danmen

17

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
O mne

literatúra, cestovanie, fotografovanie, klasická hudba

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
O mne

literatúra, cestovanie, fotografovanie, klasická hudba

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Zobraziť viac

Moje srdcovky

Moje odznaky

2022
2021
2022
2021
2020
2019
2018
2017
2016
2014
Zobraziť viac

Moje aktivity

17
17

Danuša Meňhartová napísala recenziu

14.06.2022 15:21

Na detektívkach Dicka Francisa som "vyrástla". Knihu Expert som čítala pred pár rokmi, ale znovu som po nej siahla. A možno nie naposledy. Opäť sa mi potvrdilo, že mi vyhovuje klasická detektívka. V tomto prípade môže navyše čitateľ získať informácie o whisky a víne. Hlavnou postavou nie je v tomto prípade jazdec a ani človek úzko spojený s dostihmi. Dej má spád a má množstvo zaujímavých postáv.

Čítať viac

17
17

Danuša Meňhartová napísala recenziu

06.06.2022 16:55

Vydavateľstvo Boldwood Books vzniklo v roku 2019 a na svojej stránke uvádza, že vydávajú to najlepšie z komerčnej beletrie. O autorke Judy Leigh píše, že podľa USA Today (druhého najpredávanejšieho amerického denníka) je najpredávanejšou autorkou kníh "Sieť starých dievčat a päť francúzskych sliepok" a nestorkou ženského žánru "nikdy nie je neskoro". Nuž - neviem. Keď som akokoľvek hľadala čo len jednu ženu, ktorú som osobne stretla alebo poznám, akosi som sa nestretla so ženou (ženami) nad 60 rokov, ktoré by sa dokázali tak "odviazať", ako autorkiných päť anglických 70+, v Paríži. Tým nemyslím len slovenské ženy. Na parížsky večer na rozlúčku so slobodou v školskej minisukni, s vrkôčikmi na hlave a tancovaním na stoličke moja predstavivosť nestačila. Prvýkrát som túto knihu nedočítala. "Zasekávala" som sa na rozšafnom popíjaní v bare, tetovaní, ..., no čítanie som vzdala až pri vstupe do parížskeho klubu transexuálov, kam išlo päť 70+ na rozlúčku so slobodou. Na druhýkrát som knihu prečítala do konca. Príbeh Babskej jazdy má aj mnoho pozitívnych motívov - akvaerobik, behanie, cestovanie. Dokonca aj príbehy žien sú v mnohom reálne, hoci v inej knihe tak reálne predvídateľné. Ale aj "nikdy nie je neskoro" má svoje obmedzenia. No možno len nemám skúsenosti alebo fantáziu.

Čítať viac

17
17

Danuša Meňhartová napísala recenziu

01.06.2022 06:53

V Poďakovaní tejto knihy som našla poznámku 36 CBA - Christian Trade Association - The Association for Christian Retail - organizácia podporujúca kresťanskú literatúru. Toto by, podľa mňa, malo byť uvedené v anotácii knihy. Aby čitateľ, ktorý si ešte dostatočne nezapísal do hlavy, že vydavateľstvo i527.net (kdedobrovíťazí) vydáva detektívky s výrazným textom viazaným na kresťanstvo. A táto kniha "vytŕča z davu" (citát z knihy) podľa USA Today "pikantným prvkom romance". Ďalej je v úvode Poďakovania uvedené: "Dani vo svojich príbehoch spája napínavé čítanie trileru dvíhajúce adrenalín s príchuťou romance so šťastným koncom." Musím si nad počítač dať tabuľku - nekupovať knihu z vydavateľstva i527.net. Na mňa je príliš silná káva, ak autorka cez svoje postavy takmer na každej druhej strane komunikuje s Bohom, ďakuje mu, prosí ho o pomoc, stavia ho na 1. pozíciu v živote postavy, ... , do toho autorka zmotá vnútorné monológy, čo si hlavná postava musí zakázať (aké konanie, aké myšlienky). Ďalšia žena, ktorej jeden deň zavraždia manžela a je autorka opísuje jej hlboký žiaľ, na druhý deň pomáha priateľke ujsť za hľadaním skutočností so slovami: "Čauko, dievča. Takže, kam ideme?" Knihy z vydavateľstiev argo, metafora, lingea, slovart, ... mi takéto prekvapenie, v ktorom preskakujem celé strany (na zakončenie som predsa len bola zvedavá), väčšinou nepripraví.

