Žirafia mama a iné príšery
1 / 3
MAGNETICKÝ RYTIER Frídin oco mal byť pasovaný na rytiera. Na svoj prvý turnaj sa pripravil starostlivo: uvil si krúžkovú zbroj, ušil plášť a ukul meč. Chýbal mu len tátoš. „Budeš sa musieť uspokojiť s bicyklom,” povedala mama neúprosne. „A vezmeš Frídu za páža.” Frída skákala od radosti. Cez plecia si prehodila starý uterák, za opasok zastrčila varešku. „Teraz tryskom na turnaj!” zavelil oco. Frída sa vyškriabala na nosič a oco sa oprel do pedálov. V ťažkom brnení napredoval pomaly ako slimák. Keď sa cesta začala plaziť do kopca, oco zafučal: „Strihneme si to skratkou.” Na rázcestí stála výstražná ceduľa: NEBEZPEČENSTVO MAGNETU! RYTIEROM VSTUP ZAKÁZANÝ! Oco si ju nevšimol a štrkotajúc-hrkotajúc zabočil priamo na šrotovisko. Zlé obrostroje sa prebudili. Celé povyškierané sa začali vrhať na rytierov. „Dothtanem ťa, ty jedna kontherva!” sykol jeden zlostroj a vcucol železného oca aj s bicyklom a pážaťom do svojej magnetickej papule. Oco sa nazlostil: nemôže predsa zmeškať vlastné pasovanie na rytiera! Pedáloval tak zúrivo, až magnet oblude z tlamy vyšklbol. Ten mu však ostal prilepený na železnej košeli, a keďže priťahoval šrot ako svetlo nočné mory, čochvíľa aj oco vyzeral ako obrovská kovová príšera. Šrotový oco frčal na kolbište, Frída mu viala na nosiči ako vlajka. Bol na nich taký hrôzyplný pohľad, až sa všetci rytieri s kvikotom rozutekali. Frída pokľakla: „Prišli sme v mieri. Som páža Frída a tamto je budúci Rytier Oco. V zakliatom močiari na nás zaútočila magnetická obluda.” Rytieri prestali pišťať, ale pre istotu si od Frídinho oca držali dostatočný odstup. Báli sa magnetu. Až keď si ho šrotoviskár odviezol na náklaďáku, oca pasovali na rytiera. Ako odmenu za chrabrosť dostala Frída dreveného koníka, na ktorom večer pyšne cválala domov. Rytier Oco sa za ňou funiac pachtil na bicykli.