Nebudem dlho preč
1 / 3
... „Koho vlastne hľadáš?“ spýtala sa Claire. Charlie o tom veľa rozmýšľal. Ale teraz už vedel, že hľadal ju. Už o tom nepochyboval. Pozoroval ju len tridsať minút, ale už si uvedomoval, že mu bije srdce a v žilách prúdi krv. Vnímal svoje ruky zložené v lone. Uvádzala ho do rozpakov a zároveň sa cítil dobre. Ale predovšetkým spôsobila, že ožil, veď predtým, hoci drel ako kôň, to boli len mechanické pohyby, dôsledné a sústredené, áno, ale vykonávané s istým odstupom. Charlie sa prinútil pozrieť Claire do očí. „Hľadám niekoho, kto si vie v kuchyni poradiť aj sám. Býva tu dosť rušno. A nemáme také zázemie ako iné reštaurácie – pomocných kuchárov a cukrárov a čo ja viem koho ešte. Preto musí byť náš ďalší človek spoľahlivý a pracovitý. Tvorivý. Niekto ako ja,“ povedal s rozpačitým úsmevom. Aj Claire sa usmiala. „Myslím, že som tá, ktorú hľadáš,“ vyhlásila. „Vážne?“ Charlie obdivoval jej sebaistotu. „Hej. Som si istá.“ „Ešte som neochutnal tvoje kurča,“ utrúsil Charlie.
Claire chytila do ruky utierku a vytiahla z rúry horúci pekáč. Vybrala z neho kurča a nechala ho odpočívať na doske na krájanie. Potom vybrala aj zemiaky a mrkvu. Väčšinu šťavy zliala, do zvyšnej pridala vývar a pohár bieleho vína, a dala zovrieť. Kým sa omáčka redukovala, dala do panvice jasnozelené fazuľkové struky, pridala kus masla a trochu citrónovej šťavy, potriasla panvicou a nakoniec fazuľku osolila a okorenila. Potom sa pustila do krájania kurčaťa. Nožom narábala naozaj profesionálne; najprv oddelila stehnovú kosť, prsia pokrájala na tenké plátky a poukladala ich k stehnu na lôžko z pečenej zeleniny. Omáčku naliala do cedidla, a kým pomaly pretekala cez jemné sito, naložila na tanier za hrsť fazuliek. Napokon poliala mäso omáčkou a obkrúžila ňou aj okraj taniera. Rýchlo nasekala trochu petržlenovej vňate a na záver ňou všetko posypala. Posunula tanier k Charliemu. „Voilà!“ povedala. Charlie sa pozrel na tanier a s predstieraným nesúhlasom pokrútil hlavou. „Obávam sa, že to nespĺňa normy v Charlotte’s.“ „Čuš a jedz,“ odsekla Claire. Charlie sa pustil do jedla. Bolo presne také, aké malo byť. Šťavnaté, lahodné mäso so sviežou príchuťou citrónu a rozmarínu. Chrumkavá, dokonalá zelená fazuľka. Všetko okorenené s takým citom, že by to ocenil aj jeho otec. „Naozaj vieš variť,“ pripustil Charlie. „Netvár sa tak prekvapene.“ „Kedy môžeš nastúpiť?“ „Myslíš to vážne?“ spýtala sa Claire a úsmev jej rozžiaril tvár aj oči. „Celkom vážne,“ odpovedal Charlie. V noci, keď sa po službe vrátil domov, zjedol na verande grilovaný srnčí steak a paradajkový šalát s kozím syrom. Potom sa zahľadel na mesiac nad horami a pomaly popíjal burgundské. V duchu si znova a znova premietal udalosti uplynulého dňa. Claire pri zadných dverách, jej rozprávanie o Francúzsku, zručnosť v kuchyni. Zdalo sa mu to až neskutočné. Všimol si, že nemá obrúčku. Niežeby oňho niekedy prejavila záujem. Kedysi dávno chodila s Owenom a teraz bude pracovať pre Charlieho. Potrebovala prácu a zdalo sa, že má všetko dobre premyslené. Kurča bolo vynikajúce. Čo nevie, môže ju naučiť. Zatiaľ je všetko vo hviezdach. Nastúpi až o týždeň a on sa bude musieť správať ako profík. Ale dovtedy môže popustiť uzdu fantázii. Zavrel oči a vybavil si ju vo chvíli, keď prišla. Tmavé vlasy, svetlá čistá pleť, krivka pŕs črtajúca sa pod širokým tričkom. Opojný vodopád vlasov na pleciach, keď si zložila čiapku. ...