Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje odznaky
Moje aktivity
Kniha prečítaná jedným dychom. Doslova. Ďalší príbeh z pera slovenskej autorky, ktorý je pre mňa dôkazom kvalitnej slovenskej YA literatúry. Ak obľubujete dievčenské knihy Mirky Varačkovej, alebo Simonky Kutišovej, bude sa vám páčiť aj tento príbeh od Lucie Braunovej.
Všetko, na čom záleží ma príjemne prekvapila napriek tomu, že po dočítaní knihy vo vzduchu visia iste otázniky. Autorka sa zaoberá vážnymi témami, ktoré veľmi šikovne zakomponovala do deja. Kniha sa veľmi jednoducho číta. Príbeh prioritne rozprávajú Adrián a Júlia, neskôr aj vedľajšie postavy. Obe hlavné postavy sú sympatické, každá má svoje osobné/rodinné problémy, ktoré každou stránkou gradujú. Ich stretnutie nie je ideálnym, preto môžem pomenovať začiatok knihy hate-love. Z knihy srší láska, napätie, šťastie a strach.
Knihu odporúčam všetkými desiatimi.
Ako som sa dozvedela, že vyjde táto kniha a budem ju konečne držať v ruke, som vedela, že ma nemôže sklamať. Od autorky som čítala Draculovu ženu (skvelý príbeh) a vnímam ju ako úspešnú spisovateľku ženských románov, ktoré sa odohrávajú v rôznych historických obdobiach. Netopierka sa zaraďuje medzi YA príbehy a bola písaná presne podľa môjho gusta.
Linda je sympatické dievča, ktoré si prešlo traumou a je neskutočne talentovaná speváčka, vystupuje pod menom Netopierka. Nikto nevie o jej identite, okrem členov kapely (chvíľami mi pripomínala Hannu Montanu). Lindin školský psychológ od prvého stretnutia sa snaží nadviazať kontakt, aby sa mu hlavná hrdinka zverila s problémami. Terapia vzájomnou komunikáciou nefunguje, preto sa rozhodne zvoliť slová na papieri. Nakoniec predsa len zvíťazia hovorené slová, ktoré budú krásne, trpké, milé a klamlivé.
Veľmi sa mi páčil stred knihy. Rockové prostredie pohladilo moju rockerskú dušu.
Záver knihy a celkové rozuzlenie konfliktu s jednou Lindinou rivalkou mi prišiel jemne filmový a klišé. Hajduková píše naozaj pútavo a zaujímavo, pre mňa osobne to bolo "práve orechové. " Vytkla by som dĺžku knihu, pretože by to chcelo o niečo viac strán. Nechcela som, aby príbeh skončil, bažila som po pokračovaní.
Knihu musím odporučit všetkými desiatimi. Ďalšie plus je za slovenské prostredie, v ktorom sa kniha odohráva.
Ako prvé poviem, že táto kniha bola úplne mimo mňa. Celý príbeh sa nesie v "drogistickom" prostredí a vlastne v celej knihe ide iba o drogy. Hlavná postava - Dayson - ma neskutočne štval a občas som mala chuť kričať, nech sa konečne zobudí. Nechcela by som si vymeniť miesto so žiadnou postavou v knihe. Chápem, hocikto môže spadnúť na dno. Nerozumiem však tomu, keď to niekto robí pre frajerinu a mladícku zvedavosť. Veď skúsim neee?
Všetci vystupovali sebecky, išlo im len o ich šťastie a nehľadeli na nikoho. V knihe som nenašla štipku dobra, ktorá by ma aspoň trochu presvedčila, že tá a tá postava síce koná zlé skutky, ale pre dobrú vec. Som rada, že Dayson skončil na konci knihy, tak ako si zaslúžil.
Dosť o negatívach knihy. Napriek tomu, že sa mi príbeh nepáčil má aj svoje pozitíva. Oceňujem humor, jednoduchý štýl písania, kniha sa číta rýchlo. Občas mi chýbali detailnejšie opisy prostredia, aj ľudí. Kniha sa odohráva na Slovensku a na Floride. Najviac sa mi páčila časť keď Dayson priviedol Američana na Slovensko, za akým účelom neprezradím, nebol to výlet.
