„Neboj sa, chlapče,“ škeril sa Finne. „Boj sa radšej svojho šéfa. Bol taký mladý, ako si teraz ty. Už som ležal na zemi, nemohol som sa brániť. Aj tak mi priložil pištoľ na túto ruku a stlačil spúšť. Tvoj šéf má čierne srdce, chlapče, to si pamätaj. A teraz tvojho šéfa opäť trápi smäd. Tak ako toho chlapa. Ich smäd je ako požiar, preto sa aj hovorí uhasiť smäd. Kým ho neuhasia, bude spaľovať všetko, s čím prídu do kontaktu. Mýlim sa, Hole?“ Harry si odkašľal. „Si na rade, Finne. Kde sa skrýva Valentin?“ „Už ste sa ma na to pýtali a môžem len zopakovať. Keď tu Valentin sedel, v podstate som s ním ani raz nehovoril. Ušiel pred takmer štyrmi rokmi.“ „Používa podobné metódy ako ty. Dokonca som počul, že si ho zaúčal.“ „To je nezmysel. Valentin sa už narodil zaučený. Ver mi.“ „Kam by si sa ukryl, keby si bol ním?“ „Tak blízko, aby si ma mohol objaviť, Hole. Už by som sa na teba pripravil.“ „Býva v meste? Pohybuje sa v meste? Má novú identitu? Je sám alebo s niekým spolupracuje?“ „Postupuje inak, či nie? Tie hryznutia a pitie krvi. Čo ak to nie je Valentin?“ „Je to Valentin. Tak ako ho chytím?“ „Nechytíš ho.“ „Nie?“ „Radšej by zomrel, než by sa sem vrátil. Fantázie mu nikdy nestačili, on ich musel aj napĺňať.“ „Mám pocit, že ho predsa len poznáš.“ „Viem, z čoho je stvorený.“ „Z toho, čo ty? Z hormónov z pekla?“