"Teraz cítil dlh voči sebe, voči svojmu mladému ja. Zvláštne, že kým ste mladý, budúcnosti nič nedlžíte, no v starobe citíte dlh voči minulosti. Voči tomu jedinému, čo sa nedá zmeniť. "
Kniha je plná krásnych myšlienok a najmä jej prvá strana, bola pohladenie na duši. Ulahodil mi aj autorov zaujímavý štýl písania, ktorý som oceňovala od prvých riadkov.
Cením si knihy, ktoré vo mne vyvolajú emócie a príbeh lásky medzi mladým, citovo nevyzretým mužom a zrelou, citovo nevyzretou ženou ma nechal úplne chladnou. Ani za mak mi nezáležalo ako to s nimi dopadne. Kniha je o láske, ktorú autor naozaj krásne popisuje, ale samotný príbeh za týmito myšlienkami, pozorovaniami veľmi zaostáva.
Neviem no, možno je to nesprávna kniha pre mňa alebo som ju len, čitala nesprávnym spôsobom.
Čítať viac