Čítaná

Kniha: Smrť panien (Jeffrey Eugenides). Slovart, 2013

Čítaná

Smrť panien
Čítaná

Name: Smrť panien
Brand: Slovart
SKU: 946129
Price: 10 EUR
Availability: InStock
Rating: 3.56 (32 reviews)

Jeffrey Eugenides

Debutový román nositeľa Pulitzerovej ceny Jeffreyho Eugenidesa, na motívy ktorého vznikol v roku 1999 rovnomenný kultový film, rozvíja príbeh rodiny Lisbonovcov z pokojného... Čítať viac

: 3,6 32 hodnotení

Vydavateľstvo: Slovart, 2013

200 strán: 4-5 hodín čítania
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.

Debutový román nositeľa Pulitzerovej ceny Jeffreyho Eugenidesa, na motívy ktorého vznikol v roku 1999 rovnomenný kultový film, rozvíja príbeh rodiny Lisbonovcov z pokojného predmestia Detroitu... Čítať viac

Pevná väzba s prebalom
Výborný stav
Túto knihu sme vykúpili cez Knihovrátok a je vo výbornom stave.Rozdiel medzi touto knihou a novou by ste asi ani nespoznali. Knihu sme označili nálepkou, ktorá môže na niektorých obaloch zanechať stopy.
Slovenčina

Cena: 10,00 €

Na sklade
Posielame ihneď

Ďalšie čítané knihy

Pevná väzba s prebalom

Mierne opotrebovaná
Túto knihu sme vykúpili cez Knihovrátok a je mierne opotrebovaná.Na tejto knihe už síce poznať, že ju niekto čítal, môže jej chýbať prebal, nie je však poškodená tak, aby to akokoľvek znižovalo zážitok z jej obsahu. Knihu sme označili nálepkou, ktorá môže na niektorých obaloch zanechať stopy.
Slovenčina, 2013
Na sklade
Tento produkt síce máme aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy a ďalšie už nemá ani distribútor, preto je možné, že bude onedlho úplne vypredaný. Ak ho chcete mať, ponáhľajte sa!

9,00 €

Čítané knihy nám môžete poslať aj vy!

Pošlite nám svoje prečítané knihy a získajte poukážku na nákup.

Vyskúšať Knihovrátok

Naši škriatkovia odporúčajú

Martinus Knižné putovanie. Zapoj sa do knižnej hry a vyhraj 300 € poukážku. Chcem hrať

Viac o knihe

Debutový román nositeľa Pulitzerovej ceny Jeffreyho Eugenidesa, na motívy ktorého vznikol v roku 1999 rovnomenný kultový film, rozvíja príbeh rodiny Lisbonovcov z pokojného predmestia Detroitu.

Jeho kronikármi sú muži v strednom veku, čo sa prostredníctvom spomienok snažia odhaliť tajomstvo melanchólie tejto rodiny. Všetko sa začalo jedného leta, keď Lisbonove dcéry, krásne a excentrické, jedna za druhou spáchali samovraždu. Muži, v tom čase ešte len chlapci, fascinovaní dospievajúcimi dievčatami, pozorovali ich osudy z diaľky a s odstupom času skladajú mozaiku fatálneho úpadku Lisbonovcov.

Eugenidesovo dielo Smrť panien súčasná americká literárna kritika radí medzi modernú klasiku, jeho lyrický a nadčasový príbeh transformuje a demytologizuje život americkej strednej triedy.

