Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Just the guy...
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Craig Thompson píše a kreslí úplne inak, než ako sme zvyknutí. A je raritou na komiksovom trhu. Jeho príbehy sa zaoberajú otázkou viery, toho ako príbehy dokážu meniť človeka a ako láska utvára jednotlivcov a vedie ich k tomu, aby boli lepší. Nádherné ilustrácie, pútavé myšlienky a niečo čo má hodnotu aj po opakovanom čítaní. Pod dekou je takým pohladením pre dušu. Habibi je pútavý epos, ktorý sa pred čitateľom rozvíja ako film. Čítal som to niekoľko krát a vždy to bolo rovnako silné. Pri Thompsonovi je super to, že aj keď na jeho dielo čakáte dlho, to čakanie vždy stojí za to. Za mňa vrchol autorského komiksu.
Prirovnať toto dielo k Hirošime, mojej láske je asi najlepšie možné prirovnanie, pretože Love at Six thousand degrees je pocitovou záplavou slov a súvetí. Vyprázdnený naratív nahrádzajú pocity, zastavenia, mikropríbehy a makropocity, ktoré sa neustále obmieňajú, vyvíjajú a upadajú. Hirošima, moja láska od Resnaisa je zase podobne ladeným filmom. Priznám sa, že knižný vyprázdnený naratív až tak veľmi rád nemám a od Kashimady sa mi predsa len o trošku viac páčilo Touring the Land of the Dead, ale to neznamená, že tá kniha nemá čo ponúknuť. Dynamika knihy je výborná a niektoré myšlienky tnú do živého, lenže zároveň sa ich nachádza na každej strane hneď niekoľko, čo čitateľovi zabraňuje ( aspoň v mojom prípade) čítať ju rýchlo. Je tam veľa zastavení, ktoré ešte viac umocňujú existenčné zúfalstvo a depresiu. A čítať takú ťažkú knihu v tejto dobe mi úplne nesadlo. Hoci som si jej čítanie v mnohých ohľadoch užil.
Pod dekou je stále môj najobľúbenejší komiks. Čítal som ho nespočetne veľa krát - vždy keď som sám zažíval trápenia z rozchodov. Obdivoval som ilustrácie a myšlienky, ktoré mi kedysi prišli ako tie najdôležitejšie pravdy. Teraz som sa ku komiksu po veľmi dlhej dobe vrátil a fungoval pre mňa rovnako ako kedysi. Pripomenul som si svoje detstvo, snehové záveje, jablkovú štrúdlu, prvé neisté dotyky rúk, snahu napísať niečo čo má zmysel a vidieť za úsmevmi cudzích ľudí skryté dobro. Pod dekou je nádherný príbeh o dospievaní. Je plný smútku, krásy a pochopenia. Pôsobí skutočne a úprimne. A dokáže zasiahnuť človeka poriadne silno. Po takej deke akú dostane Craig v príbehu som vždy túžil.
Dve útle novely, ktoré sú svojou obrazotvornosťou a výpoveďou pomerne zložité a ťaživé. Akoby sa v nich postupne vytrácala akákoľvek nádej, hoci nihilistické určite nie sú. Touring the Land of the Dead pojednáva o pamäti, nedobrej rodine, láske, ktorá ma svoje obmedzenia a o tom ako čas mení veci a miesta, ktoré boli kedysi krásne. A to platí aj pre postavy. Nevedia sa pohnúť v živote ďalej, nevedia sa zmeniť aj keď všetko okolo nich upadá. Druhá novela 99 kisses je zase o vzťahu 4 sestier. Najmladšia ma incestné predstavy voči zvyšným sestrám a tie zase milujú jedného mladíka. Sledovať objavovanie pocitov skrze pohľad sestry, ktorá svojich súrodencov miluje, zatiaľ čo sa oni samé snažia objaviť zmysel ľúbostných emócii je uveriteľnou a mierne perverznou sondou do života rodiny, ktorej zmena jednoducho neprospieva. Obidve novely som si užil a Kashimadovej štýl považujem za veľmi svojský a snový. Určite to ale nie je pre každého.
Na Craiga Thompsona pomerne netradičný žáner aj komiks. Je to detské a farebné. Chýba tomu všetko to, čo mám na ňom ako autorovi rád, ale zároveň som sa pri tom náramne bavil. Ak sa nastavíte, že sa jedná o farebné dobrodružstvo malej Violet a jej kamarátov, tak dostanete dynamický príbeh, plný prepracovaných kresieb, ktorý hýri všemožnými farbami. A v ktorom veci fungujú a sú milé a sú optimistické aj keď sa to občas tak javiť nemusí. Space Dumplings je viacej ako Good- bye, Chunky rice, ale bez tej melanchólie. A ja som si jeho čítanie užil. Plný počet nedávam len preto, lebo Blankets a Habibi ma zasiahli ako čitateľa viac.