Od Dezilúzie vás nechcem odradiť. Adam si určite zaslúži vašu pozornosť. To, že sa mne kniha nepáčila, nič neznamená. Každý čítatel si musí vytvoriť svoj názor na túto netradičnú knihu.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Osobne by som tento príbeh písala z troch pohľadov, pretože každý jeden problém je veľmi dôležitý pre pochopenie ľudí. A je dobré vedieť, čo týmto ľuďom chodí po rozume.
Hlavná postava, Marika, má problém s pokožkou, je milé, nabožné dievča, ktoré má frajera Dávida. Ich vzťah som nechápala od začiatku knihy. Je až príliš dobrá na to, aby niekoho odhodila ako handru. Má skvelý vzťah s rodičmi. Jej mladšieho brata Šimona som si veľmi obľúbila, pretože autorka cez neho bravúrne opísala detskú nevinnosť a takú detskú vtieravosť k starším.
Dávid je kapitola sama o sebe, má problémy s rodičmi, ale aj závislosť, ktorá mu ničí život.
Rasťo naozaj nepríjemným nedopatrením prišiel o zrak. Spolu s ním autorka predstavuje svet nevidiacich, ktorý je mne veľmi blízky, pretože ma učil desať rokov na klavír nevidiaci učiteľ. Rasťo v knihe hrá v kostole na klavír/organ, všetci chvália jeho majstrovstvo, autorka však nepíše nič o tom, ako sa naučil hrať a čo pre neho hudba znamená.
Prečo ma príbeh nudil? Asi svojou všednosťou, pretože bol písaný reálne a každodenne. V knihe nájdeme aj pasáže, ktoré vám doslova vyrazia dych. Autorka píše realisticky, priam až psychologicky (keďže je povolaním psychologička). V príbehu nájdete krásne myšlienky, ktoré stoja za zamyslenie.
Celkovo je príbeh originálny svojimi postavami, na mňa osobne však pôsobil nudne. Nepomôžem si, ale tak to cítim. Kniha Raz sa uvidíme je za mňa Simonkina najslabšia kniha, ale má veľké plus za nevšedné knižné postavy.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Detektív z minulosti je mojou treťou prečítanou knihou od autorky. Ivicine príbehy čítam rada, pretože má sympatický jazyk, vyjadrovanie a vkus na zasadenie postáv do reálneho prostredia. V Zlatom pute to bol Rím, v Cudzincovi Trenčín a v Detektívovi ostrov na juhu Európy (názov neprezradím).
Hlavnou postavou knihy je Elizia Fiore, šéfkuchárka a body positivity aktivistka, ktorá jedného dňa stratí pamäť, zároveň sa stane chráneným svedkom, ktorého má na starosti tajomný Detektív. Na celkom ostrove, v luxusnom domčeku, je iba ona a on. Nemôžem povedať, že by mi Eliza sadla, pretože my dve sme úplne rozdielne. Najväčším problémom pre mňa bolo sa vžiť do Elizinej situácie s prijatím vlastného tela takým aké je, pretože ja som tento problém nikdy v živote neriešila. Za netradičný prínos v knihe ohľadom body positivity som rada, lebo ma zasvätil do danej problematiky.
Detektív, ktorý je povahou čudák a introvert síce bol postavou dokonalý atlét, ale jeho charakter ma nejako neohúril ani po konečnom odhalení jeho identity. Celá kniha na mňa pôsobila ako mini, ale naozaj mini telenovela.
Môj celkový dojem z knihy je určite pozitívny. Prirodzený štýl písania, rozsahy kapitol a reportov boli adekvátne dlhé. V príbehu sa objavujú pesničky, ktoré možno na prvé prečítanie interpretov nebudete poznať, ale keď si ich vyhľadáte a pustíte ako ja, hneď budete poznať rytmus, pretože ste ich už isto počuli.
Páčilo sa mi pobrežné prostredie, nádychy tajomstiev a hlavne najsympatickejšia postava psychologičky Lindy, ktorá bola Elize aj Detektívovi naozaj nápomocná.
