Viac o knihe

Rainer Zitelmann skúma desať najčastejších výhrad voči kapitalizmu: kapitalizmus vedie k hladu a chudobe, rastúcej nerovnosti, zbytočnej spotrebe, ničeniu životného prostredia, zmene klímy a k vojnám. Kritici tvrdia, že tento systém uprednostňuje zisk pred ľudskosťou, vytvára dominantné monopoly a podkopáva demokraciu. Zitelmann postupne skúma každý z týchto argumentov a odhaľuje kritické chyby, ktoré ich vyvracajú. Na každé obvinenie ponúka protiargumenty a využíva množstvo historických dôkazov a faktov, ktoré otvárajú oči a dokazujú, že to nie je kapitalizmus, ktorý zlyhal, ale storočie antikapitalistických experimentov.

Druhá časť knihy sa zaoberá vnímaním kapitalizmu v Európe, USA, Latinskej Amerike a Ázii a vychádza z prieskumu verejnej mienky, ktorý si špeciálne objednala spoločnosť Ipsos MORI v dvadsiatichšiestich krajinách. Jeho výsledky sa v tejto knihe zverejňujú po prvý raz.

Našli ste chybu alebo škodlivý obsah? Dajte nám, prosím, vedieť!

Hodnotenia

3,2 / 5

	1
	1
	1
	0
	1

Recenzie čitateľov

slabé

Autor si selektívne vyberá čo sa mu hodí a niektoré témy ignoruje, akoby neexistovali. Pokúsim sa vypichnúť zopár vecí:
1) kapitalizmus vraj nenabáda ľudí kupovať veci, ktoré nepotrebujú. To je čistá blbosť. Existuje celé odvetvie psychológie, ktoré sa zaoberá psychológiou spotrebiteľov a tým, ako ich motivovať, aby nakupovali viac. V obchodných centrách hrá pomalá hudba, ktorá má ľudí spomaliť, aby sa zdržali dlhšie, rozhliadli sa okolo seba a kúpili aj to čo nepotrebujú. Plus, obchodné centrá občas premiestňujú regály s rôznym tovarom, aby ľudia nevedeli nájsť čo hľadajú. Tým sa opäť zvyšuje šanca že si kúpia aj niečo čo pôvodne kupovať ani nechceli. A podobných trikov ako donútiť ľudí kupovať je plno.
2) kapitalizmus vraj nepodporuje plánované zastarávanie. Ďalšia blbosť. Keď už nikto iní, sú to Číňania, ktorí plánované zastarávanie praktizujú. O tejto praktike je aj niekoľko dokumentárnych filmov, takže tuto je autor dosť vedľa.
3) kapitalizmus vraj nepodporuje vojny. Ako dôkaz autor píše že keby USA chceli ropu, mohli v 2003 napadnúť Saudskú Arábiu namiesto Iraku, lebo Saudi majú vraj viac ropy a menšiu armádu ako Irak. Od človeka s dvomi doktorátmi by som očakával aspoň elementárny prehľad z politiky, preto je divné, že nevie o tom že USA a Saudská Arábia sú spojenci a Američania preto nemali a nemajú dôvod Saudov napádať. To čo píše iný recenzent o zbrojárskych spoločnostiach je tiež pravda.
4) kapitalizmu vraj nedominujú bohatí, ktorí určujú politickú agendu. Ktovie čo by na to povedali členovia lobbistických skupín s miliónovými rozpočtami, vrátane zbrojárskej lobby v USA.
5) kapitalizmus vraj neznamená, že hrozba fašizmu je stále živá. Súčasťou kapitalizmu je import lacnej pracovnej sily z krajiny do krajiny. Pokiaľ sa to deje v rámci nášho civilizačného okruhu, je nám to jedno, ale Západ je práve príkladom čo sa stane, ak do krajiny importujete milióny cudzincov z islamského sveta. Neintegrujú sa, zakladajú si svoju paralelnú spoločnosť a dostávajú sa do konfliktu s domácou populáciou. Toho sa chytajú kdejakí "populisti" a potom z médií počúvame o hrozbe extrémizmu. Keby kapitalisti nepreferovali lacnú pracovnú silu, tento problém by do veľkej miery neexistoval. O tomto ale autor nepíše ani slovo. Namiesto toho vysvetľuje na príklade Hitlera, že to bol ľavičiar a považoval sa za socialistu, čo je odpútavanie pozornosti od súčasných problémov. V lepšom prípade cudzinci prichádzajú skutočne za prácou a nie za sociálnymi dávkami zadarmo, no v tom prípade hovoríme o kradnutí práce, čo taktiež zvyšuje napätie v spoločnosti. S tým súvisí ďalší bod.
6) kapitalizmus vraj nevedie ku hladu a chudobe. S tým sa dá súhlasiť iba čiastočne. Pokiaľ nejaká kapitalistická krajina vysáva kvalifikovanú pracovnú silu z iných krajín, tie iné krajiny to následne pocítia na svojich ekonomických ukazovateľoch a životnej úrovni. Týmto spôsobom kapitalizmus nepriamo vedie k nárastu chudoby v rôznych častiach sveta. Síce nie vyslovene ku hladomorom, ale ku ekonomickému zaostávaniu týchto krajín. Chudobnejšie krajiny nedokážu tým bohatším konkurovať v otázke platov, takže je jasné že budú mať problém udržať si kvalifikovaných pracovníkov, pokiaľ tí budú mať možnosť ísť za lepším platom inam. Tým sa problém nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily iba presunie z bohatších krajín na chudobnejšie.

