Golianova voľba - Ján Bajánek, Marenčin PT, 2018

12,49 €

Pri nákupe nad 49 €
poštovné zadarmo
Golianova voľba - Ján Bajánek, Marenčin PT, 2018
Golianova voľba - Ján Bajánek, Marenčin PT, 2018

Golianova voľba

O mysli a srdci slovenského človeka

Románová esej o celoživotnom tajomstve slovenského spisovateľa Juraja Špitzera. Postupne sa odkrýva zákulisie tohto tajomstva, ktoré Špitzer prezradil len jedinému človeku. Toto... Čítať viac

Vydavateľstvo
Marenčin PT, 2018
224 strán
3 hodiny čítania

Románová esej o celoživotnom tajomstve slovenského spisovateľa Juraja Špitzera. Postupne sa odkrýva zákulisie tohto tajomstva, ktoré Špitzer prezradil len jedinému človeku. Toto tajomstvo súvisí s voľbou generála Jána Goliana, veliteľa vojsk v SNP... Čítať viac

  • Pevná väzba
  • Slovenčina

12,49 €

Na sklade 1 ks
Posielame ihneď

Dostupné v 14 knižniciach. Požičať v knižnici

Naši škriatkovia odporúčajú

Perla umenia - Mimi Matthews, i527.net, 2024

Viac o knihe

Románová esej o celoživotnom tajomstve slovenského spisovateľa Juraja Špitzera. Postupne sa odkrýva zákulisie tohto tajomstva, ktoré Špitzer prezradil len jedinému človeku. Toto tajomstvo súvisí s voľbou generála Jána Goliana, veliteľa vojsk v SNP. Historické postavy v niektorých prípadoch zodpovedajú skutočnosti, v iných prípadoch sú postmodernou fikciou autora.
Čítať viac
Počet strán
224
Väzba
pevná väzba
Rozmer
138×205 mm
Hmotnosť
362 g
ISBN
9788056903414
Rok vydania
2018
Naše katalógové číslo
441367
Jazyk
slovenčina
Pôvod
Slovensko
Vydavateľstvo
Marenčin PT
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Kúpte spolu
Golianova voľba - Ján Bajánek, Marenčin PT, 2018
Dokonalá hra - Miroslav Siváček, Marenčin PT, 2018
25,39 €

Hodnotenia

1,0 / 5

3 hodnotenia

0
0
0
0
3

Ako sa páčila kniha vám?

Recenzie čitateľov

Jaroslav Franek
Neoverený nákup
18.7.2022
Varovanie, je to katastrofa
Golianova voľba
(o srdci a mysli slovenského človeka)
autor: Ján Bajánek
Nakladateľstvo Marenčín PT, vydané roku 2018, 224 strán

