Na život a na smrť Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Ako starí Sparťania, ktorých je hŕstka proti davu.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
2023
2022
2022
2021
2024
2023
2022
2021
Moje čitateľské kolekcie
Na život a na smrť Moje aktivity
Wishlist plný kníh je znakom cieľavedomého knihomoľa! Alebo pomaly píšucich autorov (pozdravujeme Georgea R.R. Martina) :-)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Táto kniha mi zodpovedala prečo som stratil pamäť po znásilnení, ale spomenul som si ešte na horšie veci. Na môj predaj, keď som mal 5 rokov. Po prečítaní vety, že ho otec predal iba za 9 dolárov miestnym pedofilom, sa mi niečo začalo mariť. Začal som pátrať a spomenul som si po 31 rokoch na seba. Hlavne vďaka fotkám, ktoré mi z pedofilom ostali. Jeho, žena mi vždy dávala biely prášok do vody. Viac v profile na konci.
Klamať, tajiť, zatajovať a radšej neukazovať ľuďom pravdu. Žijeme v sne, v nevedomosti, v presvedčení, že sa nám nič také absolútne nemôže ani nemohlo stať. Túto knihu by mal čítať každý!
Je to jedna z najlepších kníh, pretože mi poskytla odpovede čo sa mi v detstve stalo a prečo! Neuveril som, že takýto živočích môže existovať aj v mojej blízkosti. A už vôbec nie tomu, že na takéto zviera môžem natrafiť už v detstve a byť jeho korisť, bezbranná hračka na pobavenie. Zatiaľ čo jeho chráni a motivuje beztrestnosť, čo si plne uvedomuje. Naivne mäkký systém je výsmechom obetiam! Sériové vraždy a brutálne týrania sú všade, bez ohľadu na kultúru, režim či náboženstvo.
Človek sa líši od zvierat tým, že je vrach. Je jediným primátom, ktorý zabíja a týra príslušníkov svojho druhu bez biologického, alebo ekonomického dôvodu a cíti pri tom uspokojenie. Deštruktívnosť je výhradne ľudská záležitosť. U zvierat deštruktívne naprogramovanie chýba. U 90% uväznených bola diagnostikována minimálne jedna duševná porucha.
Už v 8 rokoch Edward Caroll Cole, naplánoval svoju prvú vraždu a svojho spolužiaka utopil.
Adolf Morales v 14 rokoch znásilnil dievča a zaživa jej odrezal prsníky, lebo ho zosmiešnila pred rovesníkmi.
Mary Flora Bellová zavraždila dvoch chlapcov, keď mala 10 rokov.
Angelo Buono sa v 10 rokoch pokúsil znásilniť vlastnú matku.
Naopak Ray Copeland svoju prvú sériu vrážd začal až vo veku 73 rokov.
Pre obeť sexuálneho násila je typické, že v krátkom časovom odstupe zabudne na niektoré, alebo na všetky myšlienky zneužitia, ale po dlhšom čase si obeť znovu všetky myšlienky vybavuje. Nastáva popieranie reality, mne sa to nemôže stať a myšlienkové skreslenie. Obeť si vykresľuje páchateľa v pozitívnom svetle. O znásilnení už nevie. Niektoré znásilnenia sa skončili vraždou iba pre prílišnú obranu obete. Vytesnenie je to odsun nežiadúcich myšlienkových obsahov do nevedomia. Spomienky sú vytesnané tak, že sa vedomie ku nim už nedostane. Je to kritický obranný mechanizmus, ktorý ma každý z nás. Obeť získava späť kontrolu nad svojim životom.
Násilné a vražebné správanie sa často vyskytuje už v piatom roku života jedinca a je výsledkom rodičovskej krutosti a zanedbávania.
Významná väčšina sadistických sexiálnych vrahov sú belosi. Mnohí z nich majú záujem o zbrane, nacizmus či čiernu mágiu. Pracujú napríklad ako mäsiari. Sila nie je jediným nástrojom získania dominancie či zneškodnenia obete. Sériové vraždy sú aj ženskou záležitosťou. V kategórii sériových vrážd tvoria ženy 14,2%. V 80% prípadov ide o otravu jedlom u obetí, ktoré pozná a ma k nim citový vzťah. Zriedkakedy vraždí vonku. Sériovými vrahmi sú okrem žien aj ľudia tmavej pleti, tranzvestiti a ľudia, ktorí majú rodiny a vysoký spoločenský status. Viacerí sérioví vrahovia obľubujú prácu v mäsiarstve. Páchatelia, ktorí mali sexuálne delikty voči deťom, bolo v čase činu 48% z nich ženatých! Napriek tomu, že boli ženatí sa stali agresormi sexuálneho týrania detí!
