Keď otec odišiel, moja matka, ktorá si nikdy nedávala servítku pred ústa, vyhlásila: Ten sviniar! Prichádzame tu o svojich mužov, dostávame od nich aids, ktorý chytili od svojich amerických štetiek, kradnú nám naše dcéry, naši synovia odchádzajú, ale ja túto krajinu milujem viac než vlastný dych. Potom veľmi pomaly vyslovila slovo Mexiko a potom ešte raz. Bolo to, akoby to slovo lízala z taniera. Už odmalička ma matka učila, že sa mám modliť za nejakú vec. Robili sme to vždy. Modlila som sa za mraky a pyžamá. Modlila som sa za žiarovky a včely. Nikdy sa nemodli za lásku a zdravie, vravela matka. Ani za peniaze. Keď Boh začuje, čo naozaj chceš, nedá ti to. Zaručene. Po otcovom odchode matka povedala: Pokľakni a pomodli sa za lyžičky.