Čítať viac

17
17

Danuša Meňhartová napísala recenziu

30.05.2022 12:52

Indicko-britská autorka Piu Marie Eatwell žije aj v Paríži. To je jeden z dôvodov, prečo som knihu Žaby se přece jedí čítala s dôverou. Že vie, o čom píše. Autorka veľmi zaujímavým spôsobom približuje čitateľovi štyridsaťpäť mýtov o Francúzsku. Okrem dobrého štýlu oceňujem, že dokázala spojiť množstvo faktov a informácií s vtipnými a výstižnými príbehmi, ktoré sa viažu k daným mýtom. Po dlhom čase som opäť čítala dobrú knihu.

Čítať viac

17
17

Danuša Meňhartová napísala recenziu

27.05.2022 21:34

Najskôr som čítala knihu tejto autorky z roku 2020, potom 2021 a nakoniec 2019. Čítam v čítačke, preto píšem o percentách. Po 30 percentách som začala text preskakovať a po 44 percentách som definitívne skončila. Obe dejové línie sú prekombinované. V období z 2. svetovej vojny som sa prestala orientovať v tom, či čítam fikciu histórie, alebo červenú knihovňu, alebo pokus o romantiku, alebo priam detektívku. Ani dej z roku 2015 na tom nebol o nič lepšie. Vo všetkom nevypovedané myšlienky, názory, tajomstvá a netajomstvá. Hľadanie a nehľadanie minulosti a ešte staršej minulosti. Po prečítaní knihy Dům na Riviéře je pre mňa tento "príbeh" viac ako banálny.

Čítať viac

17
17

Danuša Meňhartová napísala recenziu

26.05.2022 23:27

1, 2 alebo 3 hviezdičky? To je otázka! Výtvarné prejavy hlavnej postavy sú viac ako úsmevné - kreslené ceruzkou, poskladané na čo najmenšie kúsočky - a nakoniec to vedie k samostatnej výstave. Nemecká autorka Lotte Römer si však našťastie zvolila aspoň pekné prostredie a zaujímavé aktivity (v ktorých sa aj takmer stratili preerotizované pasáže (rozumej pasáže za účelom zvýšenia predajnosti) záujmy a postoje u väčšiny postáv. Výsledok - celkom príjemná oddychová knižka, po ktorej som siahla po pár knihách s témou 2. svetovej vojny a po pár "klasických" detektívkach. Splnila svoj účel - nič viac som od nej nečakala. Oddych od ťaživejších tém, gúglenie a hľadanie ubytovania v gardskom okolí. Len tie opisy kreslenia sú naozaj viac než úsmevné (možno si niektorí budú klopkať aj na čelo).

Čítať viac

17
17

Danuša Meňhartová napísala recenziu

24.05.2022 15:36

Austrálska autorka Natasha Lester na svojej stránke uvádza: "Historickú fikciu som začala písať v roku 2016. Spája v sebe moju vášeň pre históriu, výskum, cestovanie, módu a písanie príbehov žien, ktoré razili cestu." Dům na Riviéře je druhou knihou tejto autorky, ktorú som čítala. Zaujala ma. Je v nej história, cestovanie, móda a zobrazuje v nej aj odvahu žien v tragickom období. Strieda v nej dve časové línie - obdobie 2. svetovej vojny a obdobie o 80 rokov neskôr. V roku 2014 vznikol dokumentárny film Muž, ktorý zachránil Louvre. Aj Natasha Lester vo svojej knihe píše aj o skutočných ľuďoch, ktorý sa na záchrane umeleckých diel podieľali. Opäť (tak ako v knihe Skříň plná Diora) zozbierala množstvo materiálu z obdobia 2. svetovej vojny, pričom dokázala prepojiť skutočné a fiktívne postavy. Pred čitateľa/čitateľku stavia ľudské tragédie, ľudské odhodlanie, zradu, lásku, do pútavej čitateľskej formy. Ale myslím si, že mnohých z čítajúcich bude inšpirovať k tomu, aby sa pokúsili nájsť si informácie o udalostiach spojených so záchranou francúzskeho umenia, o ktorých autorka píše.

Čítať viac

17
17

Danuša Meňhartová napísala recenziu

21.05.2022 15:06

Prvýkrát som knihu Rozsudok ulice (slovart) čítala pred 6-7 rokmi. V súčasnosti na netflixe beží seriál Advokát, z väčšej časti spracovaný na základe tejto knihy. Už po prvej časti 10-dielnej série pod názvom Zpátky v sedle som po rokoch opäť siahla po tejto knihe (knižka, je knižka a bola som zvedavá, aký bude koniec). Nebola som sklamaná. M. Connelly vie napísať napínavú knihu aj zo súdnej siene, pričom príbeh stavia predovšetkým na advokátovi M. Hellerovi. Autor, podobne ako pri "boschovkách", nestavia príbeh na výdobytkoch vedy a techniky, ale na klasickej práci zbierania materiálu, intuícii a spájaní súvislostí na základe vedomostí a skúseností.

