O lásku sa neprosí
1 / 5
Keď neskôr ležali v spálni, posteľ bola priveľká, medzi ich telami vznikala široká prázdnota. Lucia sa prisunula bližšie. Teplými nohami sa dotkla jeho lýtok a nesmelo ho chytila okolo pása. Privinula sa k jeho pulzujúcemu telu, ktoré roky dôverne poznala. Chcela len cítíť blízkosť. Nič viac a nič menej. Trochu živočíšneho tepla, slanú vôňu pokožky. Opatrne privrela oči a ruky sa jej chveli, akoby to bolo po prvýkrát, čo sa dotýka toho chlapa, hoci s ním prežila polovicu svojho doterajšieho života. Ondrej jej ich ostro odstrčil a potiahol si paplón. Zamotal sa do neho ako larva. Poslal jej jasný signál nezáujmu a vzdialil sa na míle ďaleko od dosahu vĺn, ktoré k nemu tak zúfalo vysielala. Bez slova, bez výčitky sa ticho vrátila na svoju polovicu postele, otočila sa a ponorila do samoty. Spolu v izbe, a predsa sama, trpko si pomyslela a odmietnutými dlaňami si prešla po tvári. Na okamih si pritlačila končeky prstov na zatvorené viečka, ktoré ju pálili. Chceli vyroniť slzu, Lucia ju však zatlačila nazad, presne tak, ako aj túžbu po objatí. Do úzadia, stratena, tam, kde nebolí a nevytŕča z mysle. Spaľovala ju vlastná potreba ľudskej blízkosti a Ondrejova občasná vášeň plná tvrdosti a sadizmu, ktorá vypĺňala celý priestor určený na dotyk. Nič iné od neho už dlho nedostala. Len násilný sex. Bez lásky a emócií. Keď sa jej zažiadalo po nehe, dostala nič. Veľké ťaživé nič. N-I-Č. Čo z takého dotyku, ktorý bolí a nezahasí smäd po láske? Čo z vášne, ktorá ničí nežnú emóciu? Čo z muža, ktorý nehladí a nemiluje? Alebo snáď miluje? Nevedela si odpovedať. Už dlho nevedela, no spýtať sa bolo nad rámec jej odvahy. Bála sa odpovede a bála sa aj samotnej otázky. Vysloviť ju nahlas bolo ako prekročiť zakázanú hranicu. Príliš smelé, príliš odvážne, všetkého príliš... Stočila sa do klbka ako had, do ktorého picháte palicou a v tej polohe zotrvala, až kým jej nesadla na viečka únava. Spánok však mala nepokojný a trhaný, popretkávaný vnútorným nepokojom. Akoby podvedomie malo chuť trápiť ju aj mimo bdelého stavu, chuť dokola bičovať jej dušu pocitom úzkosti. Nanovo sa jej prehrávala sála ponorená do kryštáľového svetla, ženy s veľkými vypuklými prsami a koketne klipkajúcimi očami, nariasené róby, natupírované účesy. Stále sa jej za zatvorenými očami prehrával smiech, Ondrova ruka smerujúca s pohárom k perám a výraz spokojnosti na jeho symetrickej tvári, jeho drahý čierny oblek, zelené prižmúrené oči sršiace sebavedomím a zmyselným nábojom. Hrala pomalá hudba, podlaha sa vlnila, steny sa točili. Prebudila sa spotená, zalapala po dychu a neskôr s námahou znova podľahla spánku. Potom sa znova zobudila. Potichu vstala, prešla do kúpeľne a zapla svetlo. Bolo ostré, rezalo jej rozospaté oči. Otvorila skrinku za zrkadlom, siahla dnu a vytiahla malú perleťovú škatuľku v tvare mušličky. Pri pohybe menila farby a pripomínala dúhu. Lucia ju s cvaknutím otvorila, prstami vylovila biely ploský krúžok s ryhou v strede a vložila si ho do úst. Bola to tabletka na spanie, verný pomocník počas dlhých bezútešných nocí plných nedostatku lásky a spánku. Prehltla ju nasucho. Všade navôkol bolo neprirodzené ticho a dom, akoby zaspal večným spánkom, ponorený v temnote. Vrátila sa do spálne. Podchvíľou sa ozvalo Ondrejove zachrápanie, pod chvíľou šuchot vankúša. Stúlila sa pod prikrývku, ktorej vnútorná strana bola ešte stále teplá od jej vlastného tela.