"Zomreli, zomriem...", to boli jediné slová, ktoré ešte dokázal vysloviť jeden z desiatich mužov, ktorí sa stali terčom najväčšieho masakru v dejinách slovenského zločinu. Išlo o povestný gang Pápayovcov z Dunajskej Stredy.

  Karty boli rozdané. Večer sa jedenásti členovia gangu stretli uprostred mesta v bare Fontána. Sedeli na poschodí reštaurácie a hrali karty. Nikdy predtým neboli všetci takto pokope a nikdy predtým sa nezišli neozbrojení a bez ochranky. Zrejme mali rokovať s predstaviteľmi inej skupiny a vo svojom hlavnom stane sa cítili absolútne bezpečne. Jeden z nich, Béla Écsi (to meno si zapamätajme, ešte o ňom budeme počuť), sa okolo siedmej hodiny večer  zdvihol a povedal, že ho hra už nebaví. Odišiel do blízkeho kasína a to mu zachránilo život.

 Ostatní zostali vo Fontáne a pokojne sa bavili ďalej. Okrem šéfa skupiny, tridsaťtriročného Tibora Pápaya zvaného Papa Joe v bare sedeli: Pál Ábrahám (29, prezývaný Gíres), Zoltán (28) a Erik (23) Csehovci, Stefan Csóka (25, Coki), Zoltán Godány (39, Mazi), Tibor Kardos (33, Fényelvü), Róbert Sárközi (32, Kopas), Norbert Varga (24, Bölényi), a Peter Rosa (25). Toho posledného prezývali E.T. alebo Štartér, pretože zvykol  mafiánom štartovať autá, keď sa obávali, že im do nich niekto nainštaloval trhavinu.

    Mohlo byť asi štvrť na osem večer, keď do Fontány náhle vtrhli traja ozbrojenci. "K zemi! Toto je policajná akcia!" zreval po slovensky bez výrazného 

prízvuku jeden z nich. Zvyšní dvaja vybehli na poschodie a bez výstrahy začali páliť z kalašnikovov. Títo muži boli v maskáčoch a svetlých vestách, na hlavách mali čierne kukly. Na prvý pohľad pripomínali policajtov a nikto nemal čas sledovať ich dlhšie.
Obaja vystrieľali do Pápayovho gangu po dva zásobníky v priebehu jednej či dvoch minút. Dokopy 113 výstrelmi popravili Papa Joa s jeho spoločníkmi. Potom zbehli dole a spolu s kumpánom, ktorý zatiaľ držal v šachu osadenstvo prízemia, zmizli v tme. Po ich krvavej návšteve zostalo na podlahe baru deväť mŕtvych mužov a desiaty zomrel o niekoľko hodín neskôr v nemocnici. Ten, čo bol v ich hierarchii najpodradnejší, Štartér, mal najviac odvahy. Nepodriadil sa rozkazu domnelých policajtov a jediný ostal stáť. Zato jeho telo rozstrieľali na nepoznanie.

   Keď sa šokovaní  hostia a personál spamätali, zavolali na políciu.  "...Ani neviem ako sme sa dostali von," povedal pre Moment jeden z hostí,  "Viem len to, že sme bežali po Hlavnej ulici, oproti nám už uháňalo policajné auto, potom som začul trúbenie sanitky. Boli to najstrašnejšie chvíle môjho života, moja priateľka sa do rána triasla a zúfalo plakala, nemala odvahu ísť ani k lekárovi..."