„Dobre, tak ďakujem za informáciu, ja sa s priateľom poradím a keby niečo, dám vám vedieť,“ povedala tá sivá myška a chcela zložiť. „A na kávu by ste nešli?“ vyšlo z neho, ani nevedel ako a prečo vlastne. Veď ona mala priateľa a on priateľku. Kočku, ktorú mu všetci závideli. A Laura vyzerala oproti nej úplne obyčajne a nezaujímavo. Zrazu ju však chcel ešte raz vidieť. Chcel vidieť, ako vyzerá, keď nie je ako zmoknutá myš. A či je taká poctivá a zodpovedná, ako sa mu zdala na prvý pohľad. V telefóne ostalo ticho a Tomáš s napätím čakal na verdikt. Laura zostala zaskočená, lebo fakt nevolala preto, aby ho volala na kávu a obávala sa, že presne to si myslel. Navyše, Jaro sedel vedľa nej a čakal na výsledok telefonátu. Pozrela sa na neho a spomenula si, ako sa v tejto istej izbe len pred mesiacom bozkával s Ivanou. „A prečo nie?“ povedala. „Výborne, tak zajtra o siedmej večer ma čakajte, prídem po vás autom. Kde bývate?“ spýtal sa Tomáš a Laura nevedela, ako odpovedať, aby si to Jaro nevšimol. Ten však našťastie odišiel práve na záchod a tak do telefónu potichu nadiktovala svoju adresu, rozlúčila sa a zložila. Mĺvo sedela pri zvesenom telefóne ešte aj vtedy, keď Jaro vyšiel zo záchoda a ticho si pobzukoval akúsi pesničku. Až potom omráčene vstala a pozrela sa von oknom na slniečko, ktoré od včera krásne svietilo. A zrazu pocítila nával energie a začala sa na tú kávu tešiť. Konečne nejaká zmena! Bude to láska? Bude on ten pravý? Laura si uvedomila, že zatiaľ čo tu splieta romantické nezmysly, vlastne nevie ani jeho meno. Zajtra sa ho to musí opýtať ako prvé... Večer sa začal krásne. Tomáš pre ňu prišiel na zelenom favorite a to sa Laure, ktorá celý život chodila len autobusmi, rátalo. Bolo pohodlné len tak sa voziť v teplom, vykúrenom aute voňavom od novoty, počúvať romantické pesničky a len tak klábosiť o ničom. Keďže už bola neskorá jeseň, zmrákalo sa pomerne skoro, ale to nevadilo – vonku bola tma a zima, a im bolo v prítmí zohriateho auta a pomalých pesničkách vynikajúco. Zistila, že sa s Tomášom (áno, už sa ho opýtala na meno) majú o čom rozprávať. Hoci on mal už svoju firmu a ona bola len študentka. Na svoje prekvapenie zistila, že nebola téma, ktorú načali a ktorá by ju nudila. Prvé nesmelé ľady sa pohli a oni opatrne zisťovali niečo o tom druhom. Cítila sa s ním dobre a bol to pocit úľavy, že ju niekto berie ako partnera, plnohodnotného človeka a rozpráva sa s ním. Videla, že Tomáš záujem nepredstiera, každá vec ho zaujímala a vypytoval sa, akoby chcel vedieť o nej úplne všetko. Pri rozprávaní si ani nevšimla, že s autom vošli do hlbokého lesa. Preboha, kde sa tu ten les vzal? Kde je blízko centra Bratislavy takýto les? Nešlo jej do hlavy a mrzelo ju, že nedávala pozor, kade idú. Na ceste nesvietili žiadne lampy, ani ňou nešlo okrem nich žiadne auto. Laura stŕpla.. Čo ak som ho zle odhadla? Čo ak ma teraz zoberie do lesa a tam znásilní? Panické myšlienky sa jej honili hlavou, ale snažila sa konverzovať bezo zmeny, aby nebodaj možný násilník nevybadal, že sa bojí. Hodila pohľadom doľava, bol tam len tmavý a ponurý les. Vpravo to isté. Tmavá cesta, žiadne lampy, len kužele predných svetiel osvetľovali tmu pred nimi. Ak to bude potrebné a on sa ňu vrhne, vyskočí a zmizne poza auto – tam svetlá nesvietia a poľahky sa stratí v lese. Pomaly posunula ruku smerom ku kľučke a rozhodla sa ostať v strehu. „Ozaj, Tomáš, a kam vlastne idete?“ spýtala sa opatrne. „Prečo?“ odpovedal jej otázkou a dodal záhadne. „Nechajte sa prekvapiť..“ No veď práve to by som sa nerada takto prekvapila, zamrmlala si v duchu a skúsila to ešte raz. „Ale fakt, kam ideme?!“ „Veď vravím, prekvapenie,“ usmial sa ešte záhadnejšie Tomáš a ona zbledla. Ty sprostá, to máš za to, že si sa vybrala na rande, hoci máš priateľa, nadávala si v duchu. Doma by bola v bezpečí.. Jaro by bol síce na tréningu a možno by si opäť dovliekol nejakú priateľku, ale aspoň by jej nešlo o život. Rozhodla sa, že ak ju Tomáš bude chcieť znásilniť, bude utekať. Ak ju chytí, tak sa asi nechá znásilniť, aby ho príliš nerozčúlila a nezabil ju. Veď ona ho vlastne vôbec nepozná, čo ak je to nejaký masový vrah? Kam som sa to len dostala, čo som urobila? Vzdychala Laura v duchu, čím hlbšie sa dostávali do lesa. Práve keď rozmýšľala, či má okamžite vyskočiť, utiecť a zachrániť si svoj holý život, v diaľke na konci cesty zbadala akési svetlá.