Pre zobrazenie tohto obsahu potrebujeme sušienky.
Povoliť cookies a zobraziť

Naše katalógové číslo: 946129

Počet strán: 200

Väzba: pevná väzba s prebalom

Rozmer: 130×210 mm

Hmotnosť: 293 g

Rok vydania: 2013

Jazyk: slovenčina

Preklad

Vladislav Gális

Vydavateľstvo: Slovart

Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Hodnotenia

3,6 / 5

	9
	6
	12
	4
	1

Recenzie Martinusákov

9. novembra 2014

Názor čitateľa

Príbeh piatich Lisbonových dcér trpiacich vo svojom mladom veku ukazuje obraz americkej strednej triedy. Dievčatá si siahnu na život a celá kniha je písaná akoby retrospektívnou formou ich spolužiakov a ľudí z okolia. Ťažšia kniha, nevhodná na prečítanie "na jeden šup", ale odporúčam. :-)

Recenzie čitateľov

Prežila som každú z Lisbonovských sestier: Smrť panien a krehkosť dospievania na

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Knihy držia emócie. Knihy držia spomienky. Spomienka, ktorá sa mi viaže s, dnes už kultovou, knihou o dospievaní od amerického autora Jeffreyho Eugenidesa, je do istej miery, snáď až filmová. Ja, 15 rokov, vyziabnuté biele telo, slnkom zaliate letné popoludnie, záhrada za domom, kde sa takmer nič nepestuje, natiahnutá deka pod stromom čerešne, kniha “Smrť panien” v ruke. Len ja a moja melancholická próza proti celému svetu. Žiara slnečných lúčov prenikala cez konáre košatej čerešne, avšak klíma bola, ak si dobre pamätám, veľmi príjemná, vďaka pokojnému vánku. Vyrastajúc v rodine s dvomi sestrami, dôverne poznajúc len slasti a strasti dievčenstva a tráviac začiatok, z môjho pohľadu, najkritickejšieho a najkrehkejšieho obdobia života v izolácii spôsobenej karanténou, kniha so mnou zarezonovala ako žiadna iná predtým.

“Lisbonovské dievčatá mali trinásť (Cecilia), štrnásť (Lux), pätnásť (Bonnie), šestnásť (Mary) a sedemnásť (Therese). Boli nízke, v džínsach mali oblé zadky a ich bucľaté líca naznačovali nežný chrbát. Vždy, keď sme ich zazreli, ich tváre vyzerali necudne nahé, akoby sme boli zvyknuté na ženy v závojoch. Nikto nechápal, ako mohli Lisbonovci splodiť také krásne deti.”

Smrť panien je debutovým románom nositeľa Pulitzerovej ceny, amerického spisovateľa Jeffreyho Eugenidesa, ktorý okamžite po vydaní v roku 1993 vzbudil veľkú pozornosť a zožal pozitívne hodnotenia za svoj jedinečný poetický štýl, melancholickú atmosféru a schopnosť preniknúť do psychológie dospievania. Kritici zároveň vyzdvihovali Eugenidesov zmysel pre detail a hlboké pochopenie suburbánneho života, no na druhej strane sa ozývali aj hlasy, ktoré upozorňovali na temný motív (vrátane samovraždy násťročných) a zamýšľali sa, či tieto témy neboli účelovo príliš romantizované.

Eugenedis sa podľa vlastných slov rozhodol byť spisovateľom už v 16 rokoch, no nikdy sa nesúril do vydávania. Bola to Virginia Woolfová, ktorá povedala, že román by človek nemal vydávať pred dovŕšením tridsiatky - Eugenides sa s touto myšlienkou zžil a považoval ju za správnu. Táto filozofia sa mu osvedčila do jeho dvadsiatich rokov, no keď sa začali blížiť jeho 30.narodeniny, cítil sa stále viac a viac nesvoj. Keď ľuďom, vyzvedajúcim jeho profesiu, odpovedal: “Som spisovateľ”, nevyhol sa otázkam v štýle: “Mohli sme niečo vidieť?" Zmieniac sa o jednom príbehu, ktorý sa mu podarilo uverejniť v akomsi obskúrnom literárnom časopise, jeho spoločníci neisto prikývli a odišli. Zdanlivý neúspech však nebol výsledkom nedostatku snahy, lež všetko, na čom pracoval, postretlo odmietnutie alebo bolo odmietnuté jeho interným redaktorom, takže okrem neho nikto neprečítal ani slovo.

