Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Čítanie tejto knihy som si veľmi užila! Dvaja cudzinci, neskôr kamaráti, sa raz za rok stretnú a spolu strávia 7 hodín. Tesne pred Vianocami letia z Ameriky do rodného Írska, aby s rodinou strávili blížiace sa sviatky. Molly je taký vianočný Grinch a Andrew Vianoce miluje. Toto sa opakuje takých 10 rokov až kým im nezrušia let. A potom sa im začne nové dobrodružstvo plné cestovania, nevinných bozkov a vzájomnej príťažlivosti.
Je pravda, že by príbeh mohol byť o niečo kratší, ale… malo to sympatické postavy, chémiu, dobre plynúci dej, humor, vianočnú atmosféru a skvelo napísanú romantiku. Presne takýto príbeh si predstavujem čítať počas chladných večerov pod dekou a so svetielkami.
Hra na želania je kniha, ktorá vám dovolí snívať a želať si veci, o ktorých ste ani nedúfali, že sa stanú. Je to kniha o silnej viere v zázraky v ťažkej a často v krutej realite. Je to kniha, ktorú prečítate na jedno posedenie a z ktorej budete mať veľmi hrejivý pocit.
Tak toto bola VEĽMI zaujímavá kniha. Doteraz som od autorky čítala len Makovú válku a tá patrí medzi najlepšie fantasy knihy, aké som kedy čítala. Bola som veľmi zvedavá, ako sa mi bude páčiť kniha, v ktorej sa neriešia nadprirodzené sily a čínska mytológia, ale ukradnutý rukopis a americký knižný trh.
Všetkým hovorím, že na takú utlu knihu autorka stihla rozobrať naozaj veľa. Začína to tým, že hlavná postava ukradne svojej mŕtvej „priateľke” rukopis, ktorý vydá pod svojím menom. Tam sa začína celý ten cirkus okolo vydávania kníh, popularity či už v reálnom svete, alebo na internete, pocitu viny, sebapresvedčovania a uľahčovania celkovej situácie.
Neviete si predstaviť, aký stres som prežívala aj za hlavnú postavu. Prídu na to? Neprídu? Ako postava zvládne narastajúcu popularitu a tlak? Čo ak niekto zasadí semienko pochybností? Autorka ma celkovo vyžmýkala, neznášam takéto „porušovanie pravidiel” a tento pocit úzkosti vykreslila naozaj bravúrne. Zároveň tam skvelo ukázala aktuálny americký knižný trh to, ako je veľmi populárna diverzita a rôznorodosť, rasizmus, cyberšikana, autor musí viac zaujať ako samotné jeho dielo, pochabosť internetov a cancel culture. Začínam si to aj ja teraz viac uvedomovať, ako nás dokáže ovplyvniť internet a ako dokážeme rýchlo zmeniť názor na človeka. Stačí zrnko nenávisti, ktoré môže zničiť život. A pritom je to všetko také povrchné, neoverené.
O Yellowface by som dokázala písať ešte hodiny. Som si istá, že zakaždým by som v knihe našla niečo nové, niečo čo autorka nenapísala priamo, ale schovala to za drsný humor a iróniu. Niekedy toho bolo na mňa už príliš (aj čo sa týka rasizmu, nenávistných twítov a pod.), ale potom sa to zase ustálilo. Zaujímavý dej, skvelo vykreslené postavy a najlepšie na celej knihe bola atmosféra. Dajte si.
Od prvej vety som vedela, že sa mi bude páčiť. Bolo v nej toľko nepovedaného, ukrytého, smutného a osamelého. Ako v celom príbehu. V tejto nádhernej mozaike medziľudských vzťahov som našla krásu, ale aj trápenie hlbokého milovania.
Toto si dajte.
Ak hľadáte oddychové čítanie, ktoré si zoberiete na dovolenku (pozor, Tatran hlási mäkkú väzbu) alebo máte chuť len na taký príbeh, ktorý vás do deja doslova vtiahne, tak si určite nenechajte ujsť novinku Päťhviezdičkový víkend.
Priznávam sa, zbožňujem drámy, tajomstvá, jednoducho rodinnú špinu, ktorá sa netýka mňa, ale niekoho iného, najlepšie niekoho fiktívneho. Ešte lepšie je, ak je to celé zaoblené do, na prvý pohľad, dokonalého života, v ktorom v určitom bode nastane nejaká zásadná zmena. Presne takýto sa zdal byť život hlavnej postavy Hollis, ktorej nečakane zomrel manžel. Hollis je známa svojím blogom o varení (pozor, v knihe je naozaj veľa opisov jedla) a ako to už na internete býva, čitatelia ju poznajú ako dokonalú matku a manželku. Ale po smrti manžela sa už nič nezdá také, ako sa na prvý pohľad zdalo…
Veľmi sa mi páčil nápad päťhviezdičkového víkendu, v ktorom Hollis pozvala štyri kamarátky z každej etapy svojho života. Príbehom sa prelúskavame nielen jej pohľadom, ale aj pohľadmi jej priateliek, ktoré do príbehu prinášajú vlastné problémy a tajomstvá. V knihe sa rieši nielen nevera, nešťastné manželstvá, nezahojené lásky či odcudzenie, ale aj problém dnešnej digitálnej dob ako viete stratiť reputáciu a kariéru v priebehu niekoľkých sekúnd.
