Mám nenormálnu sestru!
1 / 4
Totalo normalo
„Orlie oko pôjde s nami!“ Tá strašná správa sa šírila medzi žiakmi rýchlo ako lesný požiar. Plní očakávania stáli pred školou pri autobuse a chystali sa do neho nastúpiť. „Hráš sa na dvojčatá?“ spýtala sa Lissi a urobila dlhý krok nabok, aby sa vzdialila od Tinky. Tinka sa rozpačito usmiala. „Sme predsa kamarátky.“ „Preto sa na mňa nemusíš lepiť!“ Ale áno, musím, pretože inak by si mohla urobiť niečo hrozné, pomyslela si Tinka nervózne. Lissi zamávala ponad hlavy čakajúcich žiakov. Tinka si hneď všimla, komu ten pozdrav patril: trojčatám! Lissi sa pretiahla pomedzi spolužiakov a zamierila rovno k nim. Tinka šla za ňou tak tesne, až jej niekoľkokrát šliapla na päty. „Zasa ti budem pripadať trápna!“ odfrkla si Lissi. „Mám niekoľko korenistých hlášok. Ber to ako varovanie!“ Ale Tinke to bolo jedno. Hlavné, aby Lissi neurobila nič strašné, trebárs neodhryzla niekomu ucho. „Ahoj, Rolli, existuješ aj v peknom vydaní?“ pozdravila Lissi prvého z trojice, ktorý sa dostal do jej blízkosti. Na Elmera, ktorý sa schoval za Hansa-Günthera, vykríkla: „Čo si myslíš ako osoba, ktorej sa to netýka, o inteligencii?“ Hans-Günther si skrížil ruky a zostal stáť ako skamenený. „Si jedinečný!“ pochválila ho na všeobecné prekvapenie Lissi. Po krátkej prestávke dodala: „V každom prípade v to aspoň pevne dúfam!“ Prirodzene si za to vyslúžila výbuch smiechu, čo ju potešilo. Tinka si trochu vydýchla. Možno už prestáva odvar účinkovať. Nezdalo sa jej, že by Lissi dnes bola divokejšia ako inokedy. „Sadnem si vedľa teba,“ oznamovala práve jej sestra Hansovi-Güntherovi. A chytrácky pokračovala: „A ak tu budeš stáť tak meravo, môžeš pokojne slúžiť ako reklama na živé múmie.“ „Ty musíš sedieť vedľa mňa!“ Tinka sa pretlačila medzi Lissi a Hansa-Günthera. Lissi však zavrtela hlavou. „Musím sa postarať o tohto pána. Potrebuje ma!“ Chlapec ešte stále trucoval a zdalo sa, že na neho Lissino tvrdenie neurobilo nijaký dojem. „Nie, Lissi!“ Tinka sa snažila odstrčiť sestru nabok, ale Lissi stála na mieste ako prikovaná. Tinka takmer plakala. „Mňa nedostaneš!“ povedal Hans-Günther výhražne, akoby išlo o vyhlásenie vojny. „Už zajtra zalezieš do najbližšej myšacej diery!“ vyhlásila Lissi víťazne. Pokojný spôsob, akým to povedala, sa k nej vôbec nehodil. Tinke to však v návale paniky, ktorej pre odvar a jeho následky prepadla, vôbec nebolo nápadné. Sústredila sa iba na to, v čom bola Lissi divokejšia ako zvyčajne. Riaditeľka sa postavila na najvyšší schodík a zatlieskala. „Nastúpte, panstvo, ideme!“ Tinka sa musela bezmocne prizerať, ako Lissi nastupuje za Hansom-Güntherom do autobusu a sadá si na sedadlo v treťom rade vedľa neho. Sedadlá pred nimi a za nimi boli už obsadené. Tinka si našla voľné miesto až osem radov za nimi a pokukovala dopredu s veľkými obavami. Lissine kučery trčali cez operadlo ako malé anténky. Čo má asi za lubom? ...