Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Milujem knihy, obzvlášť tie, kde postavy čitateľovi priam ožívajú pred očami. Mám rada nečakané rozuzlenia a zvraty.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Jedinečný príbeh, tak trochu bizarný a zvláštny, kde sa svet otočí hore nohami. Zahoďte predsudky. Muži robia všetky tie neviditeľné domáce práce a navyše sa od nich očakáva, že budú aj v očakávaní. „Sú predsa jemne stvorenia, nemajú vyššie ambície, ako venovať sa domácnosti a deťom.“ Novinárka Zora sa už nevie dočkať, kedy plod, ktorý zatiaľ nosí pod srdcom prenesú do rodiaceho vaku jej manžela. Jeho úlohou je dieťa donosiť aj sa oň postarať. Ženy sú predsa vedkyne, športovkyne, riaditeľky, vojačky... Označenie v mužskom rode sa oficiálne nepoužíva. Predstava, že by Zora mala na vizitke napísané novinár je nereálna. Ženská kariéra nadovšetko, veď kto by uživil rodinu? Lenže dochádza k zvratu, keď Zorin manžel Martin Zajíčkovej (aby bolo jasné, patrí žene menom Zora Zajíčková), má nehodu a prichádza o svoj vak. Zora je zúfalá. Ma primäkké srdce ako tvrdí jej mama, príliš mužské. Kto donosí jej dieťa? Dobrovoľník neprichádza do úvahy. Spomenie si na rozhovor so starou pani Evou, ktorá ju presviedčala, že kedysi ženy bežne rodili. A nebolo to až tak dávno. Zora sa vtedy tomu smiala, konšpiračná teória, niečo mimo moderného sveta. Ale čo ak nie? Je to však riskantné. Neposlušnosť sa trestá. Ženy predsa nerodia, je to vylúčené! Mala by dať dieťa zmraziť, kým sa nenájde dobrovoľník, inak sa dostane do hľadáčika strážkyň života. Ak sa zavrie doma, nebude mať príjem a Martinov plat by im nepostačil, aj keby sa išli pretrhnúť. Našťastie, Zora získava podporu od svojej šéfredaktorky. Môže pre nich ďalej pracovať, avšak pod podmienkou, že bude písať o tom, čo prežíva. A tak si Zora prechádza niečím, čo nepoznala od hormonálnych zmien, rôznych nálad a zápasov so ženskosťou. V našom svete ide vlastne mužnosť. Zora trčí doma a situácia v ich domácnosti sa otáča. Martin od nej vyžaduje, aby navarila, upratala... Práce pod ženskú dôstojnosť odporujú všetkému, čo Zoru kedy učili a k čomu ju viedli. Okrem toho sú pod oknami strážkyne, ktoré na dieťa dohliadajú, kým hore nerozhodnú nielen o jeho budúcnosti, ale aj budúcnosti rodičov...
Kniha Vaky je jednoducho úžasná. Neodlepila som sa od nej, kým som ju nedočítala. Originálny štýl spracovania, skutočne veľmi živý a vierohodný, vás vtiahne do deja od samého začiatku. Evino rozprávanie vám umožní dostatočne si predstaviť, ako k tomu došlo a ako takéto mužské tehotenstvo funguje. Autorka má neskutočný talent a už teraz sa teším na jej ďalší príbeh.
Príbeh v e-mailovej korešpondencii Lea s Emmou začína žiadosťou o zrušenie predplatného, avšak na zlú adresu. Jediné vynechané písmenko roztočí sladké dialógy, dôvernosti, vzrušujúcu fantáziu... Chcú sa stretnúť... nestrenú, ale všetko smeruje k tomu, že sa z nich stane pár aj v reálnom živote. Nevadí, že Emmi je vydatá a Leo sa spamätáva zo skrachovaného vzťahu. Kniha je originálna, dojímavá a plná rozmanitých citov. Neverím, že ju napísal muž. V každom prípade ide o výborné čítanie.
Herečka Audrey Hepburn, vo filme Raňajky u Tiffanyho urobila z Holly Golightlyovej nezabudnuteľné dievča. Film je mimoriadne vydarený a tak som siahla aj po knižnej verzii.
Peripetie mladej Holly v skazenom svete začínajú rozprávaním nemenovaného suseda, ktorý po rokoch navštívi svoju starú štvrť v srdci New Yorku a starú obľúbenú krčmu, kde spoločne s majiteľom Joeom Bellom na ňu spomínajú. Pôvabná Holly, dievča ľahších mravov, bez starostí a zdanlivo bez minulosti, žije so svojím bezmenným kocúrom a necháva sa vydržiavať bohatými mužmi. Dúfa, že sa raz za niektorého z nich vydá. Chce byť bohatá, aby mohla raňajkovať u Tiffanyho. V jej živote je všetko nezvyčajné. Dokonca aj zvláštne priateľstvo so susedom, ktoré sa náhle skončí, keď Holly odíde do cudziny, pretože je podozrivá z účasti na mafiánskych aktivitách. Capoteho štýl písania je veľmi prirodzený a chytľavý. Priznávam, že kniha mi dala oveľa viac než film. Zarazilo ma iba, že knižný koniec je iný.
