Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Just the guy...
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Myslím si, že táto séria je vstupnou bránou alebo odrazovým mostíkom, ktorý slúži k ďalšiemu štúdiu danej krajiny a jej mytológie. Takže závisí len na vašich preferenciách. A hoci Severské a Írske mýty prinášali nové informácie a náhľady na tieto krajiny, nebudem klamať, keď poviem, že Japonsko mám omnoho radšej a príde mi najzaujímavejšia zo všetkých ázijských krajín. Frydman podáva historický, sociálny a mytologický kontext, ktorý sa vzájomne dopĺňa a rozvíja a umožňuje čitateľovi nahliadnuť na prapodivné skĺbenia šintoistických a budhistických bohov a povier do podoby toho, čo dnes funguje v Japonsku ako viera. Bytostiam by mohla byť venovaná dlhšia kapitola - ale zase o Jokai sa dá zohnať už takmer všetko aj inde. Takže ako úvodná štúdia na zoznámenie sa s Krajinou vychádzajúceho slnka je kniha viac ako uspokojivá. A číta sa veľmi ľahko.
Prvá časť bola príjemnou návštevou malebnej dedinky kdesi uprostred hôr. Miura si dala záležať a predstavila nám takmer všetko o drevárskom priemysle a o tom ako sa hlavný hrdina Yuki pomaličky mení z mestského chalana na toho dedinského. Dedinka je plná tradícií, prapodivných príbehov a mytológii a tie sa pomaličky dostávajú hlavnému hrdinovi pod kožu. Rovnako aj čitateľovi, ktorý má takýto druh príbehov rád. Pokračovanie prehlbuje mytológiu a vzťahy. Všetky postavy už poznáme a celá knižka sa nesie v atmosfére návratu na známe miesto, ktoré máme úprimne radi. Neviem či vznikne aj tretia časť. Ale táto ( zatiaľ) duológia je slice of life príbehom o láske, hodnotách a práci, ktorá šľachtí človeka. Je to úsmevný príbeh a má v sebe aj množstvo životných právd, ktoré sú podané nenásilne. Jeden z tých príbehov, ktorý pohladí na duši, aj napriek tomu, že je to vlastne úplne obyčajný príbeh o obyčajných ľuďoch žijúcich len trochu v neobyčajnom prostredí.
Murakamiho mám rád. Dokáže ma znechutiť, znepríjemniť mi jazdu autobusom počas ktorej jeho knihy čítam a zároveň ma núti k zamysleniu a baví ma svojou cynickosťou. Je presne ten typ autora, ktorý vie neustále prekvapovať a tiež hovoriť svoje myšlienky neobalené v nádeji. Jeho svety sú drsné, jeho hrdinovia slabý a situácie vo svojej hrôze uveriteľné. Perfektne vystavané dielo, ktoré mi otvorilo cestu k podobnému žánru vo filmovom svete. Vďaka Rjúovi sa do môjho života dostal Takashi Miike, Sion Sono a Cukamoto. Páči sa mi koketovanie s hororom a aj ten trefný morálny presah. A ani raz tomu neujde logika. Je to omnoho inteligentnejšie, než sa to ( na základe zápletky) na začiatku javí.
Desať rokov som čakal na ďalšiu Thompsonovu knihu. A musím povedať, že som sklamaný. Craig sa vybral tentoraz úplne inou cestou a viac ako jeho príbehové a emočné bohaté opusy ( Habibi, Blankets) pôsobia Ženšenové korene skôr jeho Carnet de Voyage. Publicistickým štýlom rozpráva o histórii ženšenu v Amerike a okrajovo spomína detstvo, tvorivú krízu, svoju sestru a rodičov a cesty pri ktorých sa snažil o tomto vzácnom koreni dozvedieť viac. Je to skôr faktografická kniha, ktorá z jeho diela vybočuje a neprináša potrebnú satisfakciu. Aspoň pre mňa nie. Oceňujem, že sa vybral inou cestou a chcel vytvoriť niečo nové. Rovnako oceňujem aj jeho posun vo využívaní farby. Knižka ako taká je pekná a plná informácií, ktoré vám zábavnou formou vysvetlia temné aj svetlé momenty histórie tohto vzácneho a zdravého koreňa. Možno pri druhom čítaní sa mi to bude páčiť viac.
Knižka o Office culture. A o jedle. Myslím si, že keď sa do knihy začítate, objavíte v nej nuansy svojich kolegov. Ako satirický náhľad do japonskej spoločnosti, ktorá je prehnane úctivá, aj keď jej niečo vadí, je tu zobrazení trefne. Všetky vzťahy, ktoré autorka v diele zobrazuje majú síce romantický podtón, ale nemôžu byť vzdialenejšie od niečoho ľúbostného. Pragmatika sa tu miesi s nenávisťou voči svojmu životu a životu ostatných, ktorým prechádzajú veci, ktoré by niekomu inému nikdy neprešli. Je to kruté, vtipné a zároveň to nastavuje nepríjemné zrkadlo. Jeme aby sme mohli pracovať niekde, kde nás to nenapĺňa a s ľuďmi s ktorými by sme sa za normálnych okolností nikdy nestretávali. Autorka nepotrebuje príbeh uzatvárať. Je to totiž začarovaný kruh. Ale dá sa z toho odniesť existenčné zúfalstvo aj túžba dať si instantné rezance. Chápem prečo to vyhralo cenu. Každopádne držím Nitanom a Oshiam tohto sveta palce. Sám k nim patrím.