Mňa knižka veľmi bavila, kamoške sa zdala sladučká a niektoré zvraty podľa nej vyšli najavo príliš skoro, ale mne autorkin štýl písania veľmi sadol (prirovnala by som to k Matkám a dcéram alebo k niektorým Lucindám). Ale. Od konca som čakala rozhodne viac, myslím, že to trošku pochovalo to, čo autorka po celú knihu budovala. Napriek príliš zjavnému a sladkému záveru si ma autorka získala a vôbec sa nečudujem, že ju označujú za najpredávanejšiu kráľovnú plážového čítania.
Musím povedať, že nová Hazelwoodka ma extrémne bavila. Mám pocit, že tieto knihy si ma vždy nájdu v ten správny čas, lebo vedia, že inak by som ich ofrflala. Dokonca som ju prečítala som za necelý deň. A prečítala by som si ju opäť.
Pri niektorých pasážach som sa nahlas smiala, pri iných som s Elsie prežívala každú jednu skúšku či pohovor, ktorý ju čakal pri dosahovaní sna v podobe vysnívanej pracovnej pozícii vo vede. Autorka opäť ukázala to dobré, ale aj zlé vedeckej sfére, aké je to robiť vedu ako žena a aké prekážky sa vám v živote môžu ukázať.
Čakajte nerdovský humor, kockaté hlavy, veľmi pekný priebeh rozvíjania vzťahu, sympatickú hlavnú postavu a hlavného hrdinu, ktorý síce nemá spaľujúci pohľad, ale svojou charizmou vás odzbrojí. A aby som nezabudla. VEĽMI. VEĽA. ODKAZOV. NA. TWILIGHT. Milujem!
Láska od prvého slova. Aspoň tak by som charakterizovala môj prvotný vzťah ku knižke Plyniem ako rieka. Zaľúbila som sa do nej tak ľahko, ako hlavná postava do Williama Moona. Spojila nás náhoda, osud a správny okamih. Poznáte ten pocit, keď od prvych strán viete, že toto bude váš príbeh.
Mám rada knihy, ktoré hovoria o ťažkých veciach, a zároveň sú písané ľahším štýlom. Pred spaním som si chcela dať zopár strán a nakoniec to dopadlo tak, že tretina knihy bola fuč. Rozprávanie naozaj plynulo ako rieka, ktorá až pričasto narážala na prekážky. Ale vždy sa pohla ďalej, posúvala sa vpred a čelila svojmu životu.
Príbeh hovorí o zakázanej láske, o rasizme, o rodine a stratách, o vlastnej sile, o ťažkých rozhodnutiach, samote a vôli žiť. A samozrejme, o najlepších broskyniach široko-ďaleko. Rozprávanie ma častokrát veľmi rozcítilo, zanechalo vo mne stopu, ktorú cítim doteraz. Dojem sa ku koncu trošku pokazil, myslím, že si príbeh zaslúžil lepšie napísaný koniec, ale nič sa nemení na tom, že sa mi kniha naozaj veľmi páčila.
Ak obľubujete surové príbehy podané ľahkým spôsobom, krásne opisy prírody a viditeľnú zmenu v postavách, tak si túto krásnu knihu (aj vizuálne) doprajte.
Určite ste počuli o požiaroch, ktoré už skoro každoročne sužujú Austráliu, Ameriku či Grécko. Požiare takých rozmerov, že trvajú niekoľko týždňov a zastaviť ich dokáže väčšinou len more. Vždy nás takáto hrozná správa rozruší a šokuje, ale ďalej to vnímame cez okulár niečoho, čo je nám vzdialené. Nedokážeme si celkom predstaviť, aké to je, prísť o všetko v priebehu pár hodín. Ako prísť o domov, o miesto, v ktorom vyrástli naši predkovia, o majetok a dedičstvo, ktoré sme chceli zanechať. Aké to je prísť o svojich priateľov, rodinu či obľúbenú vec alebo domáce zviera „len” v dôsledku ohňa. A práve preto sa autorka Christy Lefteri rozhodla napísať Knihu ohňa, aby ľuďom priblížila to, aké to je takýto požiar nielen zažiť, ale ako sa s tým vyrovnať. Upozorniť, že za tieto požiare môžu byť zodpovední aj ľudia, ale väčšinou by neprerástli do takých rozmerov nebyť vysušenej pôdy, obrovských súch a klimatických zmien, ktorým čelí Zem.
