Dánske dievča
1 / 7
Keď vyslovila slovo šaty, v žalúdku zacítil horúčavu, nato mu hruď zaplavila hanba. „Nie, zrejme to neurobím,“ povedal Einar. „Ani na niekoľko minút?“ spýtala sa. „Musím namaľovať lem šiat pri kolenách.“ Greta sedela vedľa neho na pletenej stoličke a pohládzala mu cez hodváb lýtko. Jej ruka ho hypnotizovala, dotyk mu prikazoval privrieť oči. Počul iba slabý drsný škrabot jej nechta na hodvábe. No vzápätí ho Greta prestala hladkať. „Nie, prepáč,“ povedala. „Nemala som ťa o to žiadať.“ Einar si teraz všimol, že dvere šatníkovej skrine z moreného dreva ostali otvorené a visia v nej Annine šaty. Boli biele, vyzdobené na dolnej časti nad kolenami a na manžetách drobnými korálikmi. Cez puknuté okno bol v izbe prievan a šaty na vešiaku sa jemne pohojdávali. Niečo na šatách – nevýrazný lesk ich hodvábu, čipkový pásik na živôtiku, zapínacie gombíky na manžetách nepatrne od seba vzdialené a pripomínajúce ústočká – vyvolávalo v Einarovi túžbu dotknúť sa ich. „Páčia sa ti?“ spýtala sa Greta. Uvažoval, že odpovie záporne, ale bola by to lož. Šaty sa mu páčili a takmer sa mu zazdalo, akoby mu vnútri tela čosi dozrievalo.