Ľudia už nebudú nikdy tak prispôsobiví ako v detstve. Snívajú o podrobení si slabšieho, o krvi, o smrti a zničení čohokoľvek, čo im nebolo dopriate. Dieťa sa lepšie vyrovnáva s násilím svojich rodičov, keď nájde vysvetlenie ich násilia tým, že uverí tomu, že si to zaslúži.
Obete využívajú copingovú stratégiu. 56% páchateľov priznalo násilie na zvieratách spáchané v detstve. Sérioví vrahovia používajú identické formy týrania svojich obetí, aké v detstve vyskúšali na zvieratách.
56% žien sa po znásilnení pokúsi o samovraždu! Až 70% žien, ktoré sa pokúsili o samovraždu opakovane bolo zneužitých v detstve.
25% chlapcov zneužitých ženou v detstve sú homosexuáli.
56% chlapcov, ktorí boli zneužití mužským páchateľom v detstve sú homosexuáli.
43% prípadov sériových vrahov, boli zneužívaní v detstve.
Niektorí, ktorí su týraní a poslušní pred svojim predátorom, zároveň majú svoje vlastné obete, ktoré sú im podriadené a ktoré týrajú.
Pyrofília je, keď oheň vyvoláva sexuálne vzrušenie.
Pyrománia, ako súčasť materiálneho deštruktivizmu sa vyskytuje v 56% prípadoch sériových vrahov.
U brutálne agresívnych vrahov sa často vyskytuje enuresis, pomočovanie cez deň, alebo v noci. Enuresis má až 68% prípadov sériových vrahov.
Denné snenie má až 82% sériových vrahov. Fantázie plné smrti a násilia do ktorých umiesťnovali konkrétne osoby prežívali už medzi 5 až 8 rokom života a sú celoživotné.
Indikátory a prediktory správania: Od 18 roku života chronické klamanie u 59%, kompulzívna masturbácia 53% a tulátstvo 55% od 5 až 12 rokov.
Thanafolitná inklinácia, fascinácia smrťou začína od 4 až 6 roku života. Dieťa si predstavuje bodanie nožom, zbrane a chce, aby ostatné deti hrali, že sú mŕtve. Prediktorom je ranné stretnutie so smrťou možné nanásledky sú nočné mory a denné snenie. Psychopatickú poruchu má v celosvetovom priemere 6 až 9% populácie. Antisociálnu poruchu osobnosti má až 90% sériových vrahov.
Patológia rodí a vytvára zas len patológiu. Muži s antisociálnou poruchou majú výrazne utĺmenú činnosť mozgovej kôry v pravom čelnom laloku.
PS: Napriek vysvetleniu v tejto knihe a u niektorých aj nameranému vysokému IQ, mi ich myseľ príde hlúpa dogmatizovaná a proti prírode. Sú to dokazovači svojich sračiek v hlave. Na tom nie je nič múdre a ani dobré. Kopírujú zlo, alebo sa zlými narodili. Chlapca v 8 rokoch znásilňovali viacerí muži a on začne neskôr znásilňovať a vraždiť malé dievčatká. Vraj preto, že on prišiel o panenstvo už v ôsmych. Je to pomsta? Ale komu?
Autor v knihe spomínal, že mu terapeutka pomohla obnoviť si spomienky na znásilnenie, aby zistila jeho príčinu depresie. Tomu neverím, to nie sú jeho spomienky, pomyslel som si a čítal som ďalej. Po prečítaní vety: „Keď mu terapeutka pomohla obnoviť pamäť po znásilnení“, sa mi zjavil útržok mojej zahmlenej spomienky, ako nevinná detská hra, pokus o sex. Z tej spomienky som dokonca nemal žiadny zlý pocit! Ale ani z ďaleka to nebola hra a ani zďaleka to nebolo dobrovoľné a nešlo o pokus!!! Po skúmaní pocitov a vyšetrovaní samého seba sa mi veľmi živé a extrémne bolestivé spomienky vrátili a pocity za zmenili. Čakal som na moju popravu počas bolestivého znásilňovania. Môj 11 ročný mozog sa rozhodol vymazať si pamäť a poprieť realitu, aby sa z toho nezrútil. Stratu pamäti mohol taktiež spôsobiť extrémny nedostakok kyslíka.
