Ryszard Kapuściński (1932 – 2007) vyštudoval históriu na Varšavskej univerzite v roku 1955, ale od počiatku sa upísal novinárstvu, predovšetkým reportáži. Publikoval v mnohých poľských novinách v časopisoch, ale ozajstnú slávu doma i v zahraničí mu priniesli jeho početné reportážne knihy, v ktorých sa venoval najmä problematike tretieho sveta – Afrike a Latinskej Amerike (Čierne hviezdy, 1963; Keby celá Afrika, 1969; Kristus s puškou na pleci, 1975; Ešte deň života, 1976). (1978, Absynt 2017) sa zas veľmi pôsobivo zmocnil udalostí etiópskej revolúcie, ktorá zvrhla cisára Hajle Sillassieho.
Kapuściński mal neobyčajný inštinkt, vďaka ktorému sa vždy ocitol v tom kúte sveta, kde sa dialo niečo historicky významné a pre svetový vývin príznačné. Preto neprekvapuje, že ho púta Afrika a jej dekolonizačné úsilia i problémy, ktoré s tým súvisia. Musel si všimnúť Latinskú Ameriku v čase veľkého revolučného kvasu, lomcujúceho týmto kontinentom. A nemohol, samozrejme, obísť ani pád poslednej koloniálnej ríše na zemeguli – Sovietskeho zväzu, ktorý opísal v knihe Impérium (1993, Absynt 2015).