Nádherné tvory
1 / 5
Oboma rukami som ju objal. Bol som šťastnejší, ako by som mal byť, keď vezmeme do úvahy predchádzajúcu noc. Alebo sa možno iba Lena začínala cítiť lepšie a prenášalo sa to aj na mňa. V posledných dňoch sme boli takí prepojení, že bolo ťažké odlíšiť, čo cítim ja a čo ona. Vedel som len toľko, že ju chcem pobozkať. Prejdeš na stranu svetla. A tak som to urobil. Stopercentne. Svetlo. Znova som ju pobozkal a pevne zovrel v náručí. Bozkávať ju bolo ako dýchať. Musel som to robiť. Nemohol som si pomôcť. Cítil som jej dych, jej srdce na svojej hrudi. Všetky nervy v tele mi naraz ožili. Vlasy mi vstali dupkom. Jej čierne vlasy sa dotýkali mojich dlaní a celá sa uvoľnila v mojom objatí. Každý jej vlas bol ako nabitý elektrickým prúdom. Na toto som čakal od chvíle, čo som ju prvý raz zbadal, čo sa mi o nej prvý raz snívalo. Bolo to ako úder blesku. Boli sme jedno. Ethan. Ešte aj vo svojej hlave som počul, aký má naliehavý hlas. Aj som to cítil, akoby som sa k nej nevedel dostať dosť blízko. Jej pleť bola jemná a rozpálená. Pálenie naberalo na intenzite. Pery sme už mali celé boľavé; silnejšie sme sa už pobozkať nemohli. Posteľ sa roztriasla a potom zdvihla. Cítil som, ako sa pod nami hojdá. Myslel som, že mi roztrhne pľúca. Telo mi chladlo. Svetlá v izbe blikali a celá miestnosť sa krútila alebo možno temnela, ibaže som nevedel, či naozaj, alebo je to celé iba vo mne.