Po 25 rokoch som sa rozpamätal na moje znásilnenie a dusenie s cieľom zabiť ma, ktoré som takmer neprežil, keď som mal 11 rokov. Z môjho zadku po zatlačení striekala krv a ja som nevedel prečo. Moje zadusenie prerušila v posledných sekundách páchateľova sestra. Páchateľ bol v beztrestnom veku a chcel to využiť. Vraj sa musí poponáhľať, kým je ešte beztrestný!
Keďže som našiel príčinu môjho nešťastia, táto bolesť sa stala mojim palivom na zmenu môjho života.
Táto kniha mi pomohla rozpamätať sa, preto ju musím vyzdvihnúť na knihu všetkých kníh. Aj keď nesúhlasím s názormi v tejto knihe, že depresia je vážna choroba. Stačí sa len rozpamätať a máte paliva koľko len chcete. Podľa mňa je depresia prirodzená reakcia a prílišná adaptácia na chorú spoločnosť!! Depresiou trpia optimisti, ktorí už nedokážu byť optimistami. Byť dobre adaptovaný na chorú spoločnosť nie je meradlom zdravia. Autor túži po smrti, ale nakoľko žije pre názor druhých, snažil sa nakaziť HIDS, neúspešne. Na konci knihy spomínal, že sa mu depresia stále vracia. Lieči sa na ňu už vyše 20 rokov s troma druhmi antidepresív. Jeho otec vlastní farmaceutickú firmu na výrobu antidepresív.
Túto knihu už viac nepotrebujem, pretože po rozpamätaní sa som zistil, že žiadnu depresiu nemám!!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Viete, kto naozaj ste a čo dokážete? Málokto pozná ten pocit, aké je to byť úplne na dne. Ak sa narodíte do neustáleho kolotoča bolestí a teroru, viete, že to nie je správne. Keď dostávate výprask pravidelne, nádej postupne vyprchá. Bežný deň je lekciou prežitia a vy ste lovná zver. Uveríte, že ste nula a uviaznete v zóne komfortu a obezity.
Dávid bol navonok dieťa z bohatej rodiny. No len čo susedia zašli a zatvorili dvere, nastalo peklo na zemi! Bitky a ponižovanie bolo na dennom poriadku. Za trest zažíval brutálne zneužívanie, ktoré ho mohlo zabiť. Bola to šialená bolesť. Dávidov otec vlastnil zbrane, privát aj hokejový štadión, kde musel Dávid aj s mamou makať po nociach zadarmo. Jedného dňa si to Dávidov otec rozdával s prostitútkou rovno pred Dávidovou mamou a ona sa mu neodvážila nič povedať.
Keď Dávid omylom spustil alarm, jeho otec na neho mieril zbraňou 2 minúty. Dávid si myslel, že ho otec zastrelí. Dávida mlátil aj jeho o 6 rokov starší brat, ktorý si na ňom vybíjal svoju zlosť.
Keď si Dávidova matka všimla, že Dávidovi tečie krv z ucha, chcela ho odviesť na pohotovoť, ale jej muž jej to prísne zakázal. Vraj nebude platiť za hlúposti. Ona však pridala plyn a dvere sa mu vytrhli z ruky. Doktor jej povedal, že keby prišla neskôr, Dávid by prišiel o sluch. Keď sa vrátila domov, za trest bola zmlátená do bezvedomia. Dávid vtedy na svojho otca zaútočil, ale jeho detské zúrivé päste ho iba pobavili.
