Tancuj, tancuj, tancuj
1 / 3
str. 206 - 207
... Pokrčila plecom. "Všetko sa prihodilo neočakávane, bez najmenšej výstrahy. Odrazu sa mi pred očami zjavil obraz. Bolo to, keď som vás prvý raz uvidela v hotelovom bare. Počúvala som hudbu, bol to Duran Duran alebo David Bowie, už si presne nepamätám. Viem, že som nebola v strehu, lebo pri hudbe sa vždy uvoľním. Preto mám hudbu tak rada." "Máš schopnosť predpovedať udalosti," skonštatoval som. "Vedela si, že ten alebo onen z tvojich spolužiakov sa zraní, je tak?" "Dalo by sa to tak nazvať, ale nie je to celkom výstižné. Nie som veštkyňa. Predtým než sa niečo stane, najprv to visí vo vzduchu. Rozumiete mi? Prv ako sa niekto zraní na hrazde, atmosféra okolo neho je nasiaknutá nepozornosťou a prílišnou sebadôverou. Ja tie vibrácie zachytím. Vznášajú sa v ovzduší ako chumáče prachu a sú jasnou predzvesťou nešťastia. Vtedy sa mi zjavia tie prázdne sny. A keď sa objavia, je už neskoro. Vidím ich, ale nemôžem nikomu nič povedať, aby ma nepovažovali za bosorku. Tak sa iba prizerám. Viem, napríklad, že tamten človek sa popáli. A aj sa popáli, ale mňa z toho nemôže obviniť. Nie je to hrozné? Neznášam sa. Preto sa radšej uzatváram do seba. Keď sa uzavriem, aspoň sa prestanem nenávidieť." Nabrala si do ruky piesok a presýpala ho pomedzi prsty. "Ten Baran naozaj existuje?" spýtala sa. "Áno, existuje," odpovedal som. "Žije v tom hoteli. V tom hoteli je ďalší hotel, ktorý voľným okom nevidíš. Ale je tam. Existuje tam kvôli mne a Baran v ňom býva. Prostredníctvom neho som spojený s mnohými vecami. Baran pracuje pre mňa. Keby ho nebolo, nepodarilo by sa mi s ničím spojiť. Funguje ako telefónna ústredňa." ...