“Bolo to ukecané dievča zo stredozápadu, zdanlivo bez problémov, no v rámci nášho krátkeho rozhovoru, ktorý netrval dlhšie ako päť minút, mi z ničoho nič povedalo, že ona a jej sestry sa pokúsili o samovraždu," reflektoval autor v roku 2013 pre časopis The Guardian na inšpiráciu, ktorá stála za zrodom dnes už modernej klasiky. "Šokovaný som sa spýtal prečo. "Neviem," povedala. "Bolo na nás vyvíjaného priveľa tlaku." To bolo všetko, čo som sa dozvedel predtým, ako moja švagriná priviedla dieťa a ja a moja rodina sme odišli na večeru. Už som s tým dievčaťom nikdy nehovoril.” Osudový rozhovor s tínedžerkou opatrujúcou jeho ročného synovca sa odohral v noci, na ceste domov do Detroitu. Po návrate do New Yorku jeho myseľ onen rozhovor neopúšťal, no napriek tomu, že sa mu príbeh o skupine sestier, ktoré sa zo záhadných dôvodov rozhodnú hromadne ukončiť svoj život, zdal ako pútavý nápad na román, nemal poňatia, ako takúto knihu napísať - vlastne, akúkoľvek súdržnú knihu. Až po vyše roku, plaviac sa po Níle počas dovolenky v Egypte, napísal v kajute to, čo sa stalo prvým odsekom knihy “The Virgin Suicides”.

“V to ráno, keď posledná dcéra Lisbonovcov spáchala samovraždu - tentoraz to bola Mary a užila tabletky na spanie ako Therese -, zdravotníci, čo prišli do domu, už presne vedeli, kde je zásuvka s nožmi, plynový sporák a pivničný trám, na ktorý sa dal uviazať povraz.”

Keďže záver môžeme vyčítať už z prvej stránky knihy, poskytuje nám to možnosť väčšmi sa zamerať na detaily toho, čo tomuto climaxu predchádzalo. Dôležitým prvkom je samotné prostredie - Michiganské predmestie, ulica lemovaná krásnymi stromami. “Miestne noviny o samovražednom pokuse nepísali, lebo editor, pán Baubee, mal pocit, že takáto depresívna správa sa nehodí k úvodníku o výstave kvetov, ktorú organizovala Liga žien, a ku fotografiám usmiatych neviest na zadnej strane.” Dielo opakovane poukazuje na pokrytectvo a malomeštiactvo ľudí, ktorých väčšmi než samotná tragédia trápi mienka, akú táto situácia na ich susedstvo vrhá. Nesnažia sa hľadať príčiny samovrážd. Po smrti prvej zo sestier, najmladšej - trinásťročnej Cecilie, povýšia jej samovraždu na prvotnú príčinu, odstrániac tak nutnosť ďalšieho vyšetrovania. “Jej samovražda akoby bola chorobou a tou sa nakazili aj ľudia v okolí. Akoby vo vani, kúpajúc sa vo vlastnej krvi, do vzduchu vypustila vírus a ostatné dievčatá sa nakazili pri jej zachraňovaní. Nikto sa nestaral, ako ochorela Cecilia. Vysvetlením bol prenos.”

Príbeh je podávaný z perspektívy skupiny chlapcov zo susedstva, v súčasnosti už postarších mužov, nezmazateľne poznačených a dodnes posadnutých piatimi krásnymi, zasnenými Lisbonskými sestrami, žijúcimi v obyčajnom dome na predmestí uprostred 70. rokov v Amerike. Na základe rozhovorov, svedectiev, exponátov a reflektovania na minulosť a ich povrchné interakcie s nimi, vytvárajú mozaikovitý príbeh lásky a represie, fantázie a teroru, sexu a smrti.

“Zistili sme, že dievčatá sú naše dvojčatá, že spolu jestvujeme v priestore ako zvieratá s rovnakou kožou, a ony o nás vedia všetko, zatiaľ čo my sa v nich nevyznáme vôbec. A napokon sme prišli na to, že dievčatá sú zamaskované ženy a rozumejú láske, ba aj smrti, a našou úlohou je len vytvárať šum, ktorý ich zrejme fascinuje."