Jedného ďna sa Dávidova matka rozhodla ujsť. Ušli do malého rasistického mesta. Dávid tam bol jediný černoch. Týrali ho tam, ale on sa rozhodol nevzdať. Mával ťažké depresie. Na čo som tu? Pýtal sa. Povedal si, že ak sa narodil, aby trpel, nemá zmysel sa tomu vyhýbať. Začal vyhľadávať bolesť, začal byť drsný. Mal 190 cm a 130 kg. Cítil sa, že je na tomto svete úplne sám. Ak človek zažíva priveľa stretnutí so smrťou, vie, že zajtrajšok nemá garantovaný! V tomto posranom svete prichádzame o obrovské množstvo skvelých vecí.
Chcel sa posunúť ďalej, vytvoril si zrkadlo zodpovednosti. Lepil si naň farebné papieriky s cieľmi a každý večer sa za ne zodpovedal.
Pozri sa do zrkadla, nevšímaj si vrásky a povedz si v duchu aj nahlas, akceptujem ťa takého aký si. Mám právo klásť na prvé miesto seba. Nie som sluha druhých. V každom prípade je negativita, ktorú pociťuješ tvojou vnútornou túžbou po zmene! Za svoje ciele preberáš plnú zodpovednosť!
Chcel sa dostať do armády, ale nesmel mať viac ako 86 kg a zložiť vedomostné testy. Mal 3 mesiace na to, aby schudol 50 kg. Na raňajky si dal banán, potom sa učil a brutálne cvičil 6x100, 10 km behu, 3 km plávania. Ak vynechal jeden zhyb, vrátil sa! Povedal si, Goggins! Skratky neexistujú! Potom začal cvičiť všetko odznova. Na večeru mal restovanú zeleninu s kuracími prsami a kôpkou ryže. Po večeri si dal 2 hodiny bicykel. Za dva mesiace schudol 49 kg. Stal sa najlepší z najlepších.
Tak často človek počúva, že je neschopný, až tomu uverí. Naučí vás to robiť pohodlné rozhodnutia, ktoré vás znova zabíjajú! Musíte radikálne zmeniť svoj život!
Dávid mal šancu iba vďaka sebe. Musel poraziť vlastných démonov a tak prijal svoju minulosť a jeho otec je jej súčasťou. Tvrdil, že si bolesť treba vychutnať. Netrénovaný zabehol 160 kilometrový maratón so zlomenými nohami a nechtami, ktoré mu odpadávali od mäsa. Nezastavil, aj keď vedel, že to možno neprežije. Doktori zistili, že od narodenia má dieru na srdci. A on po operácii behal ďalej. Vytvoril si imaginárny pohár s keksami, kde každý keks znamenal nejaký úspech, víťazstvo, alebo prekonanie prekážky. Keď nevládal, vyťahoval si tieto keksy, ktoré mu prepli mozog na víťazstvá.
„Váš život nestojí za figu, lebo okolo seba máte otvorených rasistov či skrývaný systematický rasizmus. Neunikajú vám príležitosti, nezarábate málo a nevysťahovali vás pre neplatenie nájomného, lebo žijete v Amerike, máte mizerného prezidenta, vaši predkovia boli otroci, niektorí ľudia nenávidia imigrantov či židov, obťažujú ženy alebo si myslia, že homosexuáli skončia v pekle. Ak vám niečo z takýchto hlúpostí bráni v skvelom živote, mám pre vás novinku. Brzdíte sa sami! Vzdávate sa namiesto toho, aby ste pritvrdili!“
Dávid Goggins svoje ciele naplnil! Do špeciálnych jednotiek Navy SEALs sa dostal vďaka sparťanskému spôsobu života. A pekelný týždeň absolvoval 3x.
Pri 217 km maratóne sa chcel vzdať aspoň 30 krát, nakoniec získal medajlu za piate miesto. V roku 1999, keď mal 135 kg zabehol 400 metrov. V roku 2007 zabehol 330 kilometrov za 39 hodín. Zúčastnil sa 70 pretekov, kde končil v prvých piatych miestach napriek obrovskej bolesti a zdravotným problémom. Hovoril si, že cieľová páska neexistuje.
Nikdy neviete koho ovplyvníte. Každý týždeň si doprajte jeden celý deň voľna. Vypnite mobil aj počítač, myseľ aj telo by si mali skutočne oddýchnuť. Doprajte si kvalitné jedlo, pitie, čas s rodinou.
