by sme sa tam dozvedeli viac o živote nezbedného Pulitzera.
... 8,5 guľometnej dávky do rebelujúcich civilistov z 10.

Škára – S. Sádecká

Z príbehu sršalo veľké kreatívne nadšenie – písanie tohto príbehu tvorcu istotne veľmi bavilo. Až tak, že trochu prestrelila rozsah. Simona má očividne dosť načítané, no zrejme ešte nemá toľko odpísané. Z textu cítiť začínajúceho autora, ktorý chce až príliš tlačiť na pílu. Pri horore je nastolenie atmosféry absolútne kľúčové. Malo by sa to robiť podprahovo, elegantne, nenápadnou gradáciou. Škára sa o to snažila napríklad takýmito pasážami:
„Pohltil ma. Temnota. Rukou neurčito mávol k útrobám bytu. „Tá… vec. Za skriňou. Nemôžem odtiaľto odísť. Skúšal som. Keď vyjdem… keď prejdem dverami… znova len vstúpim dnu. A on ma čaká.” Tvár sa mu skrivila akoby sa chystal plakať. „Vždy ma čaká.“
Nie všetko bolo takéto kostnaté, boli tam aj slušné momenty, ale celok nefungoval. Rôzne variácie opisov strašidelnosti, temnoty a mrazivých hrôz pôsobili ku koncu už trochu otravne. Menej je niekedy viac. V tomto prípade oveľa viac.
... 6 ohlodaných viečok z 10.

Liga za pokoj v rodine – P. Bartoněk

Túto fantasy humoresku som si od začiatku - ani neviem prečo - predstavoval kreslenú. Možno to bolo zmesou postavičiek, ktoré sa starali o perfektnú atmosféru. Celý nápad bol síce uletený, no napísaný vierohodne, a to až tak, že som si podnikavé príšerky a ich bistro chcel ísť vyhľadať v ORSR. Počas čítania som si želal jediné: aby sa príbeh neodkláňal a nepokúšal sa prísť s nejakým "normálnym" a serióznym rozuzlením.
Vďakabohu, neprišiel. Záver bol azda ešte lepší, než predchádzajúce strany. Azda jediná poviedka v zborníku, ktorá sa vo finále nepokúšala o žiadne dejové kotrmelce a len si v pokoji a veselo doplávala do prístavu. Vo svojej kategórií musela vyhrať o konskú dĺžku a svoje miesto by si obhájila aj vo finále.
... 8,5 vyrazených zubov z chrupu premotivovaného rodiča z 10.

V tuneli – J. Tabačková

Horor, ktorý zručne narába s jazykom aj dynamikou - Janka píše štýlom, ktorý by bavil aj v rozsahu celovečernej knihy. Členenie na malé kompozičné celky a použitie prítomného času zvyšujú napätie. To je prítomné kontextovo a Tunel v tomto smere jasne poráža Škáru, finálovú kolegyňu, s ktorou ju porovnávali. Postavy nepôsobili iba ako makety na prezentáciu strachu, ale mali čo povedať a ich civilný život dýchal prirodzenosťou.
Všetko fungovalo parádne, kým sme boli na tej správnej strane okna. Keď sa Michal vymenil so svojím odrazom, bolo to aj patrične mrazivé. Potom sa však živí začali točiť s duchmi vo vlaku vo veľkom a poviedka akoby nevedela, ako nastavila pravidlá týchto výmenných pobytov. Ona záchrana nezáchrana hlavných protagonistov prebehla akosi jednoducho - ústredný démon sa naivne prepočítal a bolo. Uzatváranie dobre rozohratých partií očividne nie je náročné iba v golfe a šachu. Možno keby rušeň na konci začal spontánne horieť... Ale nie, napriek tomu to bol veľmi sympatický výkon.
... 7,5 jablčníkov v piškótovom ceste z 10.

Peklo na tanieri – T. Hrábek

Peklo na tanieri, alebo gastroporno na papieri? Rozbehová prvá polovica bez prižmúrenia oka excelentná. Chémia medzi postavami nemala chybu. Ich vzájomné interakcie korenené sexuálnym napätím vhodne dopĺňal vnútorný svet hlavnej postavy, cez ktorý autor prenášal do textu zábavu a dôvtip. Krajšiu dialógovú kadenciu asi nenájdete v celom zborníku.
Keď sa začalo kuchtiť, poviedka dostala ešte nový rozmer zábavnosti. Celý nápad bol uchopený naozaj originálne a kreatívne. Mal všetko, čo by malo stačiť na celkové víťazstvo. Snažím sa ignorovať poslednú štvrtinu, v ktorej sa riešili dôsledky onej bláznivej kulinárskej zápletky. Tú akoby Tomáš písal v úplne inom čase a rozpoložení. Skrátka, záverečný uzol kvalitou nekorešpondoval. Viem veľmi dobre, aký je to pocit, a preto hodnotím najmä klady.
... 9 očných buliev roztlačených o podnebie z 10.