Vo svojom jadre je to srdcervúce vyšetrovanie nepreniknuteľných tajomstiev (amerického) dospievania a mystérie dievčenstva. Eugenedis sa rozhodol pre naratív v prvej osobe množného čísla, čo bolo v tom čase mimoriadne zriedkavé - také zriedkavé, že následní recenzenti knihy tvrdili, že to vymyslel on, čo ako sám autor priznáva, nie je pravda.

“Pán doktor, je jasné, že ste nikdy neboli trinásťročným dievčaťom.”

Eugenedis za tie roky čelil, okrem už spomínanej úvahy, či nie je smrť a samotný akt samovraždy v diele príliš zromantizovaný, častému skepticizmu vychádzajúcemu z úvahy, že samotný autor nevie, aké je to v skutočnosti “byť dievčaťom”, a teda do akej miery môžeme knihu považovať za autentickú a stotožniteľnú. Tieto úvahy síce nie sú scestné, ale ako silný argument nám môže poslúžiť už len samotný fakt, že kolektívne rozprávanie v diele je čisto mužská záležitosť a chlapci, ktorí sú nimi posadnutí, o nich vedia len veľmi málo. Naratív má priam voyeurskú povahu a prenecháva čitateľovi priestor na premietanie vlastných fantázií a predstáv. Počas celej knihy sa nám však nenaskytne možnosť spoznať sestry bližšie a nahliadnuť do ich vnútra, preto je ich duševný a citový život len vecou dohadov a dezinterpretácií. Rovnako ako samovražda, pravda o ich živote je nakoniec nepoznateľná.

“Samovražda je ako smrteľný hriech otázkou úmyslu. Ktohovie, čo bolo v srdciach tých dievčat. O čo sa naozaj pokúšali.”

“To dievča nechcelo zomrieť, iba chcelo preč z toho domu.”

Prvok samovraždy je možné v tomto diele vnímať snáď ešte väčšmi alegoricky, než doslovne. Samovražda, ako zobratie osudu do vlastných rúk a rozhodnutie vykonané slobodnou vôľou, vytvára silný kontrast s realitou, akej museli sestry Lisbonovské dennodenne čeliť. Vychovávané v striktnej katolíckej rodine, vyhliadok na zábavu ľudí ich veku sa im naskytlo len minimálne. Zákaz spoločenského kontaktu mimo školského prostredia, nosenia mejkapu, tobôž stretávania sa s chlapcami a randenia. Po smrti Cecilie sa ich vychádzky zúžia na chodenie do školy, a po neskorom príchode zo študentského plesu - ktorý je prvou a zároveň poslednou ochutnávkou slobody dievčat v ich kratučkom živote - vymiznú úplne. Dievčatá sú vrhnuté do domácej výučby a izolácia, v ktorej sa ocitnú, má slúžiť ako ochrana pred nástrahami okolitého sveta. Francúzsky sociológ, Emile Durkheim, prišiel v roku 1897 s výskumom samovražednosti, v ktorom vychádzal z teoretickej koncepcie, ktorej základné tvrdenie znie, že jednotlivec je produktom pôsobenia sociálnej skupiny, resp. spoločnosti, ktorej je členom. Na základe toho predpokladal, že samovražda nie je len individuálnou záležitosťou a psychologickým problémom, ale je aj spoločensky podmienená. Ako metódu zberu údajov Durkheim použil štúdium dokumentov - úradných záznamov o prípadoch ľudí, ktorí spáchali samovraždu. Zistil, že u ľudí, ktorí majú menej väzieb k sociálnym skupinám, je väčšia pravdepodobnosť, že si siahnu na život, ako u ľudí hlboko spätých so životom rôznych sociálnych skupín. V prípade dievčat boli sociálne interakcie nulové. Skryté pred svetom, nechané napospas vlastnej frustrácii a túžbam, ktoré sa, žiaľ, nikdy nenaplnili.

