Anna a francúzsky bozk
1 / 15
Stalo sa to len raz. Posledný večer v práci bol aj mojím posledným večerom pred odchodom do Francúzska. Čas sa vliekol a väčšinu večera sme sedeli sami vo vestibule. Možno to bolo tým, že to bola moja posledná zmena, možno tým, že sa neuvidíme ďalšie štyri mesiace, možno tým, že to vyzeralo ako posledná šanca – nech už bol dôvod akýkoľvek, zariskovali sme. Boli sme odvážni. Flirtovanie sa celý večer stupňovalo, a keď bol čas ísť domov, nemohli sme sa rozlúčiť. Len sme... naťahovali rozhovor.
A potom konečne povedal, že mu budem chýbať.
A potom ma pod bzučiacim neónovým pútačom konečne pobozkal.
A potom som odišla.