Nesmiete dovoliť, aby vám jedno zlyhanie zmarilo celú misiu. Napojte sa na svoju temnotu a prerazte bariéru! Po sedemnástich hodinách bolesti 20.1.2013 okolo tretiej hodiny v noci dosiahol Dávid 4030 zhybov, čo stačilo na nový guinessov rekord.
Zdravotné problémy ani smrteľná posteľ Dávida nezastavili. Zmenil plány, odišiel do dôchodku, stal sa hasičom aj záchranárom a popri tom robí prednášky. Dávid sa rozhodol, že sa nikdy nevzdá, vždy bude prerážať svoje bariéry a vychutnávať si svoju bolesť, ako elitný vojak z najťažším výcvikom na svete!
Držíme s tebou Dávid!
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
„Génius je človek, ktorý dokáže robiť bežné veci, keď všetci okolo neho strácajú hlavu. Napoleon
Nepoznali „mám dosť“. Mať dostatok neznamená príliš málo. Mali sto miliónov, no chceli byť miliardári. Aby získali peniaze, ktoré nemali a nepotrebovali, riskovali všetko čo mali a potrebovali. A to je bláznovstvo. Ak riskujete všetko čo je pre vás dôležité, pre niečo, na čom až tak nezáleží, je to hlúpe. Treba sa naučiť akceptovať „mám dostatok“, aj keď máte menej ako ľudia okolo vás. To isté platí aj pri jedle.
Jediný spôsob ako vyhrať v kasíne je opustiť ho okamžite ako doň vstúpite.
Najťažšia finančná zručnosť je prestať si neustále posúvať mantinely.
Milionári, ktorí zle investovali a prišli o všetko si často siahajú na život. Získať peniaze je jedna vec, ale udržať si ich je už niečo úplne iné. Udržať si peniaze vyžaduje presný opak, skromnosť bez riskovania. Úspech je jedným slovom pežitie. Viac ako mať veľké výnosy je byť finančne nezlomný.
Byť milovaný tými, ktorých chcete milovať, má nevyčísliteľnú hodnotu.
Tá najväčšia skutočná hodnota peňazí je kontrola nad vaším časom. Robiť si čo chcete, kedy chcete, s kým chcete, kde chcete a ako dlho chcete. Je to pre vás neuveriteľným ziskom.
Cesta podnikateľa sa začala, keď mal 22 rokov. Zarábal 1800 dolárov, čo bola minimálna mzda. Nikdy nejedol v reštavrácii, nikdy si nezobral taxík. Jeho mesačné náklady boli 1000 dolárov. To mu stačilo na to, aby mohol odísť z práce a stať sa muzikantom. Potom už nikdy nepracoval a bol slobodný.
Možno si budeš myslieť, že chceš drahé auto, prepychové hodinky a obrovský dom, ale hovorím ti, že to nie je to čo chceš. To čo naozaj chceš, je rešpekt a obdiv od iných ľudí a myslíš si, že drahé veci ti to zabezpečia. Takmer nikdy sa ti to nepodarí - najme nie od tých ľudí u ktorých sa o lásku a obdiv usiluješ. Ľudia neobdivujú teba, ale drahé auto, kde si predstavujú seba!
Niektorí investujú obrovské percento z výplaty na drahé Ferrari, no keď im leasingovka zabaví auto za nezaplatené splátky a oni prídu bez hanby na starej Honde, zistíte, že v skutočnosti neboli bohatí, ale iba priemerne úspešní ľudia. Bohatstvo je to, čo nevidíte.
Speváčka Rihanna pre nadmerné míňanie peňazí takmer zbankrotovala, za čo zažalovala svojho finančného poradcu. Vyvarujte sa preberaniu finančných rád od ľudí, ktorí hrajú inú hru ako vy.
Bohatstvo sú vlastne nahromadené zvyšky, ktoré zostávajú ako rozdiel medzi vaším príjmom a výdajom. Šetrenie je získanie kontroly nad naším časom. Nezbohatneme tým, že zvýšime príjem, ale tým, že znížime množstvo, ktoré potrebujeme.
Skutočné bohatstvo je to, čo sme neminuli.
