Vždy sa mi páčila obálka Mexickej vlny. Zmes ohnivých farieb pripomínajúca vášeň, boj, spálené mosty aj nový začiatok. Ale čo ten názov? Striehla som, kedy a či vôbec bude vysvetlený a autor si z nás krásne „vystrelil“. Potiahol to rovno až na poslednú vetu (kto nechce vedieť, nech nečíta moje posledné slová). :D
Matkina v období jeho najväčšej slávy chválilo veľa ľudí. V Bratislave boli z neho všetci hotoví, že konečne niekto, kto píše tak, ako sa v BA naozaj žije. Ospevovali prvotinu Polnočný denník, s ktorým sa čitatelia zoznámili vďaka publikovaniu jednotlivých častí v Pravde. Musím uznať, že to bol výborný marketingovo-propagačný ťah, ktorý vďaka nemenovanej dennej tlači pôsobiacej až dodnes (nechápem, že to stále niekto číta), pomohol aj Evite s „Všetko alebo nič“. Viacerí mi Matkina odporúčali, ale mala som to na háku. Nelákal ma. Po dočítaní už aj viem prečo.
Kniha vyšla v r. 2005, čo je 19 rokov dozadu a pamätám si, keď som ju dopĺňala do výkladu kníhkupectva Modul (Panta Rhei ani Martinus ešte neboli na svete). Spolu so 6 časťou Harryho Pottera išli ako teplé rožky. Myslím, že aj Banáška s Polniškou si vtedy pre ňu prišli. :) Najmä ženy mi vraveli, že je super, že je to na našom trhu niečo iné, prudko čitateľné a ja netvrdím, že na tú dobu nebolo.
Nebyť audioknihy, ktorá ma zas raz nakopla, stála by mi v knižnici asi naveky. :D V podaní Mizziho interpretácie znela všelijako a miestami až nechutne nadržane. :D Aby ste ma správne pochopili Mariánovi idú veľmi dobre skôr negatívne postavy a utkvel mi v pamäti ako vrah, násilník a hajzel, čiže tlieskam za dobre odvedenú prácu pán Mitaš. Aj vďaka vám som si ju šupla rovno 2x po sebe a pri sexuálnych scénach ma krútilo odporom (z tvojho hlasu Mizzi). :D
Celkový dojem z románu mám vlažný, čo ma trochu štve. Začiatok bol totiž perfektný a „hodil ma do kresla“, ale už od 5-tej kapitoly sa pútavé písanie zmenilo na veľmi strohý, rýchly a zosekaný text. Niečo bez vysvetlenia, niečo bez logiky, začala som si vravieť, aké sú postavy sprosté a nereálne. Neviem, čo sa stalo, akoby autorovi nakázali, nech to skráti, vymaže rozsiahlejšie opisy a pretriedi myšlienky hlavnej rozprávačky presne to, čo sa mi na začiatku páčilo.
Opisované roky, tj. pokomunistické obdobie a príchod nového milénia mi rozprávaním občas pripomínalo Mornštainovej knihy, ale v tomto prípade predbehol Matkin, aj keď veľmi skromne a plytko. Až ma zaskočilo, či bolo naozaj potrebné toľké menovanie rôznych značiek na to, aby som sa akože topila v nostalgii alebo sa autor bál, že čitateľ nespozná obdobie „po štrnganí kľúčov“? :D
Ochabnuté pokračovanie by pokojne unieslo ďalších 100 strán. Možno by sa mi potom dostala pod kožu a trafenú Terezu by som chápala. Takto to bolo ploché, chladné, s nevyužitým potenciálom a v mojom prípade aj ľahko zabudnuteľné. Nedokážem oceniť autorovu výnimočnosť, ktorú viacerí chvália a snáď mi nebude mať za zlé, keď „MV“ označím sa obyčajný priemer. Priznávam, že som rozmaznaná a 19 rokov čítania rôznych žánrov a autorov urobilo svoje. Zrejme aj preto mi Mexická vlna nestačí.
Čudujem sa inak, že nie je sfilmovaná.
Slovensko predsa miluje filmy o socializme. :D
Príbeh nebudem rozoberať (traja súrodenci, vlastní aj nevlastní a všetko okolo toho). Len dodám, že nápad vôbec nebol zlý, ale vadili mi krátke vety a často jednoslovné odpovede v dialógoch, ktoré riešili vážne situácie. Keď som si ich ale predstavila v reálnom živote, priznávam, že nie každý koná hystericky a že existuje slovná a emočná stopka. Niekto je v takom šoku, že je rád, že povie aspoň to jedno posraté slovo, aj keď ho v hlave pichá vrece plné súvetí a vulgarizmov. :D
Teraz iba rozmýšľam ak je Mexická vlna považovaná za najlepšiu M.E.M. knihu, oplatí sa čítať aj ostatné jeho knihy? Mám taký pocit, že v mojom prípade netreba..
Jop a dozvedela som sa ešte jednu vec, a to tú, že autor je vlastne autorka. :D Možno som to aj v tej dobe vedela, ale môj mozog je ako ementálová špongia. Ja sa aj starej informácii, ktorú som kedysi zrejme vedela, poteším, ako horúcej novinke. :D Ach, život je krásny! :D
Čerešnička na záver - nedá mi necitovať vetu, z ktorej som sa skoro došťala!
„Ja ti poviem, čo je láska, keď koko. v pič. mľaská“.
KONEEEEEEEEEECCC! :D :D :D
„Láska je ako mexická vlna. Musíte ju odoslať a dúfať, že sa cestou okolo štadióna nestratí. Že nezmizne. Že časť citu pošlú iní ľudia ďalej a že časom dorazí až k vám. Občas to trvá, ale tak to už chodí. Málo čo prebieha predvídateľne.“
Čítať viac