Ešte by som dodal že na kapitalizme mi vadí to ako si zamestnávatelia nevážia svojich zamestnancov. Čítal som že napr. spoločnosť Oracle prepustila 30 000 zamestnancov cez email, pretože ich ide nahradiť umelá inteligencia. 30000 ľudí niekto len tak vykopne, hoci v tej spoločnosti mohli pracovať roky. Na Slovensku tiež máme bohaté skúsenosti s využívaním a zneužívaním pracujúcich ľudí, s nadmernými nadčasmi, s otrasnými pracovnými podmienkami a podobne. Toto pre Rainera Zitelmanna asi neexistuje, keďže sa k tomu nevyjadruje ani slovom.

Proletári všetkých krajín, čítajte!

K tejto knihe som pristupoval so skepticizmom, pretože sám som skôr ľavicovo orientovaný, ale musím uznať, že Rainerove argumenty ma presvedčili, že kapitalizmus je najlepší ekonomický model, aký bol kedy vymyslený. Niektoré argumenty mohli byť presvedčivejšie a niektoré veci, ktoré neboli v knihe napísané, v nej napísané byť mali. Uvediem pár príkladov. Už na prvej strane úvodu Rainer píše, že životné podmienky v socializme boli neľudské. Som zvedavý, čo by Rainer povedal na fakt, že za jeden rok Husákovej vlády bolo v socialistickom Česko-Slovensku postavených viac bytov ako za celú dobu od pádu socializmu po súčasnosť. Aj to bolo neľudské? :) A takýchto príkladov z Česko-Slovenska by sa dalo uviesť viac. Ďalej, v jednej kapitole sa venuje mýtu, že kapitalizmus je zodpovedný za vojny a argumentuje, že nie, nie je, lebo aj kapitalisti prichádzajú počas vojen o majetok, čo dokladá, tak ako všetko vo svojej knihe, konkrétnymi príkladmi z histórie. Je pozoruhodné, že v tejto kapitole nie je ani veta, ani slovo o zbrojárskych spoločnostiach, ktoré na vojnách preukázateľne zarábajú, čoho skvelým príkladom je rast hodnoty akcií zbrojárskych spoločností v kontexte vojny na Ukrajine (a v čase písania tejto recenzie, žiaľ, aj vojny v Iráne). Ďalšia vec, o ktorej sa Rainer ani slovom nezmieňuje, sú mizerné až otrocké pracovné podmienky v mnohých kapitalistických krajinách. Je síce pekné, že rovnako ako mnoho iných autorov, aj on onanuje nad ekonomickým vzostupom Číny po zavedení trhového hospodárstva, ale vo výrobných podnikoch v Číne sú otrasné pracovné podmienky, čomu sa venujú aj niektoré dokumentárne filmy (ak ma pamäť neklame, jeden z nich kedysi odvysielala aj verejno-právna STV2). Podobné podmienky sú v Bangladéši, Južnej Kórei a iných krajinách, dokonca keď mala na Slovensko prísť automobilka KIA tak Kórejčania sa kompetentných Slovákov pýtali, či sú u nás povolené fyzické tresty v práci. A naopak tam, kde sú pracovné a platové podmienky dobré, sú dobré prevažne vďaka tomu, že si ich zamestnanci dokázali vydupať cez odbory, ktoré kapitalisti vo všeobecnosti