„Vonku pod naším bytom som občas počúvala hádky v španielčine či inom jazyku, niekedy sirény, ktoré prefrčali okolo, a stratili sa v tme a mojom polospánku. A ráno si už nič nepamčtáme, lebo nič z toho nám nepatrilo. Takto by to mohlo byť aj s ľuďmi, ktorí nám v skutočnosti nikdy nepatrili. Mali by odznieť v diaľke ešte v noci.“