Tento ročník sa niesol v znamení gastropunku. Všetky príbehy, kde sa bez zľutovania kuchtilo a kŕmilo, patria medzi najlepšie v celej zbierke: Nekonečne veľakrát, Chuť ríše, Peklo na tanieri aj Boh studne. Poslednú menovanú považujem za najlepší horor v zborníku. Veľkým osviežením boli tri humorne komponované kusy: Z Gojáčova, Mimozemšťania na Kamennom a Liga za pokoj v rodine. Nechýba štandarne výborná Anna Olejárová. Najkomplexnejší príbeh, kvalitný po všetkých stránkach, nájdeme v Statočnom chlapíkovi. Celkový dojem: 75%.
Čítať viac
Mário Zeumer
Neoverený nákup
15.4.2019
Hodnotenie poviedok MCF ´18
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Sprievodca
Na prvé prečítanie pôsobí poviedka Sprievodca, ako dobre nastavený príbeh. „Mám rád postapo!!!“ Text sa čítal dobre. Funguje prostredie budúcnosti, fungujú dve strany jedného konfliktu, ktorý trhá svet na kusy a máme hrdinu, ktorého stvoril silný zážitok z detstva a oceňujem názov ako významovú slovnú hračku. Ak sa však začnem spätne zamýšľať nad jednotlivými, nazvem ich, segmentmi príbehu a predkladaného sveta, uniká mi zmysel a vynára sa veľké PREČO? A to nehovorím o hĺbavom prečo, ale PREČO/ NAČO. A čím viac takých otázok, tým menej bodov. Za mňa 3/5.

Nekonečne veľakrát
Dôkaz, že poviedka nemusí byť dlhá na to, aby naplnila obsah. Tejto sa to podarilo. Na necelých deviatich stranách zborníka sa autorovi podarilo naplniť ma hnusom, strachom a zanechať v mojom žalúdku kameň. Myšlienka, že človek v nás dokáže umrieť na viackrát (nekonečne veľakrát) a o to bolestnejšie, ma oslovila. Otázne však ostáva, či by tak dokázala poviedka pôsobiť aj na ľudí, ktorí nepoznajú strach spojený s vlastnými deťmi. Už pri prvých náznakoch vám dôjde, kam to celé smeruje, no dokážete to autorovi odpustiť, pre postupnosť, s akou neodvratný koniec príbehu buduje. Čo mu ja odpustiť nemôžem, je lajdácky konštrukt viet a slabý cit, pre literárne vyjadrovanie. Povedzme „nevybrúsený štýl“. Preto 4/5.

Z Gojáčova
Poviedka nezáživná, ako samotný názov. Nemôžem si pomôcť, ale ako náhle na mňa text pôsobí divne, začnem mať problém s celou poviedkou. Čo majú znamenať tie nezmyselné doplnky vo vetách? Ako ich interpretovať? Mňa iritovali a ešte teraz, ako to píšem, som rozhorčený. K obsahu: naozaj autor/ka chce, aby sme uverili, že ešte niekde na Slovensku (lokalitu samozrejme len predpokladám) sú tak tupí ľudia, že nevedia, čo im škodí? A na druhej strane doktori, ktorí TAK okato prehliadajú symptómy? JA viem, že sú, no ak toto chcela byť kritika situácie zdravotníctva zamazaná mysterióznosťou psycho preludov, tak to neberiem. Záver bol fajn, len neviem či sa mi páčil pre to, ako bol napísaný alebo skrátka preto, že to bol koniec! 2/5

Chuť Ríše
Poviedka, ktorá toho mala dosť na to, aby ma oslovila. Miešajú sa vo mne rôzne pocity a predstavy. Niečo ako Gumkáči skrížení s Planétou opíc okorenení Predátorom. Sci-fi zasadené do xenomorfného sveta, točiace sa okolo témy, ktorá nie je obohratá a poskytuje priestor na realizáciu. Kuchyňa a varenie. Príjemným jazykom vyrozprávaný príbeh druhej strany. Ak by som sa chcel ponoriť príliš hlboko, napísal by som, že ponúka druhú stranu perspektívy. Že nič nie je čierne a biele a všetko má svoj dôvod a počiatok. A kým my vidíme slintajúcu príšeru, ktorá loví našich blízkych, ona hľadá spôsob, ako sa vrátiť domov. Je to o pochopení rozdielov a ochote vnímať širší kontext. Ale prežiť, je prežiť... Milujem jedlo a milujem SCI-FI s nápadom. 5/5



