1523

Nevieme, idúc, že sme na odchode – Vyjdeme z dverí, samý žart, osud – nám v pätách – zamkne: nikomu tu nebudeme už na príťaž.

511

Keby si prišiel na jeseň, vymietla by som leto, s úsmevom napol, s úškľabkom, ako gazdiná muchu – metlou.

Ak o rok ťa mám uvidieť, z mesiacov guľky spravím, každú zvlášť do šuplíka dám, aby sa čísla nezmiešali.

Ak by si meškal stáročia, na prstoch odrátam ich, kým nakoniec sa prepadnú až k protinožcom – samy.

Keby som vedela, že život sa skončil – ten tvoj – môj však nie, ako šupku ho odhodím a k večnosti pridám sa, a hneď –

No neistota, ako dlho toto „medzitým“ potrvá, ma trápi ako čmeliaka, čo žihadlo zatiaľ – ukrýva.

1732

Môj život dvakrát skúsil smrť – No musím ešte zažiť, či nesmrteľnosť nechce ma po tretie k zemi zraziť

tak beznádejne surovo, ako keď dvakrát sekla. Rozchod – všetko, čo vieme o nebi a čo nám stačí z pekla.