Milujem ako citlivo, krehko a lyricky autorka píše. Jej jazyk pôsobí prirodzene, nenútene a vôbec nehrá na city. Opisuje skutočnosti tak, ako sú. Ako sa ľudia rôzne vyrovnávajú s traumami, ktoré požiar zanechal. Ako nádherne, až magicky opisuje spätosť s prírodou. Aké je hrozné o ňu prísť. Akí sú ľudia či príroda nezlomní. Veľmi potrebná kniha, ktorú napriek ťažkej téme zhltnete za pár dní a myšlienka príbehu bude vo vás ešte dlho rezonovať.
Rin je ten typ postavy, ktorú keď prejdete autom, zacúvate a ešte raz po nej prejdete, tak sa aj dolámaná bude snažit dostať na bojisko. Dávno som nezažila takú tvrdú a silnú hrdinku, ktorá by kvôli pomste spravila čokoľvek. Pripomínala mi klbko hnevu, ktoré ma slabé aj silne stránky – Rin nie je (*dramatická časť*) dokonalá. Je nepriateľská, občas naivná, uštipačná, vznetlivá (doslova), ale aj vytrvalá, dôveryhodná a verná. Myslím, že je dokonalý mix hrdinky, za ktorou by ste šli až na kraj sveta.
V tejto sérii nájdete minimum romantiky. Vďaka bohu. Rin je v láske rovnako zručná ako Katniss – aj keby ste im hodili Amora do hlavy, náznaky by stále nepochopili. Jasné, boli tam isté romantické chvíľky (Altánok a môj milovaný Nezha), ale nesedelo mi to tam. Na lásku sa vykašlite a zamerajte sa radšej na fantastický dej a reálne historické pozadie či stret západnej a východnej kultúry. O histórii Číny viem minimum, o ich legendárna a mýtoch ešte menej, ale ak má táto séria reálny základ, tak je to nesmierne fascinujúce.
Jediné mini, mini mínus – už som sa strácala, za koho Rin bojuje a proti komu bojuje. Furt dačo Rin. Skús oddychovať, nevyberať si fakt nedôveryhodné strany, lebo potom mám pocit, že bojuješ za všetkých. Aj keď, Rin proti celému svetu neznie až tak zle…
Dračiu republiku (aj Makovú válku) som počúvala v audio podobe a bolo to neskutočné. Skvelo nahovorené, autentická hudba medzi kapitolami a keď si to dej vyžiadal, tak aj v rámci príbehu. Celkovo je to úžasná kniha a séria. Pamätáte si na zrazenú Rin? Tak na konci Dračej republiky ju prejde ešte kamión. Pre istotu. Koniec ma odpálil do vesmíru, tíško som počúvala, čo sa to tam deje, aký zvrat za zvratom nasleduje a som rada, že sa už prekladá trojka. Lebo fu. Potrebujeme ju ako soľ. Veľká spokojnosť, určite siahnite aj po audioknihách!
P.S. Keď počúvate audioknihu s neznámymi menami a potom si gúglite postavy a vidíte ako sa píšu.. Najprv som si to nespojila. :D
4,5/5*
Veľmi som sa potešila, keď som sa dozvedela, že Zelený kocúr preloží Darebákov a bláznov. Prečo? Pretože tá kniha bola všade (a ja sa ľahko nechám ovplyvniť) a navyše mala takú tragickú obálku. Čakala som niečo temné, inteligentné a veľmi dobre napísané…
Od prvej vety som vedela, že toto bude ono. Neskutočne som si užívala temné prostredie školy, verše zo Shakespeara (nepotrebujete mať načítané hry, veršom budete rozumieť, lebo sú súčasťou bežnej konverzácie), nepriame súperenie medzi postavami, postupnú šialenosť a za vlasy pritiahnuté konanie. A ach, postavy. Aj keď ich je tam pomerne veľa, boli skvelo napísané. Každá mala osobitý charakter, nie je to hrubá kniha, ale na tých cca 400 stranách dostali dostatočne veľa priestoru a ak chcel niekto, aby autorka išla viac do hĺbky, tak myslím, že to nebolo hlavným cieľom knihy…
Dej sa točí okolo vraždy, ktorá sa stala počas posledného ročníka. Už len úvodné strany knihy vás pripravia na to, že sa to stane. Čítate o hraní, o prípravách a skúškach, ale v pozadí stále cítite ten ťaživý podtón niečoho, čoho sa blíži. A práve to vás núti čítať ďalej a pátrať, kto za tým všetkým bol. Keď prišlo samotné rozuzlenie, bola som mierne sklamaná. Prečo? Lebo zvyšok knihy bol tak kvalitne napísaný a premyslený a koniec mi prišiel trošku prvoplánový. Ale. Posledná strana opäť zamieša kartami a ak máte radi otvorené a tajomné konce, ktoré rozhádajú polovicu čitateľov, tak si prídete na svoje. Ja, úprimne, ani neviem, čo si mám myslieť.
Keby nebolo konca, Darebáci a blázni by dostali plné hodnotenie. Doteraz spomínam na jednu z najlepších knižných scén, aké som kedy čítala – predstavenie Macbeth. Ak vás táto kniha neláka, siahnite kvôli nej aspoň kvôli tomuto predstaveniu!