Matkine chyby vždy dopadnú na hlavy jej detí, podpíšu sa na nich a len tak ľahko sa napraviť nedajú. To je na tom najhoršie. Marta, autorka aj hrdinka skutočného príbehu, po rokoch otvára Pandorinu skrinku. „Niečo ma núti dostať spomienky zo seba von, oslobodiť sa, uľaviť si.“ Poviete si, čo bolo, bolo, nechaj to tak. Lenže niekedy to jednoducho nejde. Dá sa minulosť len tak hodiť za hlavu? Dá sa vyrastať bez lásky a porozumenia? Rozhodne to nie je jednoduché. Marta sa pitva v každom prežitom dni „Rýpem sa vo veciach, čerím hladinu.“ Predstavujem si, že v myšlienkach s matkou hovorí, veď toľko toho by jej chcela povedať... A nie vždy by jej to bolo príjemné. Krutosť „... varecha a remeň viseli na viditeľnom mieste.“ Porovnanie, veď jedna dcéra je vždy lepšia než tá druhá. Chlad „... ani na mňa nepozrela, kyslo sa zatvárila...“ Cudzí chlapi „Ruky mal malé, uzlovité... Bože, kde na nich chodí?“ Marte bolo ťažko v tom čase, ťažko jej bolo ešte dlho po matkinej smrti. Zanechať za sebou svoje staré JA je zložité. Príbeh Marty Pékovej „Osud neoklameš“ je napísaný s prekvapujúcou úprimnosťou a budete ho čítať so slzami v očiach.
Letisko vyšlo v roku 1968, keď Beatles vydali White Album a Hair očarilo Broadwayi. Hailey ho napísal podľa osvedčeného vzorca - populárna téma, dobre vykreslené sympatické postavy, poriadny kus drámy a svižné tempo. Letisko sa udržalo v zozname najpredávanejších kníh New York Times 30 týždňov a zarobilo Haileymu toľko peňazí, že sa presťahoval na Bahamy. Určite už každý z nás niekam letel, ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo všetko sa môže na letisku pokaziť? Predstavte si, že sa to všetko stane v jeden piatkový januárový večer, presnejšie od 18:30 do 1:30 na letisku Lincoln v Illinois. Pre ničivú snehovú búrku letisko pozastaví svoju činnosť, ale veci nie sú ani zďaleka také jednoduché. Na oblohe zostáva osamelé lietadlo, ktoré sa zúfalo snaží pristáť, ale veža hlási, že dráha je zablokovaná. Vypukne panika a zamestnanci majú na riešenie situácie rozdielne názory. Kríza sa vyostruje a katastrofa je na dosah. Samozrejme, svet leteckej dopravy bol pred 11. septembrom celkom iný, takže nie všetko by sa v súčasnosti odohralo tak, ako v Haileyho knihe. Ale práve tá minulá éra má svoje čaro a je zaujímavou štúdiou, na ktorú sme už pomaly zabudli. Mimochodom sám Hailey počas II. svetovej vojny slúžil ako pilot Royal Air Force.
Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol vás celkom určite rozosmeje, nech knihu otvoríte na akomkoľvek mieste. Švédsky spisovateľ ju napísal na brehu Luganského jazera, kam sa utiahol potom, čo prepracovaný vyhorel. Pri písaní ho inšpiroval Haškov Švejk. Podľa autora bol buď najblbší vojak prvej svetovej vojny, alebo jediný, ktorý chápal, o čo išlo. Ale späť k starčekovi Allanovi Karlsonovi. Keďže nemal chuť oslavovať svoju storočnicu v starobinci, tak vo svojich „čúracích trepkách“ zdúchol cez okno. Allan veľa rozumu od prírody nepobral, no zamiloval si bomby a tie ho previedli celým svetom. Stretne sa so Stalinom, ktorého dobiela rozčúli zistenie, že Allan sa pozná s vládcami sveta od generála Franca cez Mao Ce-tunga, Kim Ir Sena až po Trumana, ktorému pomohol zostrojiť atómovú bombu a „tučnú sviňu“ Churchilla zasa zachránil pred atentátom.
- Rozmýšľam o jednej veci, - povedal Allan.
- Čo? - nahnevane sa spýtal Stalin.
- Nechceli by ste si oholiť tie fúzy?
Tým sa večera skončila, pretože tlmočník omdlel.