Medená je smrť
Zasadiť príbeh do správneho prostredia je veľmi náročné a často od toho závisí celkový dojem, aký zanechá. Vždy ma milo prekvapí, keď čítam príbeh, ktorý sa odohráva v priestoroch, či lokalite, pre mňa známych. Čitateľ tak má možnosť ešte viac sa stotožniť s hrdinami. Napriek tomu si myslím, že v tomto prípade už známe reálie pôsobili rušivo. Ako keď sa s niekým rozprávate o niečom, čo je pre neho úplne samozrejmé, ale vy len tušíte... Ja som v Banskej Bystrici a Zvolene žil, a aj tak som nadobúdal dojem, že pre autora bolo dôležitejšie vyčerpať všetko miestne názvoslovie, než samotný príbeh.
Predstava budúcnosti je fascinujúca, o to viac, keď ide o tú „našu“. V kombinácii so známymi rozprávkami a prekvapivou zradou mi tak vyšlo krásnych 4,5/5.

Hypnóza
Ani neviem, ako začať. Viac menej nemám, čo by som vytkol. Správny jazyk, funkčne zvolené prostredie a fungujúce charaktery (možno trochu otrepané, ale čo dnes nie je?), bez formálnych chýb. Keď k tomu pridám mladé dievča s čudným pôvodom založeným na palimpseste, cupitajúce nôžky a desivé hlasy, dostanem slušný materiál na zimomriavky. Prečo teda rovno nenapísať plných 5?
Akési „kapitoly“ sú označené dátumami podobne, ako to robí napr. King. Uvažujem však, či je to pre tento formát nutné. Umožňuje nám to návraty v čase, no tie sú v tomto prípade nepodstatné a epizódu „dohadzovanie“, v ktorej to akú - takú úlohu zohralo, by som pokojne vyškrtol. Neodkryla totiž nič dôležité vo vzťahu postáv. A hypnóza? Zavádzajúce a asi som od názvu čakal niečo iné, ale na tom až tak nezáleží. Podtrhnuté sčítané 4,5/5.


Zabudnutí
Dobre napísaná a ľahko plynúca poviedka, opradená tajomstvom, predpokladá skúsenú autorku, od ktorej by som si rád prečítal aj niečo väčšie. Oceňujem zľahka načrtnutú minulosť hrdinu, ktorá ovplyvnila jeho osud a príbeh. Rovnako tak oceňujem prostredie, ktoré ma v predstavách prenieslo do snímku DEDINA a ja som tak mohol všetko vidieť vo farbe. 5/5

Kremíkové nebo
Sci-fi poviedka o tom, čo je po živote, ma priebežne nechávala chladným. Iste, mala svoje zaujímavé myšlienky a napokon aj posolstvo vykuklo na svetlo sveta. A hoci som chvíľami koketoval s túžbou dozvedieť sa o osudoch hrdinu viac, k záveru som si uvedomil, že vlastne ani nechcem. Vďaka za vtípek na účet ESETu! 3,5/5




Dokonalosť
Nie prvá poviedka na tému ľudskej dokonalosti, ktorá sa ale tak či tak musí nutne zvrtnúť. A presne toto očakávanie vyvoláva to správne napätie: kedy sa to už stane? Čo presne sa pokašle? Princíp podobný, ako vo filme Equilibrium funguje dobre. Naozaj sa tak bojíme byť sami sebou? Alebo sme odsúdení poprieť všetko, čo nás robí ľuďmi na to, aby sme boli lepší?
Obával som sa klišé konca: vedúci protizločineckej jednotky = hlavný zločinec a patetické drísty. Našťastie sa to zvrtlo k „ekoterorizmu“ a to ma baví. Nastoľuje to nové otázky, a tak som si dovolil jedno veľké a hlboké UUUF!!! Radosť z dobrého výsledku hatí len LGBT poznámka o policajtke vo výťahu. Nepoznám autora a sám nie som homofób, no vnímam to, ako samoúčelný a zbytočný prvok. Alebo je to pokus o aktuálnosť? 4,5/5

Statočný chlapík
Dobre napísaná detektívka so zápletkou v cestovaní časom. Autor sa nijak nepokúsil tento jav vysvetliť, no ani nemusel. Pútavo vybudoval napätie nenásilne zasadené do slovenského prostredia. Výborne napísané. A áno: téma cestovania v čase ma fascinuje a predstava časových slučiek mi vyráža dekel. 5/5

