Ďalej od upršaného Anglicka
Trojica príbehov, s Herculom, ako hlavným riešiteľom, je dôkazom obrovskej vášne, ktorú mala autorka pre archeológiu. Za prečítanie to stálo už len kvôli pohľadu do vnútorného sveta usporiadaných Angličanov s kopou batožiny a veľkou potrebou neustálej starostivosti, aby im púšť, lokalita s vykopávkami, či hojdajúca sa loď zabezpečila, čo najviac pohodlia, na ktoré sú zvyknutí.
"Smrť na Níle" je jedna z najpopulárnejších záhad, ktoré Poirot vyriešil (podľa viacerých č. 2, hneď za Vraždou v Orient Expresse) s neuveriteľnou zápletkou, za ktorou stála skoro až bezhranične slepá láska. Napätie v knihe sa prenieslo aj na mňa a záver mi nepriniesol úľavu, ale zanechal mi "nepríjemnú chuť na jazyku".
"Vražda je zvyk" (známa pod názvom Vražda v Mezopotámii), pre mňa osobne nepriniesla až takú šokujúcu zápletku (spojenú opäť s motívom mocnej lásky), avšak prostredie vykopávok a charizma a trampoty pani Leidnerovej na mňa zapôsobili príjemnejšie ako predošlé napätie na žblnkajúcom Níle.
Posledná "Schôdzka so smrťou" na mňa zapôsobila najmenej, despotická matka, zúbožená rodina, ani odhodlaná mladá lekárka vo mne nevyvolali žiadne sympatie. Koniec bol však nečakaný a motív vraždy sa líšil od všetkých, ktoré som doteraz u spisovateľky odpozorovala - dokonca po ňom nesiahli ani v najnovšom filmovom spracovaní, kde za vraždou stáli materinské pocity.
Čítať viac