“Napokon nezáležalo na tom, koľko mali rokov alebo že to boli dievčatá, ale len na tom, že sme ich milovali a ony nepočuli naše volanie, stále nás nepočujú, keď trčíme v domčeku na strome s rednúcimi vlasmi a cestovitými bruchami a voláme ich von z izieb, kam sa utiahli, aby boli samy, osamotené v samovražde, ktorá je hlbšia ako smrť, a kde nikdy nenájdeme všetky časti, aby sme ich mohli znovu poskladať.”

Smrť panien je kontemplatívna mozaika rozpadu navonok usporiadanej rodiny. Celkom seriózne poukazuje na nebezpečenstvo v podobe potláčania bežných adolescentných túžob a potrieb, rovnako ako na krehkú povahu dospievania a hľadania vlastnej identity, pri ktorom je občas nevyhnutným krokom napodobňovanie spoločných zvyklostí, občas možno deformujúcich. Je však príbeh sestier Lisbonových iba tragickou výnimkou, alebo je ich osud len jednou z mnohých nezaznamenaných tragédií mladých dievčat, ktoré sa stratili v tichu spoločenských očakávaní? Ak je odpoveďou možnosť druhá, aké tajomstvá zostávajú nevyrozprávané v príbehoch, ktoré končia skôr, než ich stihneme pochopiť ?

Veľmi zvláštna kniha. Hneď ako som dočítala knihu pozrela som si aj film (veľmi dobré filmové spracovanie). Ale v oboch prípadoch som mala pocit, ako keby som niečo vynechala. Niečo mi chýbalo. Ale celý pocit z knihy je neopísateľný. Riešia sa tú náročné témy z pohľadu tínedžerov.

Opisy, opisy a opäť opisy

Kniha mala veľmi zaujímavú ideu, samovražda mladšej zo sestier. Prísny rodičia, malé mesto, stredná škola. Chýbalo tomu však kvalitné spracovanie.
Táto kniha mala príliš veľa opisov, pomerne ťažko sa čítala, nakoľko rozprávač bol pozorovateľ.
Hoci mala kniha len 200 strán, veľakrát som pri čítaní mala chuť to vzdať, zavrieť knihu a ísť čítať ďalšiu a netrápiť sa touto. Túžba vedieť viac, ma však posúvala v pred. Ale... opisy. Minimálny rozvoj deja.
Jednoducho nie.

malo sa stalo

na moj vkus vela opisu, malo udalosti. keby to sfilmovali, mohol to byt zaujimavy film, ale ako kniba ma to az tak moc nebavilo

@nathalysreading Príbeh je veľmi kvalitný a prepracovaný do detailov, ale ako sa hovorí, menej je niekedy viac a pri tomto diele to platí dvojnásobne. Nepáčilo sa mi, ako nás spisovateľ deptal tým, že zrazu do deja primiešal pár strán charakteristík, ktoré neboli pre knihu podstatné. Kvôli tomu som musela dať nasledovný počet hviezdičiek, no samotná dejová línia (ak by som si odmyslela tie zbytočne strany) si zaslúži viac. Možno plný počet.

WAW!