Galanthus nivalis
Príbeh sa začína na indiferentnej planéte, v akomsi „úli“. Poviete si: „ Super! Mimozemské sci-fi, pripomínajúce nám, aké dôležité sú včely!“ Hneď vzápätí si ale uvedomíte, že ste sa nechali nachytať a zase sa len nachádzame na starej dobrej Zemi, ľudia sú tí progresívni a zlí, akurát že tento raz sme Zem ukradli nejakým Vílam a nie indiánom. Buhuhuuuu, niekde plače malý zajačik.
Vlastne ani neviem, čo chcel tento príbeh vyjadriť: rasizmus? Ďakujem, to si radšej prečítam Winetoua alebo Zaklínača. Ten druhý je aspoň 100% fantasy s humorom. Utláčané ženy a sexuálne násilie? Futurama mi v tomto smere nahnala väčšie zimomriavky.
Aby sme si rozumeli: víly mám rád. Ale ufo – víly? A ešte na Zemi? To nie je ani sci-fi, ani angažovaná literatúra. Treba si vybrať! Možno to len nemôže byť poviedka.
Za vydarený koniec palec hore. Predsa len som človek, takže si hoviem v pomstách! 3/5

Boh studne
Upotený, ulepený, smradľavý. Tak na mňa pôsobí tento príbeh. A to je dobre! Atmosférou mi pripomína Kingovho Cuja alebo Živicu Ane Riel. Príjemne ma prekvapil aj náznak britkého humoru, ktorý má podľa mňa miesto aj v tom najtemnejšom príbehu. O to viac potom môže vyniknúť sama temnota, či dramatický zvrat, ktorý nás zmrazí a zdesí. Nič z toho sa bohužiaľ neudialo. Poviedke chýbal motív, či myšlienka. Fungovala by ako kapitola z väčšieho cyklu. Ale tými poviedky nie sú. Dostal som krásne prehnitú skrinku, no po jej otvorení som ostal pozerať ako do prázdnej studne, z ktorej sa Boh už dávno odsťahoval. 3/5

66 duší
Konečne čistokrvné fantasy s kúzlami, príšerami a lesbickou hrdinkou... počkať, to posledné je vlastne už pomaly všade, takže to ma nijak neohúrilo.
Zápletka mierne triviálna: ohrdnutá žena sa rozhodne skoncovať so svetom, ale na to sa paradoxne musí spolčiť s ďalším mužom, ktorý asi tiež nebude Adonis. Veď ok! Ako motív sa to dá použiť. Ale prečo musia byť zas všetci muži prasatá a jediný, ktorý nie je, je bezpohlavná oživená socha anjela, ktorá počuje myšlienky svojej panej ako gay – kamka? Toľko k mojej frustrácii so šovinistickým nádychom a teraz nazad k poviedke.
Čítala sa DOBRE! To je asi hlavné. Mal som pocit silnej inšpirácie Zaklínačom, čo ale vôbec nemusí byť na škodu. Ten koncept predsa funguje! Len to tým pádom nie je originálne. Volil by som fan-fiction z tohto sveta a otvorene tak priznal príslušnosť. Dva rovnaké svety jednoducho nepotrebujeme.
Oceňujem nenásilné načrtnutie geopolitických vzťahov. Dokázal som si tak predstaviť aj to, čo je za hranicami tejto poviedky. Dobrá práca!
Za lesbičky bez šmajchlovania a prebratý koncept 4/5.

Keď anjeli padajú na zem
Mŕtve telo anjela vyplavené na brehu rieky. Prvý odsek si ma získal takmer okamžite. Fantastickej literatúry s celestiálnou (nebeskou) tematikou je podľa mňa málo, a preto som sa vďačne zahĺbil. No bolo to len príjemné lákadlo. Ako predvolebné sľuby politických strán. Hrdina sa následne začne plácať príbehom ako bahniskom a motať lásku, korupciu a chuť zmeniť sa do jedného klbka. A ja odrazu neviem, čo čítam! Sľúbili mi anjelov a dostal som Prvé oddelenie s nevyprofilovaným zloduchom. Prečo to vlastne celé robil? Jeden veľký nevyužitý potenciál. 3/5

Perpetuum immobile
Mám rád víno, mám rád vesmír a sci-fi a mám rád cestovanie časom. Čakal by som, že prienik týchto veličín bude znamenať automatické BINGO! Nie je to celkom tak.
Nápad vznikol evidentne pod vplyvom jednej zo spomenutých substancií. Je to netradičné a originálne, no pre mňa to nefungovalo. Meteorit napájaný vínom? Má byť snáď vyprahnutý meteorit metaforou vyprahnutého srdca túžiaceho po naplnení? Strácal som sa aj pri prepočtoch času a to by mali byť aspoň trošku jasné. Či nie? Rozpálený, pomalý Balkán, ako z Domu v stráni. Dokážem si predstaviť, že Kusturica v kombinácii s Bregovičom by vytvorili perfektnú satirickú miniatúrku. Takto to bol len originálny nápad s pointou a veľkým množstvom príhodných okolností, ktorý ma ale zvlášť neupútal. Asi som to mal čítať s fľašou istrijského. 3,5/5