Knihu slovenského prozaika, básnika a prekladateľa Jána Bajáneka som objavil náhodou na pulte kníhkupectva, kde ma zaujala prebalom s fotografiou spisovateľa a novinára Juraja Špitzera. Juraj Špitzer (1919 - 1995) bol počas svojho života inšpiratívnou osobnosťou a požíval v slovenskej aj československej kultúrnej obci značnú autoritu. Autoritou ostal aj po svojej smrti a ešte aj v súčasnosti, štvrť storočia od jeho odchodu z tohto sveta vychádzajú knihy opierajúce sa o spomienky a stretnutia s nim.
Práve takýto je prípad recenzovanej knihy autora Jána Bajáneka. Svoju knihu koncipoval v dvoch základných rovinách, ktoré sa po jednotlivých kapitolách striedajú. Prvou rovinou sú očami autora podané jeho osobné zážitky a rozhovory s Jurajom Špitzerom, ktorý bol od autora o 35 rokov starší. Tu sa objavuje aj tretia hlavná postáva knihy (popri autorovi a Špitzerovi) slovenský spisovateľ Dominik Tatarka (1913 - 1989). Dej tejto roviny je časovo ohraničený od začiatku osemdesiatych rokov do približne konca dvadsiateho storočia.
Druhou rovinou knihy sú úvahy a rozhovory viacerých známych historických osobností (Jozef Tiso, Alexander Mach, Vojtech Tuka, Ferdinand Čatloš, Ján Golian, Ferdinand Ďurčanský, Adolf Hitler, Eva Braunová, Gustáv Husák, Ladislav Novomeský, Vladimír Clementis, Klement Gottwald, Edward Beneš a množstvo ďalších. Týmto osobám autor pripisuje úvahy, fiktívne vyjadrenia, rozhovory a skutky, ktoré však nemajú žiadnu oporu v historickej realite a sú len voľnou autorskou fikciou, do značnej miery, ba neraz až diametrálne sa odchyľujúcou od obrazu, ktorý im pripisuje seriózna historiografia.
Po ideovej stránke značná časť knihy kopíruje mnohé, na Slovensku neraz publikované ľudácke stereotypy a mýty a snaží sa podať históriu tak, aby vznikol pozitívny obraz o Slovenskej republike 1939 - 1945 a predovšetkým o jej prezidentovi Jozefovi Tisovi (1887 - 1947). Paralelne s touto snahou je vyjadrovaná priam obsedantná nenávisť autora k prezidentovi Edvardovi Benešovi (1884 - 1948) a ku všetkému, čo autor označuje ako „čechoslovakizmus“. Bajánek pripisuje Benešovi zodpovednosť za Hitlerovo rozbitie Československa (str. 17), za meškajúce otvorenie druhého frontu proti Nemecku (str. 19), za budovanie štátu ktorý nazýva „českým Československom“ a charakterizuje tento štát slovami „nenávidený benešovský čechoslovakizmus“ (str. 67) alebo „protislovenská predmníchovská ČSR“ (str. 70). Všetky problémy Slovenska súvisia podľa autora s nenávideným Benešom a ak sa niekto na Slovensku pokúsil niečo zlepšiť, tak rýchlo narazil na Beneša, resp. na Čechov, ktorý nahradili uhorské pomaďarčovanie benešovským čechoslovakizmom. V knihe narazíme na spojenia ako „Benešova pomätená maločeská myseľ“ (str. 20), alebo aj tvrdé vulgarizmy smerom k Čechom, ktoré autor vkladá do úst vysokých slovenských dôstojníkov. Svoje vedrá špiny vyleje autor aj na prezidenta Masaryka, ktorý „trpel komplexom menejcennosti, predovšetkým pre svoj slovenský pôvod, ale aj preto, že jeho otec bol kočiš – pohonič pracujúci s koňmi a preto Masaryk vysadol na koňa až ako 67 ročný“ (str. 20).
Opakom zlého Československa je pre Bajáneka Slovenský štát (Slovenská republika 1939 – 1945) ktorá predstavuje napriek istým nedostatkom záchranu pre slovenský národ a je to zároveň štát, ktorý sa snažia takmer všetci aktéri jeho videnia histórie zachovať. Tu už rozpor s elementárnymi historickými faktami pripomína frašku, napr. Husák, Novomeský, Clementis, rovnako ako Čatloš s Tisom by (podľa autora) „radi zachovali po vojne Slovenský štát, ale zbavený fašistického režimu“ (str. 20, 21). No a pochopiteľne, v autorovej fikcii naráža táto ušľachtilá myšlienka o zachovanie štátu na zlého Beneša. Podobne vyznieva autorova myšlienka o Gottwaldovej podpore Husáka v boji za samostatné Slovensko (str. 70). Ďalším rozpracovaním tejto predstavy je, že keď sa Husák stal prezidentom Československa, tak svoje protičeské postoje vykompenzoval tým, že „umožnil Čechom postaviť pražské metro“ (str. 71)
Ak ešte autor recenzovanej knihy pripisuje isté nedostatky režimu Slovenského štátu (prenasledovanie Židov, účasť Slovákov pri realizovaní holokaustu), tak žiadne nedostatky nepozná, pokiaľ píše o prezidentovi Tisovi. Z hľadiska charakteristiky prezidentov je kniha čierno – biela. Beneš je stelesnenie zla, Jozef Tiso je dobrý, múdry, zbožný, vzdelaný, slušný pán, „ktorý nosí Boha vo svojom srdci“ (str. 40, 43). S „nedostatkami“ štátu, ktorého bol prezidentom nemal nič spoločného, „zakázal vyvážanie Židov“ (str. 21), „mal u Hitlera problém pre svoj odmietavý postoj k deportáciám“ (str. 24), „zachránil tisícky Židov“, „Tiso židom pomáhal“ (str. 159), „udelil deväťťisíc výnimiek“, „nepodpísal židovský kódex“ (Výkričníky na zvýraznenie týchto pozoruhodných tvrdení, rovnako ako množstvo podobných citátov vynechávam.) Snáď netreba čitateľovi tejto recenzie pripomínať, že zaznamenané a archivované prejavy a rozhodnutia prezidenta Tisa a aj iných politikov Slovenského štátu sú v hrubom rozpore s mýtom ktorý produkuje Ján Bajánek.
Aj samotný Hitler je vykreslený v rozpore s historickými záznamami. Mimoriadne sa zaujíma o Slovensko, tuší, „že na Slovensku sa niečo chystá“, pretože Ludin ho informuje, ale na Ludinovi sa mu nepáči, „že sa príliš poslovenčil“ (str. 85). To všetko je zasadené do rozhovoru medzi Hitlerom a jeho milenkou Evou Braunovou, ktorá je vykresľovaná, ako „žena plných oblých kriviek“. (Na dobových fotografiách tak nevypadá.)
Pri písaní tejto recenzie sa žiaľ musím zaoberať aj osobnými motívmi autora. Nemám záujem „prepierať“ jeho povesť (tomu sa dostatočne venovala tlač), ale niektoré pasáže recenzovanej knihy sú viditeľne spojené s udalosťami autorovho života, respektíve s jeho zlyhaniami. Tieto spojenia sú markantné v dvoch kapitolách. Prvou je „Odstúpenie z kampane“ (str. 199 – 204) v ktorej autor vysvetľuje dôvody pre ktoré roku 1991 najprv prial ponuku Vladimíra Mečiara na vedenie jeho volebnej kampane a následne sa tohto miesta predčasne vzdal. Druhou kapitolou je „Americká ponuka“, kde hlavne na str. 213, 214, postava Juraja Špitzera vysvetľuje úskalia ktoré autorovi hrozia pre pozornosť, ktorú mu venovala vtedajšia Štátna bezpečnosť. K prvej kapitole treba dodať, že autor Ján Bajánek patril k výrazne promečiarovským postavám a k druhej kapitole treba dodať, že autor je evidovaným spolupracovníkom ŠTB. v kategórii agent (krycie meno PALKO, č. 32089 ). Obidve kapitoly spája, že v knihe je to Juraj Špitzer, ktorý Bajánekovi nepriamo dáva „rozhrešenie“. pre skutky na ktoré by rád zabudol (spoluprácu s ŠTB. a neskôr s Mečiarom).
A tu sme opätovne pri jednom motíve, ktorý sa v kruhoch sympatizantov Slovenského štátu opakuje. Rozhrešenie má dať Žid, a má to byť on, kto potvrdí správnosť ľudáckeho videnia sveta. Tento motív dobre vidieť na absurdnej legende, podľa ktorej traja židovskí rabíni prosia Tisa, aby neodstúpil z postu prezidenta (ani tento, izraelským historikom prof. Y. A. Jelínkom kriticky analyzovaný a vyvrátený mýtus v recenzovanej knihe nechýba).
Bajánková kniha nie je primárne antisemitská, v tom sa odlišuje od iných podobných proľudáckych kníh. K židovskej problematike sa často vracia a spája ju s osudom Juraja Špitzera o ktorom píše pozitívne. Vyjadruje ľútosť nad deportáciami, kriticky píše o arizátoroch. Ale verný svojej ideológii si autor neodpustí nasledujúce poznámky: „Pre Maďara so židovskými koreňmi Slovák nebol ani človek“ (str. 94), „Čechoslovakisticky orientovaní Židia, a tých bola drvivá väčšina, sa dostali po pozemkovej reforme v roku 1925, s podporou Beneša, k rozhodujúcej časti slovenského pozemkového a iného majetku. “ (str. 165, 166) Takáto kniha sa bez trochy antisemitizmu nezaobíde.