Cecilia 13 rokov
Lux 14 rokov
Bonnie 15 rokov
Mary 16 rokov
Therese 17 rokov

Názov knihy je výstižný. Nemazná sa s nami. Žiadne pozlátko, zdrobneniny, nič, čím by ochránil čitateľa od surovej pravdy. Áno, dievčatá zomrú. Všetky spáchajú samovraždu a odštartuje to len 13-ročná Cecilia, najmladšia z dcér.
~
"Od Ceciliinej samovraždy sa Lisbonovci nevedeli dočkať noci, keď si ľahnú spať a zabudnú na seba."
~
Touto rúškom tajomstva pohladenou drámou ma navňadila nedávno dočítaná "Piknik pri Hanging rock". Atmosféra pripomínajúca dni zaliate hmlou a nešťastím, k tomu "knedlik v krku", je tu celkom podobná a tak som hneď vedela, čo si musím konečne prečítať (môžem tieto knižné podsúvačky). :)
•
Vravelo sa, že ich silno veriaca matka nosila v sebe smútok, ktorý jej dcéry podedili. Ich priam zasneno-melancholické vznášanie sa chodbami školy, kde učil aj sám pán otec. Stále všade spolu a tak niet divu, že sa im chlapci báli prihovoriť, natož ich pozvať na rande. Celé dni o nich mládenci iba snívali, tajne ich pozorovali a po večeroch špehovali spoza kríkov pred ich domom (časom sa odvahou dostali až pred okná). Aj samotný príbeh nám rozpráva jeden z nich a za všetkých. Sused v strednom veku, ktorý mal pre ne ako teenager veľkú slabosť (ako väčšina). Priťahovala ho ich tajomnosť, nedosiahnuteľnosť, krása a umelo vysnívaná jedinečnosť. Tiež vôňa, ktorú nikdy necítil a jemnosť pokožky, ktorú nikdy nepohladil. Všetci chlapci verili, že sú presne také, ako si o nich medzi sebou rozprávali.
~
"Boli nízke, v džínsach mali oblé zadky a ich bucľaté líca naznačovali nežný chrbát. Vždy, keď sme ich zazreli, ich tváre vyzerali necudne nahé, akoby sme boli zvyknutí na ženy v závojoch. Nikto nechápal, ako mohli Lisbonovci splodiť také krásne deti. Jedine voči čomu ste mohli mať výhrady bol ich spoločný čŕt - krivé zuby."
~
•
Lisbonovky boli ako hocijaké iné dievčatá. To iba vďaka prísnej rodičovskej výchove, ktorá zakazovala rock'n'roll, randenie s chlapcami a trávenie voľného času vonku, nezapadali medzi normálne dievčatá. Neboli ako ich spolužiaci - voľné. Boli ako vzácni a tichí, takmer priehľadní anjeli. Nikto im nevidel do duší a nikto netušil, čo dievčatá chystajú, k čomu boli nepriamo a nevedomky donútené.
~
"Zistili sme, že dievčatá sú naše dvojčatá, že spolu jestvujeme v priestore ako zvieratá s rovnakou kožou, a ony o nás vedia všetko, zatiaľ čo my sa v nich nevyznáme vôbec. A napokon sme prišli na to, že dievčatá su zamaskované ženy a rozumejú láske, ba aj smrti, a našou úlohou je len vytvárať šum, ktorý ich zrejme fascinuje."
~
•
Kniha je veľmi zaujímavo a pútavo napísaná, ale myslím, že nebude pre každého. Napísaná štýlom prežitých situácií a miestami už vyblednutými spomienkami. Vám to však nevadí, lebo neviete ako, ale plávate spolu s nádherne melancholickým románom až na jeho samotný koniec. Tak, ako film pôsobí zvláštne, smutno až divne, taká je aj kniha. Film mi po rokoch vyšumel z hlavy. Ostal iba trpko-horký pocit, ktorý mi kniha oživila. Každý detail je citlivo opísaný a že mi tie emotívne a srdce lámajúce monológy sadli ako riť na šerbeľ.

