Džokej v talári
1 / 7
„Spravil si to?“ spýtal som sa. „Čo?“ „Zabil si Scota Barlowa?“ „Neblázni!“ ohradil sa. „Samozrejme, že nie, dočerta!“ „Už ťa vypočúvali?“ „Ešte nie,“ odvetil trochu rezignovane. „Ale určite to majú v pláne. Požiadal som o stretnutie s právnikom. Zavolal som tebe.“ „Prečo práve mne?“ čudoval som sa. „Lebo iného nepoznám.“ Hlas mu začínal znieť zúfalo. „Momentálne potrebuješ právneho poradcu, nie súdneho advokáta,“ vysvetľoval som mu. „Aký je v tom rozdiel? Si právnik alebo nie? A chceš mi pomôcť?“ „Hlavne sa upokoj,“ chlácholil som ho. „Kde vlastne si?“ „V Newbury,“ povedal. „Na policajnej stanici.“ „Ako dlho?“ „Asi desať minút. Približne pred hodinou ma zbalili doma.“ Pozrel som na hodinky. Bolo dvadsaťdva desať. Koho zo známych môžem o takomto čase zburcovať? Nikoho. „Steve,“ ozval som sa, „teraz pre teba nemôžem nič urobiť. Budem sa snažiť poslať ti niekoho z Newbury, ale potrvá to niekoľko hodín.“ „Preboha!“ takmer sa rozplakal. „Ty nemôžeš prísť?“ „Nie,“ povedal som, „to máš, ako keby si žiadal neurochirurga, nech ti vytrhne zub. Určite by si lepšie pochodil u zubára.“ Keby som mal viac času, možno by som vypotil lepšiu analógiu. Myslím, že nejeden právnik by sa bránil porovnaniu s dentistom. „A kedy by mohol doraziť?“ spýtal sa opäť rezignovane. „Len čo sa mi ho podarí vybaviť.“ „Policajti povedali, že sa môžem poradiť s nejakým ex offo, kto je to?“ „Môžeš,“ pripustil som, „a dokonca zadarmo, ale neodporúčam ti to.“ „Prečo?“ spýtal sa. „O takomto čase bude v službe nejaký neskúsený mladý ucháň alebo babrák, čo si nevie nájsť inú robotu,“ vysvetlil som mu. „Čelíš závažnému obvineniu, na tvojom mieste by som si počkal na niekoho skúsenejšieho.“ Na druhom konci sa rozhostilo dlhé mlčanie. „Dobre, počkám,“ privolil. „Fajn,“ potešil som sa, „vynasnažím sa poslať ti niekoho čo najskôr.“ „Ďakujem.“ „A, Steve,“ upozornil som ho, „teraz počúvaj. Kým príde, nemusíš odpovedať na žiadne otázky. Rozumieš?“ „Áno.“ Zdalo sa mi, že tíško zívol. „Kedy si ráno vstával?“ spýtal som sa. „Ako vždy,“ odvetil, „o desať šesť. O siedmej som už jazdil.“ „Oznám policajtom, že si unavený a potrebuješ si pospať. Že si takmer sedemnásť hodín na nohách a máš nárok oddýchnuť si pred výsluchom.“ Nebola to celkom pravda, ale skúsiť to môže. „Fajn,“ povedal. „A keď príde právnik, stopercentne poslúchni jeho rady.“ „Áno,“ podvolil sa, „jasné.“ Bola to reakcia vinníka, ktorý sa odovzdal do rúk osudu? Zavolal som jednému známemu v Oxforde a požiadal som ho o pomoc. „Prepáč, starec,“ ozvalo sa s austrálskym prízvukom. Nemal čas. Práve totiž kohosi zaúčal do tajov sexu so starším mužom. Na základe skúseností som sa radšej nepýtal či študentku alebo študenta. Ak nič iné, aspoň mi odporučil istú kanceláriu v Newbury a dal mi mobilné číslo na jedného z majiteľov. Keď som mu zatelefonoval, bol viac než ochotný. Steve Mitchell bol v danej lokalite veľmi známa osobnosť a zastupovať slávneho klienta obvineného z vraždy je snom každého provinčného právnika. Nehovoriac o potenciálnej výške odmeny. Vrátil som sa k studenému jedlu a v duchu aj k uplynulej sobote v Sandowne. Premieľal som si v hlave všetko, čo tam odznelo, a hlavne som si premietal čudesné stretnutie so zbitým Scotom Barlowom v sprche.