Mimozemšťanov na Kamennom námestí si nevšímajte
Začínam si myslieť, že hodnotenia poviedok a kníh, by mali robiť ľudia, ktorí za nimi vidia aj technickú a formálnu precíznosť. Teóriu. Načo si ale klamať? Úspech určujú čitatelia a kupujúci a ja som tu za bežného čitateľa, tak si teda dovolím hodnotiť aj ďalej.
Neviem, čo som práve prečítal! A to by malo stačiť. No nedá mi to. Stále sa konfrontujem s myšlienkou, či to mala byť arteterapia, literárny experiment, účelová poviedka lichotiaca odborníkom alebo len masturbácia ega?
V základe mi chýbali pravidlá hry. Namiesto toho, aby som si užil svieži a aj humorný text, som sa pokúšal dešifrovať autorkin princíp. A keď som si začínal myslieť, že sa takmer až komiksové obrazy začínajú úročiť (a to je pochvala), vyfackala ma autorka vstupom svojho ega a opisom svojho zadku a poprsia...
Určite by som potreboval aj iný text od tejto autorky. Jej myšlienky a pochody si po tejto poviedke viem predstaviť vo farbách Saudkových komiksov. 3/5

Repete
Výstižne napísaný príbeh o tom, ako by sme nič neurobili, keby sme mohli vrátiť čas. Výstižná sonda do zneužitej duše človeka, ktorý len túžil robiť to, čo ho baví. Zmluva s diablom, povedali by sme. Škoda len, že tam žiaden skutočný diabol nebol. Dobre aj vtipne napísané, so správnym horor momentom: „len tam prosím nelez!“ Niektorí repeťáci ma desia dodnes. 4/5

Chronos a jeho deti
Príliš metafyzické, príliš teoretické, príliš vedecké. Priznám sa, že Asimova som ešte nečítal. Ale ak takto vyzerá ortodoxná vedecká fantastika, tak asi ostanem pri Lovcoch príšer. Dobre a ťažko napísané, a zároveň tááááák zbytočné! Mal som pocit, ako by som sa prehŕňal haldou lego kociek pri pátraní po tej správnej. Asi začínam chápať ľudí, ktorí čítajú Daniel Steel. Preháňam. Na to nepristúpim nikdy, ale je to najbližšie k môjmu pocitu z tejto poviedky. 2/5

Pod tlakom
Bratislava, v ktorej sa vyriešili problémy? Vláda, ktorá sa vzdala svojich mafiánskych záujmov? Zahraničný tlak v prospech obyvateľov? To rozhodne JE sci-fi!
Vydarená poviedka z alternatívnej reality, ktorá nemusí byť až taká alternatívna. Hlavný hrdina je účelovo sympatický – je to novinár hľadajúci pravdu. No vo svetle súčasného stavu republiky a snahe reagovať naň vnímam pozitívne rovnako, ako záver. Napínavo vybudované s náznakom tajomstva a naplnený pocit zadosťučinenia na záver. 4,5/5

Škára
Čo sa v nás deje, keď sa bojíme byť sami? Alebo ešte horšie: prečo sa bojíme byť sami so sebou? Odpoveď ponúknutá v tejto poviedke je zaujímavá a jej hororový nádych vyvoláva nepríjemné zovretie vnútorností. Tak to má byť! Miestami som sa od textu nemohol odlepiť rovnako, ako hlavný hrdina, paralyzovaný tým, čo sa okolo neho deje. 4/5


Liga za pokoj v rodine
Určite ste už zažili podnik, v ktorom sa obsluha správala ako múmia. Čo ale v prípade, keď je majiteľom priamo zombí, varí pre neho domáci škriatok a obsluhuje mužská gay víla? A aby toho nebolo málo, rozhodnú sa s kamarátmi z hnilej štvrte založiť ligu spravodlivých. V centre Bratislavy!!!
Ľahko sa nesúci príbeh okorenený drsným humorom nemŕtvym vlastným. Nejako majú tú iróniu a sarkazmus v sebe. Autorovi sa podarilo na relatívne malom priestore opísať a oživiť väčšie množstvo postáv tak, až som mal pocit, že ma sprevádzajú dlhší čas. A nebolo to vtieravé ani nudné. Množstvo vtipných poznámok a momentov vo mne vyvolalo túžbu uzrieť niečo podobné aj v obraze. Ako cherubovia z komiksového Lucifera od Vertiga. Ľudskosť na ľuďoch je nudná. Ale hoďte to na príšery a nemŕtvych a máte o zábavu postarané. Škoda len, že autor sa nerozhodol v poviedke skutočne riešiť problém týraných mužov a v poslednej minúte to zvrtol na iné logické vysvetlenie manželského problému. Bol by som ho odmenil plným počtom bodov. Takto má dobrý sused zombiman 4/5.