Knihu Oheň v srdciach je možné považovať za majstrovské dielo. Už dlho som nečítala tak dôkladne prepracovanú knihu ako je tento historický román. Príbeh sa otočí okolo Katariny, ktorú osobne považujem za najtragickejšiu hrdinku o akej som kedy čítala vôbec. Táto žena si prešla všeličím, od lásky a šťastia smerujúceho k výšinám po nechutné zverstvá a hrôzy aké môže človek človeku spôsobiť a tým aj do konca života poznačiť jeho život.
Kniha je založená na historickej realite Rakúsko-Uhorských dejín a pre mňa je hodnoverným predstavením realizmu ako takého. Spisovateľka opisuje jednotlivé pasáže ako bitky, popravy, opisy prostredia a postavy, či už fiktívne alebo historické osobnosti, s nádychom skutočnosti, z ktorej vám môže prísť nevoľno.
Dej sa skladal z kapitol, ktoré ma bavili a aj nebavili. Páčili sa mi postavy Katariny a Istvána a všetkého čo sa odohrávalo okolo nich. Naopak, bojovala som s kapitolami, ktoré ma až tak nezaujímali, boli rozpísané na desiatky strán. Konkrétne opisy bojov, krviprelievanie a bitky, na ktoré si autorka dala celkom záležať. Mňa tieto strany neposúvali v deji a nútila som sa k ich čítaniu.
Knihu by som odporučila čitateľom, ktorí majú radi historické romány. Oheň v srdciach nie je iba sladký, novoveký romantický príbeh, ale aj záznam skutočnosti našich dejín. Nemalá časť sa napríklad odohrávala priamo v Prešporku (Bratislava), ktorého udalosti sa stali vecným záznamom histórie na prelome 18/19 storočia.
Obdivujem autorkinu všestrannosť v oblasti písania príbehov. Jej púť sa začala oddychovými Džínsovými denníkmi (ktoré samozrejme tínedžerkám odporúčam prečítať) a odrazu sa vám do ruky dostane 600 stranové veľdielo písané niekedy až drsným a surovým jazykom - tak ako sa kedysi v minulosti naozaj žilo.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Američan z L. A. Jason a Slovenka Lucia z Hriňovej - dvaja rozdielny ľudia, ktorým skríži cestu náhoda s omylom. On pre svoje podnikanie potrebuje sociálne siete a ona pred nimi kvôli minulosti uteká.
V príbehu sa veľa cestuje, nie však po preplnených turistických miestach a bývania v päťhviezdičkových hoteloch. Jason je človek, ktorý neplytvá jedlom a snaží sa žiť skromne napriek tomu, že je bohatý influencer.
Lucia je rada za prácu snov a robí všetko preto, aby si ju udržala. Jej životný príbeh je smutný a na konci až srdcervúci.
V knihe sa nachádza mnoho myšlienok na zamyslenie, najmä ekológiu a pomoc druhým ľuďom, ktorí si niekedy nemôžu dovoliť ani čistú vodu z kohútika. Autorky majú môj obdiv, pretože zakomponovali do knihy problém, ktorý môže niekomu zmeniť život v prospech našej Zeme.
Štýl písania mi sadol, necítila som rozdiel, že by príbeh písali dve osoby. Celkovo dielo pôsobí sviežo, oddychovo, moderne a nadčasovo. 2/3 príbehu ma veľmi bavili, slowburn romantika bola ako šitá pre mňa. Posledná tretina bola divoká a nie moc komfortná, pretože sa odohrávala v kruhu svetových influencerov, ktorí doslova zarábajú na blbostiach a všetko sa točí iba okolo čísiel na profiloch. Taktiež sa v posledných kapitolách odohrávali romantické klišé momenty, ktoré vám napovedia ako kniha skončí.
Jediná vec, ktorá ma zarazila bol epilóg. Z ničoho nič jedna postava zmenila úplne všetko. Nabehla iná atmosféra, iné vyjadrovanie, ktoré mi vôbec nesadlo a neoslovilo ma.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Moje prvé stretnutie s autorkou Andreou Rimovou prostredníctvom tejto knihy hodnotím celkom pozitívne.
Začiatok príbehu sa točí okolo hlavnej hrdinky Laury Večernej a jej mamy Mariny, s ktorou má odmeraný vzťah najmä preto, že jej v detstve nedala materskú lásku a žila v klame o pravde v súvislosti s jej otcom. Keď sa Laura o Marine rozpráva s priateľmi alebo vedie monológ vo svojej hlave, jednotlivé pasáže sa na môj vkus často opakovali. Spisovateľka dôrazne upozorňovala na ich nevľuny vzťah, ktorý na konci knihy nájde svoje opodstatnenie.