Možno vám príbeh bude pripomínať Forresta Gumpa, ale divoká naháňačka starčeka, ktorý ušiel zo starobinca a navyše ukradol zlodejovi Kýbľovi kufor plný peňazí, humorom svoj americký náprotivok ďaleko predbieha.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Sú dni, keď potrebujem 100% záruku plaču. Znova som si prečítala literárnu klasiku plnú emócií a pochmúrnosti a trhalo mi srdce. Očarujúci Oliver Barrett IV., dedič jednej z najbohatších rodín v krajine, ktorý nenávidí svojho arogantného otca, jeho konexie a celý ten humbug okolo toho, je poslucháčom Harvardu. Zoznámi sa so zábavnou, šikovnou a sarkastickou študentkou Jennifer Cavilleri z Radcliffe, dievčaťom zo skromných pomerov, ktorá svojho otca talianskeho pekára veľmi uznáva a rešpektuje. Oliver a Jenny sa do seba bláznivo zamilujú a láska premostí aj ich úplne odlišné svety a pomery. Po skončení vysokej školy sa i napriek nevôli bankára Barretta III. vezmú. Samozrejme, s katastrofálnymi následkami. Dediča Olivera rodina pre nevhodný sobáš odstaví a mladý pár má vážne finančné ťažkosti. Ale vyškriabu sa z toho, sú šťastní, plánujú dieťatko a vtedy to príde. Znenazdajky sú vystavení nemilosrdnej skúške. Erich Segal nečkal do konca a už na začiatku čitateľovi povie, že Jenny zomrie. Takže, asi tak. Jednoduchosť a jemnosť zápletiek a dialógov, bolesť a utrpenie mladého páru vás nenechá chladnými.
Fascinujúci a pútavý opis Rembrandtovho každodenného života a atmosféra vtedajšieho Holandska vo vás podnieti vášeň pre históriu. Životopisný román o tomto výnimočnom umelcovi začína v dobe, keď je na vrchole svojich tvorivých síl, no po krk zadlžený a navyše v nemilosti cirkvi, keďže sa odmieta oženiť so svojou milenkou. Autor David Weiss vykresľuje Rembrandtove úspechy, pády, roztrpčenosť a sklamanie, pretože spoločnosť neuznáva „jeho génia.“ Rembrandt prišiel o všetko, jeho zbierka bola rozpredaná, aby uhradil svoje dlhy. Nevzdal sa však, hoci bol citovo aj duševne zruinovaný. Maľoval ďalej, vo dne aj v noci. „Nemohl sem dovolit svým nepřátelům, aby mysleli, že sem poražený, že sem jim vydán na milost.“ Ak raz budete mať možnosť obdivovať jeho slávne diela Nočná hliadka, Anatómia doktora Tulpa, Hendrickje… buď v Amsterdame, Haagu, v Paríži či New Yorku, vedzte, že maliarov život nebol ľahký, hoci za to mohol do určitej mieri aj on sám.
Pri čítaní tejto čarovnej knihy môžete zažiť čo to na vlastnej koži a v predstavách navštíviť miesta, ktoré nenájdete v každom bedekri. Vďaka nevtieravému rozprávačskému talentu autorky sa zoznámite s miestnymi obyvateľmi, posedíte si v kaviarničkách a ochutnáte dobroty francúzskej kuchyne. Ide svojím spôsobom o moderný cestopis, akýsi výlet do zákulisia krajiny alebo lepšie povedané o baladu o francúzskej vznešenosti, pod ktorou je ukrytý kus histórie, veľkosti, márnivosti aj krásy. Budete mať pocit, akoby ste miesta z knihy zrazu dôverne poznali. Slnko, dážď, more, vône, víno, mistrál, biele kamienky z Nice a cvrkot cikád. „Nie je dobré pracovať, keď cikády spievajú,“ a mnoho ďalších zaujímavosti z trochu iného uhla na mňa hlboko zapôsobili.
Parfum je originálny, ohavne vzrušujúci a tak trochu aj romantický príbeh vraha. Magický svet vôní, ktoré sú opísané tak sugestívne a presvedčivo, že priam cítite, ako svet kedysi voňal. Život Jeana-Baptistu Grenouilleho, narodeného v roku 1744 v Paríži, ktorý nepoznal otca a matka ho ako novorodenca nechala na trhu pod stolom so smradľavými hlavami rýb, je skutočne zvláštny. Apatický a odpudzujúci Jean-Babtiste mal mimoriadny čuch a už ako dieťa vedel pomenovať tisíce rôznych vôní. Dokonca rozoznával ľudí a predmety podľa ich zápachu či príjemnej a jemnej arómy, ktorú bežný človek vôbec necíti. Vypracuje sa na parfuméra a naučí sa triky tohto remesla. Túži vytvoriť anjelský parfum a konečne voňať ako ľudské bytosti, keďže sám žiaden vlastný pach nemal. Aby to však dokázal, potrebuje zachytiť vôňu krásnych mladých dievčat, a tak sa stáva sériovým vrahom. Vyrastal bez lásky, svedomie ho netrápilo, a niet teda divu, že sa mu diabolský plán podarí. Ľudia si ho všimli, milujú ho a ležia mu pri nohách...