Kvetnaté spomienky chlapcov-susedov nám nedávajú na výber. Buď im veríte alebo nechápete, kam to všetko speje. Človek by si myslel, že je to celé o sestrách, ktorým pristrihli krídla vo vlastnom dome, ktorý sa im stal väzením, a že práve preto sa im už ďalej nechcelo žiť, ale to nie je dušou knihy. Najhlbšou podstatou tohto románu sú oné spomienky na ne (trošku pripomínajúce policajný spis) a akési ich zliepanie do kopy, ktoré by nám malo dať odpovede na otázky. Čo však považujeme za postačujúcu odpoveď? Ak budeme pozorne čítať, tak zistíme, že odpoveďou je vlastne celý román (opisy prežitých chvíľ, sny a nádeje, ale aj domnienky, ktoré vytvárajú celok).
•
Nikdy sme sa nedozvedeli, čo sa dialo za dverami domu Lisbonových. Nepoznáme myseľ žiadnej z 5-tich sestier a tak nám nič iné neostáva, ako sa zmieriť s tým, ako je príbeh napísaný. Za mňa je to v tomto zmysle dokonalé dielo.
•
Nemám žiadne výhrady a prijímam koniec taký, aký je, pretože naozaj nemám na výber. Podvolila som sa inteligentne svojskému, nie práve najľahšiemu, ale za to nádhernému štýlu a čítanie bolo pre mňa kvalitným, miestami záhadným a dych berúcim zážitkom.
~
"Milovať sa na streche bolo výstredné v každom ročnom období, ale súložiť tam v zime svedčilo o poruche, o zúfalstve a o sebadeštrukcii, značne presahujúcej akúkoľvek rozkoš, čo sa dala ukoristiť pod slziacimi stromami. Hoci niektorí z nás vnímali Lux ako prírodný živel odolný voči chladu, ako ľadovú bohyňu, ktorú stvorila sama zima, väčšina z nás vedela, že riskuje smrť z podchladenia - alebo sa o ňu priamo pokúša."
~
•
Vieme, čo bolo spúšťačom. Vieme, čo ich trápilo a tiež vieme, že v tak mladom veku sa nedá "hniť zaživa". Utiahli sa, klesali na duchu - celá rodina, ba aj celá ulica a stredná vrstva obyvateľstva Ameriky v ...-tých rokoch. Chuť provokovať sa vyparila. Posledné výkriky o pomoc tiež. Posttraumatická stresová porucha si berie svoje obete. Niekedy hneď a niekedy do roka a do dňa.
~
"Vedeli sme, že Cecilia sa zabila, lebo nikam nezapadala, pretože ju volalo záhrobie, a vedeli sme, že keď jej sestry zostali opustené, aj ony začuli to volanie. No hoci tu vyslovujeme tieto závery, cítime, ako nám sťahuje hrdlo, lebo sú aj nie sú pravdivé. ... Zabili sa pre naše umierajúce lesy.. pre nemožnosť nájsť lásku, ktorou nikto z nás nemohol byť. Útrapy, čo ich sužovali, napokon vypovedali o prostom odmietnutí prijať svet, aký dostávali, svet plný nedostatkov."
~
•
Na záver už len skromne: pozrela som si opäť film, lebo takto to mám rada a teda poviem vám, nič mu nechýba a je dokonalý, ako sama kniha. Doslova ju často cituje a pridržiava sa jej (vhodne teda pre tých, ktorí nechcú čítať knihu).

Odporúčam všetkými nervovými zakončeniami v/na tele!

Zvlastna

Strasne som sa tesila na tuto knihu, dobre sa cita , stale cakate ktora bude dalsia cely cas som bola v napati ako to skonci ale koniec bol prekvapujuci...

Názor čitateľa

po tejto knihe som dlho túžila, pretože ma zaujal popis a bola som veľmi zvedavá na príbeh. ale keď som ju prečítala, tak som bola trochu sklamaná. kniha bola veľmi zaujímavá, to nepochybne. hlavne kvôli tomu, že príbeh je rozprávaný z pohľadu chlapcov-susedov a nie priamo dievčat. no práve vďaka tomu nedostaneme odpovede na mnohé otázky. ten koniec ma skutočne sklamal. ale kniha sa rozhodne líši v mnohom od iných a nechá čítateľa o príbehu rozmýšľať ešte dlho po dočítaní.

Názor čitateľa

Zaujimave citanie, hned som si pustila aj film s Kirsten Dunst v role Lux, ale to uz nebolo "ono". Cely cas som si pri citani kladla otazku, preco to tie dievcata urobili, no na konci som nebola o nic mudrejsia. Nebyt tych prisernych chyb v preklade, dala by som vyssie hodnotenie. Mam pocit, ze to po prekladatelovi nikto necital, lebo vela viet ani nedavalo v slovencine zmysel. Je to skoda, no no no Slovart!

