Posledný decembrový deň roku 1916 zbadali v Neve zmrznuté telo. Riečny policajt si všimol kožuch uviaznutý pod ľadom a dal rozkaz rozbiť zamrznutú hladinu. V skrehnutej mŕtvole ihneď spoznali Grigorija Rasputina, „svätého“ radcu ruských vládcov. Cár Mikuláš II. a jeho manželka cárovná Alexandra verili, že Rasputin je obdarený čarovnou mocou, ktorou dočasne uľavil od trápenia ich synovi postihnutému hemofíliou. Iní mali odlišný názor. Rasputina mnohí nenávideli, lebo v ňom videli iba zhýralého podvodníka, ktorý z vlastného prospechárstva zasahuje do štátnej moci. Nejeden obyvateľ ruského hlavného mesta mu želal smrť. Mŕtvolu vysekali z ľadovej hrobky a previezli do česmenského hospicu. Tam profesor Dmitrij Kosorotov urobil pitvu. Už vtedy po Petrohrade kolovali rôzne chýry o Rasputinovej smrti, ktoré neskôr priživoval jeden z jeho vrahov. Knieža Felix Jusupov, v ktorého paláci Rasputin zomrel, sa nielenže priznal, že sa podieľal na jeho zabití, ale sa ešte aj obhajoval tvrdením, že Rasputin škodil Rusku. Vystatoval sa, že ho najprv otrávil kyanidom a následne mu prestrelil srdce.