Koncom roka 1942 sa nemecká tanková jednotka usadila v zálohe na trávnatých plochách mimo mesta. Keď boli tanky zúfalo potrebné v prvých líniách, takmer žiaden z nich nefungoval. Zo 104 tankov bolo funkčných menej ako 20. Počas týždňov nečinnosti zožrali poľné myši izoláciu elektrických systémov. Najsofistikovanejšiu výzbroj porazili myši.
Dokážete si naplánovať každé jedno riziko, okrem vecí, ktoré sú príliš šialené na to, aby vás napadli. Je potrebné šetriť si aj na nepredvídateľné finančné ekvivalenty poľných myší. Väčšina elektrických systémov v lietadlách má svoje zálohy a tieto zálohy majú ešte aj svoje vlastné zálohy. Prúdové lietadlá majú štyri elektrické systémy navyše.
Každý bez výnimky bude eventuálne čeliť obrovským výdavkom, ktoré neočakával. Spravujte svoje peniaze spôsobom, ktorý vám dovolí v noci pokojne spať.
Moji rodičia strávili svoje najlepšie roky žitím len do výšky svojich príjmov a s vysokou mierou úspor. Neposúvame si hranice. Napriek takmer dekáde rastúcich príjmov - u mňa v oblasti financií, u mojej ženy v oblasti zdravotnej starostlivosti sme zostali na rovnakom životnom štandarte, čo posúvalo našu mieru úspor stále vyššie. Každý navýšený dolár sa akumuloval do úspor, do fondu nezávislosti.
Žijeme komforne, iba si neposúvame hranice. To čo nám robí radosť, prechádzky, čítanie, stojí iba málo peniazí. Náš dom je v našom vlastníctve, aj keď každý lepší finančný poradca by vám poradil mať na dom lacnú hupotéku a peniaze investovať do fondov. Šetrenie nám dáva pocit nezávislosti. Momentálne žijeme podstatne nižšie ako do výšky platu. Žijeme v životnom šandarde, ktorý sme si nastavili, keď sme mali 20 rokov.
Šetrite. Jednoducho šetrite. Nepotrebujete špecifický dôvod nato, aby ste šetrili.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Rozchod je jeden z najhorších traumatických zážitokov, ktorý je podobný smrti milovajej osoby. Môže spôsobiť chronickú depresiu, ale aj nenávisť voči všetkým ľuďom.
Rozchod má štyri fázy.
1) Popieranie; partner robí všetko preto, aby vzťah udržal.
2) Explózia pocitov; partner je zúfalý, už nevidí žiadnu možnosť byť šťastným.
3) Preorientovanie; partner sa vzdal myšlienky na návrat a nadväzuje nové kontakty.
4) Nová koncepcia života; parner si vypracuje koncepciu novej lásky a partnerstva.
Veľa ľudí si pred dosiahnutím štvrtej fázy vezme život, alebo utečie do iného vzťahu.
Koniec partnerstva však v skutočnosti predstavuje príležitosť. Až keď sa prestaneme ľutovať a vduchu si povieme: „Ty môžeš niečo spraviť, aby ti bolo lepšie. Nie si bezmocný,“ dokážeme naše zúfalstvo prekonať.
Akceptujte svoje zúfalstvo a smútok pre danú chvíľu. V duchu si hovorte: „Som pripravený prijať svoj smútok. Smiem plakať a byť smutný, pretože som stratil človeka, ktorý bol pre mňa veľmi dôležitý.“
Vyvarujte sa toho, aby ste sa príliš zaoberali svojimi pocitmi na pracovisku. Prerušte myšlienky na partnera, keď prídete do firmy. Povedzte si: „Stop, teraz nie je čas, kedy sa tým budem zaoberať“ - ak je to potrebné aj stokrát denne.
Nájdite si hodinu denne, aby ste vyjadrili svoj smútok plačom a zverili svoje zúfalstvo denníku. Získate kontrolu nad pocitmi.
Napíšte do denníka list svojmu partnerovi, v ktorom sa rozlúčite so všetkým, čo vám dal. „Lúčim sa s...“ Tento list však neodosielajte.
Rozmýšľajte o tom, čo ste od svojho partnera dostali a po čom sa vám teraz veľmi cnie. Viete to získať aj inak? Náklonnosť o ktorú ste prišli hľadajte u iných ľudí. Urobte si zoznam aktivít podľa dôležitosti a začnite tou najdôležitejšou.