V tuneli
Začiatok ťažkej cesty. To nasleduje po prvotnom prekonaní strachu. Nestačí len skočiť, ponoriť sa alebo povedať to, čoho sa obávame. Často sa bojíme následkov nášho rozhodnutia aj keď nevieme s istotou, aké budú.
Poviedka V tuneli je možno o fóbiách, možno o vzťahoch alebo len o démonoch v nás. A pravdou je, že sú v každom z nás! Treba len vedieť nájsť silu odohnať ich, či vyskočiť z rozbehnutého vlaku.
Sebareflexia, ktorú cítim po prečítaní, je ťaživá a zároveň povznášajúca. A presne tento efekt by dobrá literatúra mala prinášať. 5/5

Peklo na tanieri
Musím uznať, že tejto poviedke sa podarilo to, čo ostatným nie. Vyvolala vo mne vzrušenie – vnútorné chvenie.
Mimozemšťanov pravidelne zabíjame, utekáme pred nimi, pátrame po nich... No nie som si istý, či ich už niekto skúšal variť. A v tomto je príbeh originálny. Okrem toho je to opäť sonda do ľudskej prirodzenosti.
Ja sám často premýšľam nad tým, aké by bolo ochutnať niektoré druhy zvierat, ktoré žijú na Zemi, a asi sa mi to nikdy nepodarí. Preto počínanie hrdinov chápem a ako čitateľ sa s nimi stotožňujem. V závere ma ani tak nedesí predstava toho, že niekto naporcioval a zožral kus naklonovaného / zreplikovaného mäsa (o tom či žilo, sa dá podľa textu polemizovať). Skôr ma znechutilo to, čo to vyvolalo, a to vlnu biznisu. Niečo, na čom sa niekto proste napakoval. A tak, ako hlavnému hrdinovi, aj mne ostal po nebeskej orgazmickej chuti len horký blen. Napriek skvelej sonde a všetkému vyššie spomenutému mi k dokonalosti nejaká tá ingrediencia chýba. 4/5
Čítať viac
17.2.2019
dobré - hoc minule bolo lepšie :)
V antológii nájdete aj vypísaných autorov a autorky ale aj novicov a novicky v daných žánroch.
Zámerne sa budem snažiť, čo najmenej „spojlerovať“ a prezrádzať tým konkrétne dejové zápletky, aby ste si sami zbierku prečítali a urobili vlastný názor. Finálové poviedky som čítal znova, aby som si potvrdil, či poopravil dojem.

Sprievodca – F. Žernovič – príbeh zaujímavý, hoc pre mňa bol autorom znázornený dystopický svet príliš chaotický. Postavy pomerne problematické a ich jednanie miestami odporujúce logike. Použitá terminológia by tiež potrebovala prepudrovať. 3/5

Nekonečne veľakrát – M. Pitorák – výborná poviedka. Hustá story o svete a podmienkach , v ktorých by nechcel žiť žiaden z nás. A nedúfajte, žiadna nádej sa v tejto temnote neskrýva. 5/5

Z Gojáčova – L. Lévyová – spočiatku to bolo mierne zmätočné a ťažšie vizualizovateľné, no napokon to dostalo dobrý spád. Bizarný príbeh o jednoduchých ľuďoch, ktorých úplne opantajú ich túžby a stanú sa ich otrokmi... s následkami... fatálnymi. 4,5/5

Chuť Ríše – M. Pollák – kulinársko-kuchárske scifíčko krátkeho rozsahu, ktoré mohlo byť ešte kratšie. Záver je jednoducho očakávaný. Celkovo lepší priemer. 3/5

Medená je smrť – R. Weber – škoda nápadov a vykresleného prostredia na krátky útvar ako je poviedka. Patrilo by sa minimálne napísať na tieto motívy novelu, ak nie román. Záver to trošku stiahol dolu, ale štylisticky je to premakané a dejovo pôsobivé. 4,5/5