nemajú príliš v láske (minimálne na Slovensku, hoci vo vyspelých štátoch EÚ je v odboroch drvivá väčšina pracujúcich, ako dokazujú materiály OZ Pracujúca chudoba). Takisto jeho vysvetlenie, prečo top manažéri zarábajú často aj 100-násobne viac ako ich radoví zamestnanci, nie je príliš presvedčivé. V knihe sú aj prieskumy o tom, čo si ľudia myslia o kapitalizme, z ktorých sa tiež dozvedáme zopár prekvapujúcich vecí. Myslím si, že dôvodom, prečo si toľko Slovákov spája kapitalizmus s negatívnymi vecami, je, že v 90-tych rokoch a rokoch nultých, počas prechodu na trhové hospodárstvo, sa tu urobilo veľa chýb, kvôli čomu časť populácie nadáva na Mečiara a časť na Dzurindu. My sme kapitalizmus proste nesprávne uchopili a zaviedli do praxe dosť nešťastným spôsobom, preto aj bude ťažké napraviť jeho reputáciu. V knihe je tiež zaujímavý postreh, a síce, že štátne zásahy do ekonomiky majú tendenciu prerásť do autoritatívneho režimu a poroby - porovnajme si to so súčasnou EÚ, ktorá vymýšľa čoraz viac regulácií a smerníc, ktoré sú nielen smiešne, ale aj znepríjemňujú ľuďom život a podnikateľom podnikanie. Nespeje toto náhodou taktiež k vytvoreniu kontrolovanej spoločnosti, ako špekulujú "konšpirátori"? Takže suma sumárum, knihu odporúčam, ale treba ju brať s rezervou, lebo niektoré veci mohli byť (lepšie) napísané. Preto tiež odporúčam aj ďalšie knihy o kapitalizme, napr. od Ludwiga von Misesa, Miltona Friedmana a Johana Norberga.

Budúca učebnica

Veľmi potrebná kniha, škoda že ju nikdy nebudú čítať tí, ktorí by mali. Ale aj otvoreným hlavám a rozhľadeným jedincom je dobré pripomenúť, kto je tvorí hodnoty, na kom stojí zdravá ekonomika štátu a že pomoc treba najprv hľadať na konci vlastného ramena. A opačne - kam vedie spokojnosť, istoty, vyčkávanie kedy bude lepšie a hlavne kam nás povedie najväčší baran.

Rainer Zitelmann: Desať najväčších omylov antikapitalistov

Výborná kniha, dokáže zaujať. Autor svoje názory vysvetľuje logickou argumentáciou, nevtieravo, ale presvedčivo.

3,50 €

Beletria

Náučná a odborná

Deti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchárky

Učebnice a slovníky

Náboženstvo a ezoterika

Mapy a cestovanie

Cudzojazyčná literatúra

Top autori

Top série

Darčekové poukážky

Čítačky e-kníh

Vecičky od Martinusu

Káva, čaj a pochutiny

Hrnčeky a fľaše

Papiernictvo

Zápisníky a kalendáre

Hudba

LP platne

Puzzle

Desať najväčších omylov antikapitalistov

Kritika kritiky kapitalizmu

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu alebo škodlivý obsah

Hodnotenia

Recenzie čitateľov

Desať najväčších omylov antikapitalistov

Kritika kritiky kapitalizmu

V ktorých knižniciach majú túto knihu?