Všetky veci, ktoré vám pripomínajú partnera zabaľte do krabice a odližte ju do pivnice, alebo na povalu. Nevyhadzujte ich, neskôr vás to bude asi mrzieť. Ovládnite byt a urobte si z neho vlastnú zvrchovanú ríšu.
Vyhýbajte sa miestam, kde by ste mohli partnera stretnúť aj telefónovaniu s ním. Ak máte samovražebné myšlienky, okamžite kontaktujte psychológa, alebo lekára.
Nesmiete začať zanedbávať svoje telo s tým, že si to zaslúži. Vyhýbajte sa alkoholu, liekom, prejedaniu sa a drogám.
Vaša bolesť vás nepremôže! Môžete bolesť a zúfalstvo vydržať. Žite vždy len pre tento deň.Každý zdravý dospelý človek má v sebe schopnosť žiť sám a byť so sebou spokojný. Ak partner nekoná podľa vaších predstáv, láska sa mení na nenávisť.
Musíte sa naučiť „postačiť sami sebe“. Vypestovať si radosť zo samoty. Hovorte si nahlas: „Som pripravený akceptovať svoju osamelosť.“ Samota je prvým prejavom slobody. Život osamote je na 90 percent úžasný a 10 percent náročný.
Ak vás priatelia zavolajú, v žiadnom prípade to neodrieknite, aj keď sa necítite. Inak to o niečo neskôr oľutujete. Ak budete aj naďalej odmietať pozvania, čoskoro vás už nikto nepozve.
Veľké rozhodnutia odložte na neskôr, teraz ich určujú negatívne pocity. Mohli by ste to neskôr ľutovať.
Naplánujte si vopred denný režim, najmä večery a víkendy. Majte cieľ. Vrhnite sa do takých aktivít, aby ste večer padli na smrť unavení a túžili po pár pokojných minútach. Začnite konať. Túlajte sa mestom, choďte do kina, do knižnice, bicyklujte, upracte si byt. Akákoľvek činnosť je lepšia ako depresia. Ste rovnako dôležitý, či už sami alebo vo dvojici.
Akceptujte svoj strach. Povedzte si: „Som pripravený akceptovať, že sa v tejto chvíli bojím.“
Nemajte pocity viny. Povedzte si: „Za koniec nášho partnerského vzťahu sme zodpovední obaja. Robili sme maximum.“
Naúčte sa vyjadriť svoj hnev a nenávisť spôsobmi, ktoré neublížia vášmu okoliu. Myslite na to, ako svojmu partnerovi nadávate a trestáteho, až kým sa vám neuľaví. Je to rovnako účinné ako skutočnosť. Dostante sa z roly obete.
Povedzte si: „Pre každý problém existuje riešenie a ja ho nájdem.“
Hnev ničí vaše psychické a fyzické zdravie. O koľko lepšie by ste na tom boli, keby ste pracovali na človeku, nad ktorým máte kontrolu - na sebe? Ste sami sebe najlepším priateľom; priateľom, ktorý vás nikdy neopustí.
Pozri sa do zrkadla, nevšímaj si vrásky a povedz si v duchu aj nahlas, akceptujem ťa takého aký si.
Povedz si: Mám právo klásť na prvé miesto seba. Nie som sluha druhých.
Máš právo na lásku ako ktokoľvek iný.
Naším cieľom by malo byť robiť to, čo by sme chceli robiť sami, pretože to považujeme za vhodné pre náš život a ciele.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kedy si bol naozaj šťastný? Keď vedci úmyselne znížili hladinu serotonínu v mozgu u zdravých ľudí, títo ľudia vôbec nevykazovali depresívne stavy. Vedľajšie účinky antidepresív sú sexuálna dysfunkcia, priberanie na hmotnosti a nadmerné potenie. Sex je zdĺhavý a bolestivý. Niektorí ľudia zistili, že po vysadení antidepresív, ktoré brali desaťročia, začal byť pravidelný sex tým najlepším prirodzeným antidepresívom na svete.
Depresia je forma žiaľu, pretože náš život nie je taký, aký by mal byť. Osamelosť vedie k depresii. Váš mozog sa mení podľa toho, ako ho používate.
