Šťastní rodičia
1 / 2
Hitparáda rodinnej lásky Slová, ktoré treba povedať „Nestačí deti len milovať, treba, aby aj cítili, že sú milované.“ Je to jedna z don Boscových intuícií. Blesková. Nájdeme ju v liste, ktorý napísal r. 1884 z Ríma, a výstižne sa o nej hovorí, že je to „Poéma výchovnej lásky“. Slávny profesor Buscaglia v Spojených štátoch amerických dáva na víkend svojim univerzitným študentom zvláštnu úlohu. Majú ísť domov a objať si otca. V triede zvyčajne vybuchne vzbura. „Môjho otca by z toho porazilo!“ hovoria, alebo: „Načo je to? Môj otec vie, že ho mám rád.“ Na to profesor namieta: „Ak je to ľahké, prečo to potom nechcete spraviť?“ Nasledujúci pondelok všetci s uspokojením prekvapene hovoria, čo prežili: „Môj otec sa pustil do plaču.“; „Čudné, môj otec sa mi poďakoval.“ „Uvedomiť si“, že sme milovaní. To je tajomstvo šťastia. V rodine by sa mal každý pohybovať s imaginárnym nápisom, zaveseným na hrudi: „Si pre mňa nenahraditeľný.“ Medzi rodičmi a deťmi často lietajú iba rozkazy, napomenutia, sarkazmy, hrozby, kázne, nervozita. Banality ako: „hýb sa, uhni, ponáhľaj sa, nedotýkaj sa, daj si pozor, zjedz všetko, nezašpiň sa, buď ticho, povedal som ti: hovor, ospravedlň sa, pozdrav, poď sem, nevyrušuj, neutekaj, nespoť sa, daj si pozor, aby si nespadol, povedal som ti, že spadneš, tým horšie pre teba, nikdy nedávaš pozor, si neschopný, choď spať, vstaň, prídeš neskoro, mám robotu...“ Vďaka tomu, že mamy a ockovia sa dobromyseľne krútia okolo detí ako bzučiaci vrtuľník, sa stáva „bzučanie“ základným hrmotom rodiny. Deti sa jednoducho bránia tým, že nepočúvajú. Vo veľkom zmätku banálnych rozkazov a protirozkazov sa dôležité slová, ktoré rodičia hovoria svojim deťom, strácajú v ničote. Najväčšia škoda je, že rodinné ovzdušie sa neustále znečisťuje vzájomnou podráždenosťou. Jestvujú slová, ktoré môžu zmeniť rodinné ovzdušie a stať sa základom pozitívneho obrazu. Pre normálny rast detí je to veľmi dôležité. Napríklad:
- „Mám ťa rád.“ Veta, ktorou sa plytvá v televízii a v pesničkách, ale medzi rodičmi a deťmi sa na ňu príliš často zabúda, má ohromný potenciál. Každý deň by malo každé dieťa počuť od mamy a otca: „Mám ťa rád.“
- „Si pekný.“ Deti potrebujú aj lichôtky. Sú ľudia, ktorí len čo vyjdú z domu, poklonkujú sa všetkým, mliekárovi, predavačovi novín, strážnikovi, vrátnikovi a šéfovi v práci, ale doma nikdy nikomu. Jedna pani, žmoliac remienok svojej kabelky, povedala: „Môj manžel vie byť sladký, nežný, láskavý. K svojmu psovi.“ Ako si môže dôverovať dieťa, keď mu rodičia nikdy nezalichotia (aj, a predovšetkým, vo veci jeho telesného vzhľadu).
- „Som šťastný, že ťa mám.“ Posolstvo, ktoré treba nevyhnutne vyjadriť. Priveľa detí má dojem, že sú v živote rodičov prekážajúcim bremenom alebo, ešte horšie, náhodným prípadom.
- „Môžeš sa na mňa spoľahnúť.“ Každé dieťa potrebuje vedieť, nech sa čokoľvek stane, že ten muž a tá žena, ktorí sú jeho otcom a mamou, ho zachránia. V spoločnosti ako je naša sa nemôžu spoľahnúť na nikoho.
- „Čo si o tom myslíš?“ Vedomie, že otec a matka, osoby, ktoré najviac obdivuje, chcú skutočne poznať jeho názor, napĺňa dieťa hrdosťou. A cíti, že patrí do rodiny. A rodičia tak môžu zistiť, že deti sú aj múdre.
- „Môžeš plakať, ak chceš.“ Každý človek potrebuje niekoho, na koho sa môže obrátiť a vyžalovať sa mu, a byť si istý, že bude prijatý, a nie odsúdený. Niekoho, pred kým sa nemusí skrývať. Niekoho, komu môže povedať: „Toto sú moje city.“ A ten niekto odpovie: „Dobre. Tak je to dobre.“ Dve ramená, jedno srdce a veľa pochopenia.
- „Chcem ťa vypočuť.“ To znamená nebyť ľahostajný k tomu, čo sa deje v živote detí. Slová „porozprávaj mi“ povedané v pravom čase, mnohokrát zbúrajú priehradu mlčania, ktoré môže vždy vrhnúť hrozivý tieň na vzťahy medzi rodičmi a deťmi.
- „Prečo sa ti to nepáči?“ „Prečo to nechceš?“ City malých sú dôležité a hodné úcty, takisto, ako city dospelých. Pre roztržitosť po nich často šliapeme a ako o bezvýznamné veci o ne nedbáme.
- „Dôverujem ti.“ Deti majú veľa dobrých dôvodov, aby o sebe pochybovali. Povzbudenie rodičov je jedinou pohonnou látkou, aby sa odhodlali prevziať iniciatívu.
- „Byť spolu je krásne.“ Nik nemôže dobre rásť, ak necíti, že je nenahraditeľnou súčasťou šťastia svojej rodiny.