Neobvyklá kniha, prekvapujúco krásna

Na 1. pohľad niečo ako detektívka. Na 2. pohľad chladná výpoveď chlapcov z predmestia o úpadku rodiny Lisbonovcov - o smrti ich dievčat. Na začítanie? Krásne napísané rozprávanie a úvahy už dospelých mužov v strednom veku, ktorým do smrti zostali v mysliach 4 krásne lisbonovské dievčatá i ich 5. sestra z radu vystŕčajúca Cecília, ktorá položila základný kameň lisbonovskej tragédie. Málo opisov, čo ocenia mnohý čitatelia, príbehovosť a tajomnosť, kde Vám autor ani na sekundu nedovolí nerozmýšľať nad príčinou ich samovrážd. Posledné stránky som čítala až do najneskoršej noci, ani som nedýchala a záver, ktorý ma na začiatku sklamal, ma vlastne ohúril, pretože sa nikdy nedozvieme, ako to naozaj bolo. Zostáva len mnoho dohadov a teórií... Krásna knižka

Vydavateľstvo Slovart

Vydavateľstvo Slovart pôsobí na slovenskom knižnom trhu od roku 1991. Od začiatku sa snaží prinášať čitateľom knihy, v ktorých rovnako dôležitú úlohu zohráva obsah i forma, teda v ktorých sa kvalitný a náročný obsah spája s polygraficky i výtvarne bezchybnou formou. Prináša na knižný trh hodnotné knihy popredných slovenských i svetových spisovateľov, monografie špičkových výtvarných umelcov i modernú literatúru pre deti a mládež. Nechce sa stať najväčším vydavateľstvom na Slovensku, no chce byť vydavateľstvom najlepších kníh.

Vydavateľstvo vzniklo roku 1991 ako dcérska spoločnosť „účastinnej spoločnosti pre zahraničný obchod Slovart“, ktorá existovala od roku 1970. V čase vzniku sa vydavateľstvo zameriavalo na vývoz kníh do zahraničia, neskôr postupne na vydávanie kníh v slovenčine a češtine.

Pri knihách človek vopred nevie, čo to všetko prinesie. Vo vydavateľstve Slovart však pracujú ľudia, ktorí majú radi knižky, preto si vyberajú podľa toho, čo pokladajú za dobré a samozrejme, že pritom ešte uvažujú aj o tom, čo si kúpi niekto iný.

A na ktorú knihu sú vo vydavateľstve Slovart najviac hrdí ?

"Určite tých kníh, na ktoré sme právom hrdí, bude dosť za viac ako 25 rokov fungovania vydavateľstva. Pre vydavateľstvo je najkrajší moment vymyslieť si knihu, nájsť na ňu správnych autorov, dať jej dokonalú formu, a potom zožať s knihou úspech. To je zhmotnenie vydavateľského remesla."

Obchodný názov: Vydavateľstvo SLOVART, s.r.o.

Adresa: Bojnická 10; 831 04 Bratislava; Slovenská republika

E-mail: slovart@slovart.sk

10,00 €

Beletria

Náučná a odborná

Deti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchárky

Učebnice a slovníky

Náboženstvo a ezoterika

Mapy a cestovanie

Cudzojazyčná literatúra

Top autori

Top série

Darčekové poukážky

Čítačky e-kníh

Vecičky od Martinusu

Káva, čaj a pochutiny

Hrnčeky a fľaše

Papiernictvo

Zápisníky a kalendáre

Hudba

LP platne

Puzzle

Smrť panien
Čítaná

Ďalšie čítané knihy

9,00 €

Čítané knihy nám môžete poslať aj vy!

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu alebo škodlivý obsah

Hodnotenia

Recenzie Martinusákov

Recenzie čitateľov

Vydavateľstvo Slovart

Smrť panien Čítaná

Ďalšie čítané knihy

9,00 €

Čítané knihy nám môžete poslať aj vy!

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu alebo škodlivý obsah

Hodnotenia

Recenzie čitateľov

Vydavateľstvo Slovart

Poznáte nový čitateľský profil?

Sledovať titul

Zaujíma ma

Vo formáte

Smrť panien
Čítaná