Popri ignorovaní známych historických faktov kniha falšuje realitu aj v menej podstatných veciach. Napr. autor si pletie biblické postavy, konkrétne Rebeku, manželku patriarchu Izáka s jeho matkou Sárou. (str. 109). Táto zámena sa ešte dá pochopiť neznalosťou biblickej histórie, avšak ťažšie je pochopiť iné tvrdenie autora, podľa ktorého poručík Krátky, ktorý bol spojkou medzi prezidentom Benešom v Londýne a generálom Goliánom v Banskej Bystrici je „budúci otec americkej ministerky zahraničných vecí Madeleine Albrightovej“. (str. 16, 17) Toto tvrdenie autor publikoval už aj v minulosti a je evidentné, že nezodpovedá skutočnosti. Otec ministerky Madelaine Albrightovej je bývalý československý diplomat Jozef Korbel a navyše, ministerka Albrightová sa narodila 15. mája 1937, teda v čase príprav SNP bola už dávno na svete.
K nedostatkom knihy patria aj mnohé preklepy, ťažko zrozumiteľné alebo úplne zmätočné vety, alebo spojenia. Napr.: „Medzi tieto samohybné partizánske osoby sa dostal aj partizánsky veliteľ Cyril Kuchta.“ (str. 168) Čitateľ si zákonite postaví otázku, ako je možné, že takto nekvalitný a mnohými faktickými aj formálnymi chybami zaplnený text sa dostal do tlače? Vari kniha nemala recenzenta? Nikto ju nečítal prv, ako ju vytlačili?
Nuž a ako by toho nebolo dosť, musím uviesť aj ďalšiu kuriozitu Bajánekovho diela: Na strane 123 je popis bojov na východnom fronte. Proti Rusom (či Sovietom) bojujú Nemci a Slováci bok po boku. Nemecký guľometčík Gabriel Mieder je priamo zasiahnutý minomentnou strelou a zahynie. Celý výjav pozoruje slovenský dôstojník Ján Smerek.
O niekoľko riadkov nižšie nasleduje veta „smrť Heinricha Manna, ktorej bol (Ján Smerek) svedkom urobila naňho hlboký dojem“.
Ako sa neznámy nemecký guľometčík Gabriel Mieder behom okamihu prevtelil do známeho literáta Heinricha Manna (1871 – 1950), ktorý ani nepadol vo vojne a nikdy na východnom fronte nebol ostáva záhadou. Navyše, dochádza aj k spätnému prevteleniu a z Heinricha Manna sa v ďalšom texte znovu stáva, tentokrát už nežijúci Gabriel Mieder.
Ostatne, ani toto prevtelenie nie je v knihe ojedinelé, opakuje sa na str. 154, keď sa z gardistu Jozefa Báčika bez najmenšieho dôvodu stane gardista Jozef Eštok a následne prebehne spätné prevtelenie Eštok – Báčik. Nuž naozaj, čítal niekto túto knihu?
Čo napísať na záver? Kniha Jána Bajáneka obsahuje typicky ľudácky výklad nedávnej histórie, Je falošná, pokrútená, klamlivá, je to paškvil. Brutálne prekrúca skutočné udalosti. Zneužíva autoritu Juraja Špitzera na ospravedlnenie fatálnych životných zlyhaní samotného autora.
Pre mňa osobne je ťažké pochopiť, ako mohla byť táto kniha vydaná vo vydavateľstve Marenčín PT, o ktorom by som naozaj nepredpokladal, že niečo podobné vydá.

