Od jedného z popredných amerických odborníkov na otázky inteligencie sa k nám dostáva široko koncipovaná kniha, ktorá bezpochyby výrazne ovplyvní spôsob, akým uvažujeme o nadaní a inteligencii. Autor Úspešnej inteligencie Robert J. Sternberg, uznávaný vedec a profesor na Yaleskej univerzite, hovorí, že niet lepších predpokladov na úspech v reálnom svete ako tvorivá a praktická inteligencia. Využíva svoj mnohoročný samostatný výskum, aby dokázal, prečo práve tieto konkrétne duševné schopnosti (a nie akademické myslenie merané IQ testmi) sú kľúčom na dosiahnutie najdôležitejších životných cieľov či už v podnikaní, profesii, umeleckej tvorbe, alebo v iných oblastiach ľudského úsilia. Úspešná inteligencia, tvrdí Sternberg, sa odlišuje od IQ (ktoré zahŕňa študijné výsledky) aj od emocionálnej inteligencie (týkajúcej sa oblasti myslenia dôležitého pre medziľudské vzťahy). Tento druh inteligencie si vyžaduje človeka schopného myslieť trojakým spôsobom: tvorivo, prakticky a analyticky. Úspešne inteligentní ľudia - majitelia úspešnej inteligencie - dosahujú výsledky premyslene: vedia, ako čo najviac vyťažiť z toho, v čom sú dobrí, a dokážu nájsť spôsob, ako sa porátať s hranicami svojich možností. Motivovaní, schopní ovládať sa, vytrvalí a samostatní - to sú ľudia, ktorí vedia, ako napredovať. A čo je najzaujímavejšie, úspešná inteligencia sa podľa Sternberga dá merať a možno ju aj rozvíjať.
„Úspešne inteligentní ľudia si uvedomujú, že nikto nie je dobrý vo všetkom. Einstein nebol. Lincoln nebol. Ani Leonardo a Galileo neboli. Myšlienka, že existuje všeobecný inteligenčný faktor a možno ho merať IQ a jemu podobnými testmi je mýtus, ktorý pretrváva len preto, že rozsah schopností, ktoré dokážu merať, je úzky. Ak zväčšíme rozsah merateľných schopností, všeobecný IQ faktor prestane zohrávať akúkoľvek úlohu.

 Úspešná inteligencia je druh inteligencie, ktorý používame na dosiahnutie dôležitých cieľov. Úspešní - či už podľa vlastných kritérií, alebo kritérií okolia - sú tí, ktorí dokázali získať, rozvinúť a využiť celú škálu intelektových schopností namiesto toho, aby sa spoľahli len na statickú, „inertnú“ inteligenciu, tak vysoko vyzdvihovanú v školstve. Úspešní ľudia môžu aj nemusia uspieť pri konvenčných inteligenčných testoch, majú však spoločné niečo, čo je oveľa dôležitejšie než vysoký počet bodov. Poznajú svoje silné stránky a poznajú svoje nedostatky. Stavajú na silných stránkach; tými kompenzujú a korigujú svoje nedostatky. A o to ide."