Hypnóza – M. Kovačik – v tomto prípade sa mi viac páčilo to (štylisticky) o autorovi ako samotná poviedka. Keby autor napísal dielko v podobnom duchu, asi by sa mi ľúbilo viac. Kompozične je to náročný galimatiáš. Atmosféra je miestami vytváraná až prílišným tlačením na pílu. I keď je to sem-tam napínavé, ale tie ťažko predstaviteľné (realizovateľné) popisy pôsobia ako sedatívum. 3/5

Zabudnutí – I. Molnárová – Dubcová – na toto som bol zvedavý. A Ivka nesklamala. Kvalitný, štylisticky vycibrený príbeh balansujúci medzi fantasy a hororom. Oprávnené nominácie. Škoda, že ostalo len pri nich. Pre mňa 5/5.

Kremíkové nebo – R. Blažek – poviedka mala našliapnuté znamenite. Vyzeralo to na dobrú scifi paródiu, použité známe mená, zaujímavé prostredie, aspoň spočiatku. Ale časom autor akoby strácal dych a príbeh mu skĺzol do šedého priemeru, že som sa musel nútiť, ho dočítať. 3/5

Dokonalosť – M. Benkovič – pútavé scifi vo forme detektívneho príbehu, kde nakoniec zvíťazí inteligentná riasa. 4,5/5

Statočný chlapík – J. Babarík – Výborná poviedka aj po druhom prečítaní. Upútala ma od začiatku do konca. Nádych detektívky poláskanej hororom sa vydaril. I keď akosi som čakal, že ten ďalší prípad zavraždeného dieťaťa bude mať nejaký súvis s hlavnou dejovou líniou, tak nemal. Vôbec tam nemusel byť a autor mohol viac rozvinúť a čosi do príbehu pridať. 5/5

Galanthus nivalis – K. Pivarčiová – dielko je metaforou na útlak. No napísané je pomerne zvláštne ako štylisticky, tak aj kompozične. Príbeh sugeruje viac otáznikov, na ktoré žiaľ neponúka odpovede. 3/5

Boh studne – A. Valenčík – poviedka mala veľký potenciál, ale ten sa nepodarilo autorovi úplne naplniť. Akosi sa mi nedalo uveriť reakciám postáv - Adama a Alexa, a vzťahom medzi nimi a hlavným hrdinom, či tým strateným. Opisy a prirovnania (niektoré naozaj dobré) tak krátky príbeh nechcene zbrzdili. Ale celkovo sa mi to páčilo. 4/5

66 duší – M. Vargová – Pokus o klasickú high fantasy, ktorý u mňa nezarezonoval tak, ako u Ivana.
Dosť mi prekážal štýl, kde ma autorka trýznila dlhými krkolomnými súvetiami, ktoré mi ako celok nedávali zmysel. Takže som ich musel opakovane čítať, čo ma dosť brzdilo. Síce reálie sú načrtnuté zaujímavo, samotná akcia je príliš pritiahnutá za pačesy. 2,5/5

Keď anjeli padajú na zem – B. Takáčová – s touto poviedkou som na tom podobne ako s predchádzajúcou. Potenciál to malo, ale.. ostalo len pri ňom. Tento krát urban fantasy stroskotala na chabo vystavanom príbehu, absentujúcej motivácii postáv a umelých dialógoch. 2/5

Perpetuum immobile – M. Petro – scifi poviedka, ktorá ma svoje logické diery (a nie je ich málo), no autorovi sa ich úspešne podarilo zaplátať dobrou štylistikou (až na pár slovných spojení). Vypísanosť autora je cítiť. Takisto emočná stránka poviedky je fajn, dokázal som sa vcítiť do pocitov hlavnej postavy. Trosku mi ale škrípe modus operandi. Fakt som premýšľal nad tým konštruktom aj skúškou a prepočtom, čo robil bývalý fyzikár... a nesadlo mi to. Trebalo by to asi onakvejšie ešte premyslieť a prepísať... Cyklický záver ma pomerne prekvapil, posunul naozaj celú poviedku do roviny anekdoty. 4/5

Mimozemšťanov na Kamennom námestí si nevšímajte – V. Sebechlebská – toto je také zmätené a šialené, až je to dobré. Autorka ovládla teóriu tvorivého pisateľského chaosu takmer dokonale. Bavil som sa znamenite. Príjemné odľahčenie. 5/5

Repete – M. Vaňous – pokus o horor začal sľubne. Dostávalo to grády, ale čím ďalej, tým menšie. Akoby si autor na začiatku nasadil latku až príliš vysoko. Nastala kompozičná zmätenosť a dobrá akcia sa homeopaticky zriedila v zbytočných opisoch. A navyše, mne osobne, tam absentoval akýsi fantastický prvok. 2/5