Jaro Franek
Čítať viac
Stanislav Šimo
Overený zákazník
16.8.2020
Pozoruhodná kniha
Ani ja som sa nedostal na koniec... a tiež sa mi zdá, že tá kniha nie je o Golianovi. Padajú tu myšlienky, že Tiso bol vlastne spravodlivý medzi národmi a myšlienky historických postáv ... sú z autorovej hlavy, ktoré podivne vkladá do hláv iným. Naviac, keď mi napadlo vygoogliť si také tie maličké okrajové fakty z histórie, čo dotvárajú obraz - tak mi vyšli úplne nezmysly. Pozoruhodná kniha Čítať viac
Alena Kovalíková
Neoverený nákup
3.9.2019
Sklamanie
Táto kniha vôbec nezodpovedala očakávaniam. Je plná omáčok o autorovi pričom o Golianovi nie je v prvej polovici pomaly ani zmienka. Niektoré nepresnosti alebo zjavná fikcia v knihe mi dosť prekážali v čítaní. Menej závažné, ale aj tak mi prekážali drobnosti ako napríklad autorove opísanie Evy Braunovej ako: ,,ženy, s plnými oblými krivkami," keď len prednedávnom som o nej pozerala dokument, kde som videla pekné aktívne dievča, ktoré vážilo 55kíl. Dávam hviezdičku, lebo menej dať ani nejde. Každopádne je to môj názor a bola by som rada keby niekomu tých 12,90 za prečítanie stálo... lebo mne nie a nabudúce siahnem radšej po dobre hodnotenom známom autorovi. Čítať viac
Michaela Chorvathová
Neoverený nákup
20.8.2019
Rozpaky
V polovici som to vzdala. Nedozvedela som sa nic zaujimaveho ani o Spitzerovi, ani o Golianovi, ale zato vela nezaujimaveho o autorovi. Co uz, kazdy den nemoze byt nedela. Čítať viac

Vydavateľstvo Marenčin PT

Čítať viac
Kúpte spolu
Golianova voľba - Ján Bajánek, Marenčin PT, 2018
Dokonalá hra - Miroslav Siváček, Marenčin PT, 2018
25,39 €

„Empatia, schopnosť počkať, pocit pokoja či lásky sa nedajú pestovať tempom skleníka a vyžadujú pozvoľný rast.“