Je zaražajúce, že všetkým zdravým ľuďom je možné diagnostikovať depresívnu poruchu iba preto, že prežívajú stratu blízkeho príbuzného. Príčinná depresia nie je porucha. Na určenie diagnózy po strate príbuzného sa používa aspoň ročný časový odstup.
Väčšina depresívnych obéznych žien bolo sexuálne zneužitých. Obézne boli v bezpečí, neakraktívne, ale ak schudli, cítili sa opäť ohrozené. Obézni muži pracujúci vo väznici, ktorí výrazne schudli sa cítili viac zraniteľní, lebo nemali rozmery skrine. Stratili sebavedomie a mali pocit, že ich väzni môžu ľahko premôcť. Obezita je v skutočnosti riešenie problému, nie príčina. Obézni nepotrebujú radiť ako schudnúť, vedia to lepšie ako my. Potrebujú, aby niekto pochopil prečo veľa jedia.
Psychologická ujma u dospelého nemusí byť taká extrémna ako násilie v detstve. Dieťa nemá moc možnosti zmeniť prostredie a brániť sa. Dieťa sa stotožní s tým, že je bezmocné, alebo si povie, že si to zaslúži a je to jeho vina. To dieťaťu dodá istý pocit moci, že situáciu riadi.
U paviánov na nízom hierarchickom stupni mali podriadené opice sklonenú hlavu a typické príznaky depresie a rovnakú konšteláciu zmien v mozgu ako u depresívnych ľudí. Paviáni sú vo svojej hierarchii uzatvorené. Potrebujú niekoho na spodku, koho budú biť a ponižovať. Alfa samec mal tie najkrajšie samice a ostatných samcov zaháňal aj v polovici sexu, aby ich nahradil. Podriadený samec si chcel zobrať samicu priamo pri párení alfasamca a ten ho napadol a zranil. No stále sa vracial a skúšal to čoraz častejšie, až kým alfa samec na chvíľku neustúpil. Podriadený samec ho nakoniec napadol a porazil. Porazeného alfasamca potom začala biť a ponižovať celá skupina. Psychológ Paul Gilbert z toho vyvodil záver, že depresia je pre ľudí čiastočne „reakciou podriadenosti“
Depresia je do istej miery pocit poníženia, ktorý u nás vyvoláva moderný svet. Šimpanzy bonobo sú známe svojimi lezbickými aktivitami. Samica si dokonca vyrobila erotickú pomôcku, ale v zajatí majú depresívne symtómy.
„Byť dobre adaptovaný na chorú spoločnosť nie je meradlom zdravia.“ Džidu Krišnamurti
Cestou liečbe depresie a úzkosti je naplnenie emocionálnych potrieb.Traumy v detstve hrajú veľkú úlohu pri rozvinutí depresie a úzkozti v dospelosti. Ľudia, ktorí prežili traumu sú poškodení a odsúdení na zúžené prežívanie života, pretože keď boli deťmi, nedostali potrebnú ochranu. Myslíte si, že s hociakým dieťaťom by sa malo takto zaobchádzať? Žiadať, aby na seba depresívni ľudia naložili ešte viac, keď sú takmer zničení znie ako výsmech. Je vyšia pravdepodobnosť, že keď ste chudobní, budete oveľa viac depresívni. Čím viac ste chudobní, tým viac budete depresívni, to je dokázaný fakt.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
V tejto zbierke je množstvo myšlienok, ktoré ukazujú cestu a vedú k hĺbšiemu zamysleniu sa, nad ich pravdivosťou.
Jeden citát mi však stále rezonuje v mysli.
„Našou hlavnou túžbou v živote je mať niekoho, kto nás prinúti robiť to, na čo máme schopnosti.“ Ralph Waldo Emerson
Sú knižky, ktoré prečítame a takmer okamžite na ne zabudneme. Potom sú tu knihy, ktoré svojím príbehom, spracovaním alebo svojou odbornosťou dokážu obohatiť našu myseľ a srdce. A presne takéto knihy nájdete v našom výbere Knihy roka. Sme radi, že niektorý z titulov Knihy roka 2023 nájdeme aj vo vašej knižnici :-)
