Názor čitateľa
Kateřina Tučková je veľký talent českej literatúry. Na konte má literárnu cenu Magnesia Litera či Cenu Josefa Škvoreckého. Zaslúžene. Po skvelej knihe Vyhnání Gerty Schnirch napísala Žítkovské bohyně – knihu o bohyniach, ktoré žili na kopaniciach v kopcoch Bielych Karpát. Bohyňami sa nazývali ženy, ktoré mali zvláštne schopnosti, pomáhali, liečili alebo vedeli človeku počarovať. Autorka vychádza zo skutočných historických zdrojov, skúma udalosti a príbehy, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu. To všetko zviazané v pútavom príbehu, ktorý nebudete vedieť pustiť z ruky. Jedna z najlepších českých a slovenských kníh, aké som kedy čítala.
Čítať viac
Téma je zaujímavá skôr z historického hľadiska a podľa toho je aj spracovaná. Klasickú tlačenú knihu som v rukách nemala, ale podľa toho, čo som počúvala, príbeh dopĺňajú rôzne výstrižky, dokumenty a záznamy, ktoré podčiarkujú reálnosť výpovedí v tomto silnom a dnes už kultovom príbehu, ktorý je ale vďaka nim často viac akademický a faktografický ako dejový. No nedajte sa zmiasť, aj keď sa kniha snaží vyvolať obraz hodnovernej etnografickej publikácie, stále je to len román, v ktorom je množstvo fikcie (fiktívna je aj samotná hlavná postava).
Kniha sa naozaj ťažko opisuje. Je to skutočne originál na naše domáce pomery a povyhrávala kopec literárnych cien. Bude určite fajn, ak sa k nej dostanete a urobíte si vlastný názor. Odporúčam ju ale skôr náročnejšiemu „čitateľovi“, resp. audioknižnému počúvateľovi, ktorý ju bude môcť naplno oceniť.
Čítať viac
Názor čitateľa
O Žítkovej, malej dedinke (skôr osade) na kopaniciach moravsko-slovenského pohraničia, sa dočítate na webe veľa vecí. Na vlastnej internetovej stránke sa hrdia informáciami o "svojich" bohyniach, ktoré boli známe nadprirodzenými schopnosťami: vedeli liečiť,veštiť aj ovládať počasie... Dnes už nežijú, najmä zásluhou komunistického režimu, ktorý ich v časoch svojho nástupu nemilosrdne likvidoval.
Pre súčasného pragmatického mestského človeka sú schopnosti bohýň už len rozprávkou. Kniha však nie je rozprávkou, je naozaj silným príbehom ich potomkyne, ktorá pátra po rodinných tajomstvách, vrstvu po vrstve odkrýva pravdu o pôvode bohýň, o tom, kým vlastne boli tieto (ne)obyčajné prosté ženy.
Dora,osemročná dcéra bohyne, po smrti svojej matky ostáva vo výchove tety Surmeny (tiež bohyne). Píše sa rok 1966, normalizácia je v plnom prúde, práca štb len tak prekvitá a na Žítkovej akoby zastal čas. Naozaj len zdanlivo, pretože Surmena je tŕňom v oku režimu a tajní trpezlivo čakajú na akýkoľvek chybný krok, aby ju dostali do väzenia, alebo do blázinca. Keď Surmenu nakoniec odvedú, Dora má 16 rokov.
Tieto informácie sa dozvedáme od dospelej Dory, ktorá v zložkách ŠtB po revolúcii pátra po informáciách o Surmene.
Minulosť sa mieša s prítomnosťou a my s hlavnou hrdinkou načrieme až do archívov samotného gestapa, aby sme nakoniec odhalili pravdu o Dorinom rode a jej smutné tajomstvá.
Kniha je výborne napísaná (aj preložená do slovenčiny), zápletka sa vyjavuje postupne, až do nevyhnutného konca. Atmosféra kopaníc minulého storočia, výňatky z archívov štb aj gestapa, výstrižky z novinových článkov, všetko skvelo zapracované do hodnotného knižného zážitku.
Čítať viac
