popísané na základe autorskej skúsenosti s jeho klientmi, autor dáva návody, závisí od typu klienta, komu čo pasuje, charakteristika kazuistík v skratke, odporúčam ako doplnok k odbornej literatúre, vhodné prepojiť s psychológiou A. Adlera.

Kniha je zostavená z teoretických častí a praktických cvičení, ktoré odporúča sám autor. Ja som bola v roli čitateľa teoretika, keďže netrpím psychickými poruchami, tak ma logicky zaujímala celá teória vôkol toho, spôsoby liečby, možno nejaké štatistiky, poprípade výpovede pacientov, ktorí sa u neho liečili. Samozrejme, že pri každej technike liečenia mal najprv teoretický „obkec“ a potom išlo na samotné cvičenie. Z toho všetkého môjho očakávania sa tam ocitlo dačo z tej teórie, pri spôsoboch liečenia do popredia ťahal len svoju alternatívnu liečbu, no a štatistiky a nejaké grafy a výpovede, také niečo márne očakáva čitateľ. Samozrejme, že v knihe nechýbala samochvála a preto mi to celé prišlo potom na smiech. Čo sa však týka samotných cvikov proti úzkosti pre chorých, tie neviem ako zdravý (po duševnej stránke) človek nejako zhodnotiť. Či to niekomu vie pomôcť alebo nie. Myslím si, že určite to však neuškodí! Hodnotím ich celkom pozitívne, i keď nie so všetkými som bola stotožnená.

Klaus Bernhardt to celé však opísal veľmi zjednodušene a ak nejaký spôsob jeho liečby nezabral, tak je to chyba pacienta – nie liečby. Nepovažujem túto knihu ako správny nástroj pri boji s depresiami. A už vôbec pri ťažkých stavoch, kde sú potrebné lieky. Nemyslím si, že by nejaký lekár mal vysadiť liečbu takýmto pacientom a povedať im nech bojujú s úzkosťou podľa jeho príručky. Skôr by som tento titul brala ako motiváciu a určité pozitívne nakopnutie tým, ktorým chýba sebaúcta, majú ťažkosti a potrebujú motivovať pri zmene svojho života. Na mňa však neurobil autor až taký dobrý dojem a ani kniha nesplnila moje očakávania. Určite ju posuniem ďalej a nemyslím si, že mi bude v mojej knižnici chýbať.