Chronos a jeho deti – R.R. Senček – od autora som už čítal dve poviedky v predchádzajúcich zborníkoch (Tapetár bol asi zatiaľ najlepší počin – i keď aj ten spadá do priemeru – u mňa) a dúfal som, že ma tento krát poteší viac. No ostalo len pri tom dúfaní. Po prečítaní som si poznamenal – že poviedka nie je hodná takéhoto názvu (t.j. názov je asi najkvalitnejšia časť poviedky). Celý príbeh je príliš abstraktný, a neveril som z neho nič. Motivácie, dôvody konania a aj jeho prevedenie akosi vycucané z prsta či odkiaľ. A od vedeckej fantastiky to malo tiež ďaleko. 82 miesto v poradí o niečom hovorí. 1/5

Pod tlakom – A. Olejárová – na poviedku od minuloročnej víťazky som bol poriadne zvedavý. Viem, že píše dobre, ale... Ono je to dobrá poviedka, ale čakal som niečo viac. Áno, má to spád, no až príliš rýchly ... čitateľ sa pri ňom poriadne zadýcha. Často som v texte nenachádzal dostatočnú motiváciu a príčiny, aby sa dialo to, čo sa dialo. Pripadalo mi to celé až príliš neuveriteľné. Zaslúžilo by si to odležať a prepracovať, lebo pôvodný nápad nebol zlý. A mal som, ako autorka sama píše a aj ako poviedku nazvala, že to bolo tvorené príliš - pod tlakom. 3/5

Škára – S. Sádecká – po prvom prečítaní som napísal: tohto som sa obával, podľa mňa je táto poviedka typicky finálový fail: otrepaný námet, navyše napísaný veľmi štylisticky kostrbato. Často sa opakujúce slova (dokonca časté používanie slovies bol a mal na niečo poukazuje), časti viet, ktoré majú akože privodiť napätie. Aby som len nekritizoval, má to zopár dobrých okamihov...no 80% poviedky mi vôbec nesadlo, hoc je to horor... nie je to horor, taký, aký by mal byť vo finále takejto súťaže...som sklamaný. Po druhom čítaní s tým súhlasím opäť. 2/5

Liga za pokoj v rodine – P. Bartoněk – aká škoda, že táto poviedka to nedotiahla na celkové finále. Aspoň že vyhrala najlepšiu fantasy. Bavil som sa, super napísané aj podarené. Jedna z topiek zborníka 5/5.

V tuneli – J. Tabačková – Po prvom čítaní som napísal: Spočiatku to bolo pre mňa akosi zmätočné. Najprv som si myslel, že Michal je jej syn a nie partner. To mi došlo až neskôr a pri opätovnom čítaní. Kompozične je to pomerne náročná poviedka i keď štylisticky je to napísané znamenite. Mnohé vety sa mi veľmi páčili. Takisto by som sa rád dozvedel niečo viac o tom démonovi, prečo sa tam objavil, ako sa tam objavil...je to niečo z minulosti, alebo ako vznikol? A takisto ako a čo bolo ďalej...takto mi to príde len ako nasekané a hodené čitateľovi ..na vyber si, čo chceš...
Po druhom čítaní, mierne lepší dojem. 4/5

Peklo na tanieri – T. Hrábek – po prečítaní na sme.sk som si poznamenal: kvalitne napísaná poviedka, ale podľa názvu som očakával niečo omnoho hrozivejšie. A vôbec mi to neprišlo nejako nechutné, ako hore písal Zdeno. Nuž koľko ľudí, toľko chutí. Miestami som naozaj dostaval chuť na dobre prepečeného klepeťáka. Trebárs tak obyčajne na slaninke.
Po druhom mi ale do očí udrela nelogickosť a vlastne úplná nezrealizovateľnosť daného nápadu – už len z čisto biologického hľadiska. Autor síce spomína veľa biologických termínov, ale pripadal som si , ako keby som čítal určitý hoax, ktoré sa nám „obľúbene“ teraz šíria netom. Takže biologicky je to nezmysel, ktorý celkom pobavil. 4/5

Ak môžem zhrnúť, tak táto antológia ponúkla niekoľko výborných poviedok, ale aj niekoľko, ktoré v nej asi byť nemali, či nemuseli. Je o čosi slabšia ako minuloročná 3*/5*
Čítať viac

„Smútim za ňou nekomplikovane a absolútne. To je moje šťastie aj moja smola. Už zakrátko sa mi v hlave vynorili slová: Chýba mi v každom čine i v každej nečinnosti. “

Roviny života - Julian Barnes, 2014
Roviny života
Julian Barnes