Čítať viac

17
17

Danuša Meňhartová napísala recenziu

19.05.2022 00:41

Autorku Sophie Villard zaujal spôsob života, okruh myslenia a správania hlavnej postavy tejto knihy. Je zaujímavé dozvedieť sa o živote umelcov počas 2. svetovej vojny. Ale nevedela som si knihu vychutnávať. Hoci v nej boli zaujímavé informácie o mnohých významných umelcoch toho obdobia. Prednedávom som videla film podľa autobiogafickej knihy od autora Josepha Joffa. Ide o dve neporovnateľné knihy. U Joffa ide o holé prežitie každého dňa. U Villardovej ide o čo najpríjemnjšie prežitia času vo Francúzsku, kým sa Guggenhaimovcom nepodarí odletieť do New Yorku v malom luxusnom lietadle (otočné kreslá, nápoje, ...) V poslednom čase vydavatelia vydali pomerne veľa lepších a aj veľa horších príbehov o tejto desivej dobe. Aspoň mne sa vždy zdala táto doba desivá a vždy sa mi bude zdať desivá. Preto čítanie tejto knihy ma znechucovalo. Možno je to spôsobené aj tým, že zbierku diel vystavených v malom múzeu v Benátkach v budove ležiacej na Canal Grande, som asi nepochopila - nenechala vo mne pečiatku. Nezaujala ma. Videla som oveľa zaujímavejšie expozície a sú expozície, do ktorých sa rada vraciam. V benátskom "Guggenheime" som bola len raz. Ako som vnímala hlavnú postavu PG? Ako samoľúbeho, do seba zahľadeného, prekomplikovaného "fracka", ktorý má k dispozícii množstvo peňazí. Sama postava v časti knihy rozmýšľa na tým, či je frivolná. Ako pôsobila svojím konaním a prístupom k životu na mňa? Sebastredná, rozmaznaná, sebapresadzujúca, zakomplexovná, teatrálna, extravagantná ktorá potrebuje na seba za každú cenu upútavať a neustále má potrebu presadzovať svoj názor a svoje postoje. Svojimi názormi, svojimi vzťahmi k vyznávaniu hodnôt, svojimi vzťahmi k mužom i ženám. Sedieť na terase v Paríži a popíjať v kruhu "bohémskych" priateľov šampanské a pritom hľadieť na unikajúcu rodinu s troma malými deťmi a 80-ročnou nevládnou babkou, A PG len "odvrátila zrak a rychle do sebe obrátila skleničku" (a takýchto motívov je v knihe opísaných viac než dosť) - toto zachytenie "deja" bola pre mňa silná káva. Hľadanie vhodného ubytovania (samozrejme, že luxusného, blízko mora a množstvom prírody) počas čakania na doklady a odlet do Ameriky - to sú paradoxy doby a paradoxy spôsobené peniazmi. Tých pár viet, podľa ktorých sa hlavná postava zaoberala aj vážnejšími témami alebo otázkami, bolo v celom kontexte knihy viac ako paradoxných a nedôveryhodných. Aspoň pre Európu 20. storočia.
Zopár citátov: "To ale nevadí. Ode dneška si přestane kupovat nové šaty, nebude tak často chodit do restaurací." "Pro dnešek svou práci odvedla a může odpočívat. Nekoupila jen jeden obraz, ale hned tři. Tři obrazy od Dalího!" "Hostinský musel pro zaprášenou láhev dojít až do nejhlubšího sklepa, protože tu už celé měsíce nikdo neměl chuť nic slavit." (samozrejme okrem PG a jej umeleckých priateľov).

Čítať viac

17
17

Danuša Meňhartová napísala recenziu

13.05.2022 22:01

Na jeden dych. Po prečítaní Hodiny duchov mám pocit, že je to jedna z najlepších konelyoviek. Autor opäť postavil príbeh na “klasickom” vyšetrovaní, bez nadmerného využívania IT. Bez nadmernej a detailnej prezentácie násilia. Jeho vykreslenie rôznorodých charakterov jednotlivých postáv korešponduje s dobou, ktorú žijeme. Úsmevná (aspoň pre mňa) bola pasáž o “funkčnom” použití elektromobilov v práci polície. Pri čítaní poďakovania ma napadla myšlienka, či nejde o rozlúčku s čitateľmi. Sebecky dúfam, že nie, pretože detektívky M. Connellyho patria od jeho “objavenia” sa na našom (alebo českom) trhu k mojim najobľúbenejším v tomto žánre.

Čítať viac

„Byť výnimočný je najlepší spôsob, ako byť iný.“