Príbehy krajín

Jedna z najúspešnejších mestských fantasy uplynulého desaťročia vás zavedie do Londýna, v ktorom pracujú v polícii čarodejníci a po uliciach sa preháňajú rôzni duchovia či božstvá. Kniha je prvým dielom série o policajnom detektívovi Petrovi Grantovi. .

Paríž a šťastie boli pre Hemingwaya synonymá. Aj preto nazval svoje búrlivácke mladé roky strávené v tomto meste pohyblivým sviatkom. Týmto prirovnaním sa inšpirovala aj Mary Hemingwayová pri posmrtnom vydaní manželovho diela v roku 1964. Črty o svojom živote v Paríži začal autor písať roku 1958 a s prestávkami v nich pokračoval až do konca svojho života, upínajúc sa v hlbokej tvorivej aj životnej kríze na najšťastnejšie obdobie svojho rozletu v úsilí nájsť stratenú istotu.

Názov knihy odkazuje na biblické miesto, ale tiež na chudobnú štvrť Neapola - Montedidio - plnú úzkych uličiek, prudkého stúpania, rozvešaného prádla a ruchu každodenného života. Útla kniha, ktorú môže čitateľ vnímať ako fotografiu už zmiznutého Neapola alebo aj ako hlboký alegorický príbeh so silným poetickým nábojom.

Paríž 1959. V časoch alžírskej vojny a rokenrolu sa dvanásťročný Michel Marini dostáva do sveta dospelých. V bistre Balto ho viac než stolný futbal priťahuje zadná miestnosť, kde sa stretáva tajomný Klub nenapraviteľných optimistov – emigrantov z východnej Európy, ktorí opustili svoje domovy, rodiny aj staré ideály. Výnimočný román sa stretol s nadšeným prijatím nielen vo Francúzsku, kde získal Prix Goncourt des Lycéens, ale aj vo viacerých európskych krajinách.

Román britského spisovateľa Francisa Spufforda popisuje New York v roku 1746 tak, ako ho čitateľ nepozná, bravúrne vykresľuje jeho ráz, atmosféru, obyvateľov - zmes anglických a holandských prisťahovalcov, ich tradície a rozdielne povahy.

Čitateľmi aj kritikou ospevovaný román z prostredia newyorskej smotánky 30. rokov minulého storočia, ktorý odkazuje na tvorbu F. Scotta Fitzgeralda. Towles je vynikajúci rozprávač, ktorý vás vtiahne do deja a predstaví vám New York tak, ako ho možno nepoznáte.

Londýn, v ktorom nezazriete Buckinghamský palác či Tower Bridge. Zato v ňom počuť Amy Winehouse a vo vzduchu cítiť trávu. Severozápadný Londýn (angl. North-West London). Malý Babylon. Všetky farby pleti, všetky možné vyznania. Spletité ulice, tesne pri sebe domy, v nich malé byty. Zadie Smith si aj tentokrát všíma multikultúrne prostredie, stret aj súžitie rozdielnych svetov na jednej malej ploche. Ani tu to však nestojí v centre pozornosti; je to koláž, z ktorej vylieza celistvý obrázok. A je to obrázok – ako inak – vskutku tragikomický.

Neveľká dedina na západe Islandu, drsná príroda, miesto na hranici ľudskej obyvateľnosti. Prevratné spoločenské zmeny konca 20. storočia akoby toto miesto obchádzali. Nič sa tu neutají: vzťahy, strasti, radosti živo zreťazené v príbehoch miestnych vidiečanov. Rozprávač (snáď kolektívne vedomie dediny) vie o všetkom, čo sa tu deje: presne popisuje, s múdrosťou a nadhľadom komentuje, kladie otázky. Jednu zvlášť naliehavo: odkiaľ a kam smerujeme?
Túžba, samota či smrť, neľahké témy, ktoré sú tu však oslobodené od akéhokoľvek sentimentu alebo pátosu. Naopak: cez priamočiare a zároveň poetické príbehy pôsobí rozprávanie jednoducho, nenásilne, plynie s ľahkosťou, svoje samozrejmé miesto tu má irónia a humor.