Romantické pasáže mi vôbec nesadli, prišli mi odfláknuté. Nenašla som si cestu k Laurinmu budúcemu milému, pretože ich vzťahu sa autorka dostatočne nevenovala. A to mi chýbalo ako okorenenie príbehu.
Musím vyzdvihnúť umeleckú atmosféru knihy. Ja, ako milovník umenia, som si Laurine momenty užívala a prežívala ich spolu s ňou. Verila som intenzite a sile jej obrazov, napriek tomu, že abstraktné umenie nepatrí medzi moje obľúbené.
Autorkin štýl písania sa mi čítal dobre, ale nečudovala by som sa, keby vám nesadol. Celkovo bola Modlitba za krutých dobre premyslená. Po prečítaní prológu budete očakávať triler ale nestane sa tak. "Triler" sa až začína na posledných tridsiatich stranách.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Hlavnou hrdinkou je Tereza, ktorá každý týždeň pendluje medzi dvomi domácnosťami. Psychicky ťažko zvláda rozvod rodičov. Najviac obviňuje za rozpad rodiny otcovu milenku Soňu, proti ktorej bojuje. Z môjho pohľadu bola Soňa skvelá osoba, plná porozumenia a pochopenia, žiadna podlá macocha. Tereza ju odmieta už len z princípu a za svet si neprepúšťa jej kamarátstvo. Terezina mama, Zuzana, je kapitola sama o sebe. Ako dcéra svoju matku nadovšetko miluje, ale prehliada matkine problémy, ktoré nikomu neprezradí.
Počas maľovania skice sa Tereza vonku zoznámi s chlapcom Oliverom. Na ich vzťahu kniha nie je založená. Skôr je vedľajším rozptýlením mladého dievčaťa. Oliver je človek s dobrý srdcom, nenašla som na ňom žiadnu chybu.
Celkovo sa kniha Zostanem s tebou zaoberá problematikou rozpadu rodiny, z pohľadu dospievajúceho jedináčika. Príbeh je písaný jednoducho, je plný vnútorných monológov trápenia, ale aj vtipov (niekedy až prehnaných). Páčilo sa mi, ako Tereza pomáhala opusteným zvieratkám a na jedlo pre ne vedela vysoliť celé vreckové. Nemôžem zabudnúť na jej bútľavú vŕbu, kamaráta Ďura, ktorý stojí verne pri jej boku.
Vzťah medzi spolužiakmi, alebo kamarátmi mi niekedy pripadal ako rozhovor škôlkarov a nie stredoškolákov. Viaceré postavy na mňa pôsobili príliš detsky, tak typicky vzdorovité, ktoré majú síce stanovené ciele do budúcnosti, ale ešte netušia, že život prináša mnoho prekážok.
Dielo napísalo 5 autoriek. Ani raz som nemala podozrenie, že by som čítala rozličné štýly. Celé dielo sa nieslo v plynulej a nerušivej atmosfére. Prišla som na to, že apokalyptické knihy nie sú mojou šálkou kávy. Všetko sa odohrávalo v prestížnom duchu - Europol, Stredisko, hotely, laboratória a pod. - slávny architekt, vedci najlepší vo svojom odbore, ochranky, prezidenti a kancelári štátov...
V príbehu mi chýbalo trochu viac obyčajnosti a všednosti, keďže spustenie Azaela mal dopad najmä na nevinných obyvateľov Zeme.
Občas som sa v príbehu strácala, respektíve som si nepamätala ako sme sa z bodu A dostali zrazu do bodu C.
Sebastiana som si obľúbila viac ako Rosalie. Kniha strieda rôzne pohľady nielen hlavných postáv. Mnoho scén ma dokázalo milo prekvapiť, avšak najväčší zvrat mi prišiel opísaný veľmi okrajovo.
Ak máte radi knihy s apokalyptickou témou a trilery s trochou romantiky, tak táto kniha je pre vás ako stvorená. Je skvostom domácej literatúry, pretože ju napísalo 5 Sloveniek za spontannych pohnútok.
