Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som ... V tej istej japonskej reštaurácii sedeli oproti sebe za jedným stolom Michal Vanička, patológ, a Magda Kelečéniová, rodená Javúrková. Dojedali večeru a akosi sa nevedeli vyvarovať kradmých uštipačných pohľadov, ktoré na seba navzájom vrhali. Spoznali sa na jednom večierku tesne po smrti jej muža. Magda vtedy tak veľmi potrebovala pokojného vyrovnaného chlapa. No a tie Michalove krotké hnedé oči schované za dioptrickými sklami boli presne to čo hľadala. Bol to jediný vzťah, ktorý jej po celé tie roky vydržal. Chvíľu, ale celkom kratučkú chvíľu si aj myslela, že by mohli spolu bývať, no čoskoro pochopila, že pre Michala je a vždy bude len z núdze cnosť a že múr jeho voľakedajších sklamaní sa nedá preraziť. Napriek všetkému sa s ním však cítila celkom uvoľnene a bola rada, že si má občas s kým vyjsť a oddýchnuť si tak od všetkých tých spolkov opustených i neopustených žien, do ktorých chtiac-nechtiac patrila. Michal sa s ňou zasa strašne rád miloval, hlavne teda na začiatku, miloval jej plnú šťavnatú postavu, vyzývavé správanie, mala v sebe presne to, čo jemu chýbalo, akúsi neviazanosť a nespútanosť, a v tých krátkych extázach sa mu niekedy aspoň na chvíľu podarilo prestať pozorovať seba samého ponorením sa do jej dráždivého a sebaistého tela. Inak ho vlastne otravovala. Síce mu tiež dobre padlo, že má s kým ísť na večeru, ale pri rozhovore s ňou sa musel neuveriteľne nútiť, aby ju vôbec počúval. Hlavne na začiatku sa veľmi snažil aby ho zaujímala, aby našiel niečo, kde bude cítiť, že ho obohacuje, ale nepodarilo sa mu to, a tak sa pri nej cítil ešte osamotenejší. ...

Keď som mal sedemnásť PRŠÍ NÁM NA LÁSKU

Jej medový vlások si to predsa len rozmyslel a pristál na chodníku. Jej pohľad sa predsa len zachvel a kdesi v diaľke prudko zabrzdilo auto. Prostý starec sa blahosklonne usmial. Srdce zaševelilo: „Si moja a mojou zostaneš.“ Riadiaci orgán pretlmočil: „Nešla by si si niekam sadnúť?“ „Radšej by som sa prešla,“ zasnežilo jej v ústach. Slobodní ľudia sa neslobodne kymácali na zhromažďovacie plochy. My sme sa však trmácali celkom opačným smerom. Sivý chlapík škaredo hľadel na oblohu. Bolestivo udrel hrom. „Určite ma nedohoníš!“ Nohy sa nám vášnivo prepletali dolu svahom. Začali byť zvony a snehobiely oblak putoval ďalej svojou cestou. A potom na neznámom mieste a v neznámom čase sa to stalo. Svetlo. Padá kryštál. Padajú dve naše telá na rozhorúčenú planétu. Krúpy sa zmenili na dážď. „Prvá kvapka.“ „Druhá kvapka.“ „Žiť a byť šťastný?“ „Svetlo a pravda?“ „Prší nám na lásku,“ povedala a odpovedala.

Tiger a túžba TIGER Oheň a zem Čerň a červeň Oči a cieľ Pohyb Usmernený chvev Necitlivé chvenie Hnev V pazúroch smrť V očiach sila Nebezpečný pokoj Skrytý plač Som hráč Ďalekohľad ochrany Umienený spev Rev Hlas neba Nie kráľ ale vládca Tiger

TROCHA ŠŤASTIA Trochu Som smutný A trochu Nie Ako zatúlaný psík Daj mi znamenie Nepochopí ma nik Možno trochu Ty A trochu Tvoja duša Stále ma skúša Pre byľku lásky Ku ktorej privoniam A krajec šťastia Z ktorého si odhryznem Na svitaní S pohľadom na Teba Ráno Po milovaní

Drobnosti MUŽ A ŽENA Srdnaté oko Plachý hmat Toľko krát Daj a vráť

KEĎ TO KONČÍ Bodka na líci Srdce v kanvici A čaj miesto lásky Čo robí Len samé vrásky