Nesmrteľná na vodách
1 / 2
A vtom sme začuli prvého vlka. Zavýjanie k nám prichádzalo zľava, z hlbokého tieňa pod Druidským vrchom, stúpalo a vznášalo sa, vzbudzovalo smútok. O chvíľu, skôr než prvé zavýjanie stíchlo, sa k nemu pridalo ďalšie. To druhé sa ovíjalo okolo prvého, stúpali vyššie, prichádzalo zo všetkých strán, ozvena ten zvuk rozochvievala nečakanými spôsobmi. „Počkaj, počkaj, počkaj,“ zašepkala Mary do telefónu. „Vlky, Francis, vlky.“ Nastavila telefón. Vtedy sa k prvým dvom vlkom pridali ďalšie a po prvý raz sme počuli, ako svorka zavýja na plné hrdlo. Strašilo to všetko, čoho sa to dotklo, a posväcovalo. Kĺzalo sa z vrchov a po pláňach, počuli to bizóny, sysle aj vrany hniezdiace v korunách. Mary sa rozplakala. Žijeme, odkazovali nám vlky. A svet je krásny.