To ty si teraz
1 / 2
„Nauč ma takto písať, zašepkala si mi do ucha, keď si prvý ranný vták sadol na naše okno, a ja by som ti aj odpovedal, nemať plné ústa, oči, a dušu plnú tvojich havraních vlasov. A tak som ťa len privinul k sebe a prstom ti začal písať na nahý chrbát všetky tie slová, ktoré som ti chcel povedať. Zavri oči, šepkám, a po zamatovej kožušine, za ktorú by každý lovec dal dušu, ti píšem celé riadky, aby si nielen pochopila, ale aj pocítila, že slová získajú svoju moc až pri dotyku s dušou ako je tvoja, preniknú cez pokožku dovnútra najprv prudko, potom spomaľujú a prevaľujú sa v tebe, rytmicky obmývajú tvoje obnažené brehy, tak, ako to máš rada, obchádzajú tvoju obranu a milujú sa s tebou, až kým ťa opäť ktosi nezvedie na svoju obvyklú cestu plnú obyčajnosti a vulgárnosti.“